Ján Kuciak (repro foto: Newseum/YouTube)

V posledných troch rokoch boli v Európe zavraždení traja novinári: Daphne Caruana Galizia na Malte, Ján Kuciak na Slovensku a Viktoria Marinova v Bulharsku. Všetci traja písali a informovali o korupcii vlády a organizovanom zločine.

Vraždy sa nestali náhodne. Stalo sa to v prostredí a podmienkach, v ktorých boli mnohí novinári atakovaní a diskreditovaní politikmi, kde boli médiá ovládnuté alebo finančne oslabené, kde sa súdne procesy používali na systematické bránenie vo vykonávaní investigatívnej žurnalistiky.

Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc zdôrazňuje, že európski novinári sú vystavení mnohým formám tlaku, vrátane rastúcej proti mediálnej rétoriky od vlád.

Agresivita voči novinárom z prostredia organizovaného zločinu narastá celosvetovo a účinky tohto fenoménu pociťujú novinári v strednej aj východnej Európe. Dôkazom toho nie je len vražda Jána Kuciaka, ale aj množstvo odhalených prípadov zastrašovania viacerých novinárov.

Paradoxom je, že niektoré z najškodlivejších útokov na nezávislú žurnalistiku pochádzajú od iných novinárov, ktorí často pracujú pre štátne médiá.

Reuters Institute zverejnil správu, ktorá naznačuje ako funguje súčasná žurnalistika.

Výskumníci v prieskume zisťovali ako vnímajú slobodu žurnalistiky samotní novinári a čo vnímajú ako najväčšiu hrozbu pre slobodu tlače.

Z odpovedí vyplynulo, že je šesť oblastí, ktoré najviac ohrozujú novinárov pri ich práci: proti novinárska rétorika politikov a konkurenčných médií, online a offline útoky na novinárov, zmocňovanie sa médií a zbrojenie štátnej reklamy, zhoršujúce sa právne prostredie a obavy z toho, či novinári dokážu ochrániť svoje zdroje, nedostatok spolupráce a solidarity.

Jeden z prvých politikov, ktorý verejne zaútočil na novinárov je Generál V. K. Singh z Indie, ktorý v roku 2015 vo svojom tweete popísal novinárov ako prostitútky.

Tento termín použil v roku 2016 aj slovenský premiér Róbert Fico, ktorý sa vyjadril, že niektorí novinári sú špinavé proti slovenské prostitútky, ktoré neinformujú, ale bojujú s vládou.

Proti novinárskou rétorikou je známy aj český prezident Miloš Zeman. Ten sa vyjadril, že novinári by mali byť zlikvidovaný a dokonca mal aj viacero sarkastických vyjadrení v súvislosti s vraždou reportéra Džamála Chášakdží.

Reportér bol brutálne zavraždený na saudskej ambasáde v Istanbule. Tieto vyjadrenia majú podiel na tom, že Česká republika sa v priebehu dvoch rokov v indexe svetovej slobody tlače prepadla na 40. miesto, predtým bola na 23. mieste.

V prieskume sa až 63% opýtaných žurnalistov vyjadrilo, že boli verejne kritizovaní politikmi za svoju žurnalistiku.

Z nich 58,1% uviedlo, že kritika voči ich práci bola vyjadrená vo verejnom rečníckom prejave a 56,5% uviedlo, že kritika voči ich práci bola vyjadrená cez sociálne médiá.

Nezávislá žurnalistika sa v súčasnosti formuje najmä v digitálnej podobe, respektíve cez online portály. Online priestor má, ale pozitíva aj negatíva. Negatívum spočíva, v online napádaní alebo trollovaní.

V prieskume 64,5% všetkých opýtaných novinárov uviedlo, že im hrozilo nebezpečenstvo alebo zastrašovanie kvôli ich práci novinára. Z toho 83,3% uviedlo, že útoky boli online a viac ako polovica uviedla, že má skúsenosť aj s osobnými útokmi.

Takmer polovica 46,5% uviedla, že podľa ich názoru sa online útoky za posledné tri roky zhoršili, 36,8% uviedlo, že z vlastnej skúsenosti zaznamenali viac ohrození a 31,4% nevnímalo žiadne zmeny v hrozbách.

Tieto útoky zaťažujú novinárov duševným napätím, odvádzajú pozornosť od zverejňovania informácií, ktoré títo novinári chcú rozprávať a oberajú ich o čas a energiu.

Prvé pokusy o ovládnutie médií na regionálnej úrovni sa udiali na začiatku druhého milénia, v momente digitálneho rozvratu, poklesu príjmov z reklamy a globálna finančná kríza.

Tieto podmienky umožnili podnikateľom, oligarchom a vládam zamerať sa na relatívne lacné mediálne spoločnosti, o ktoré zahraniční investori už nejavili záujem. Medzi takéto krajiny patrí Slovensko, Česko, Maďarsko, Bulharsko.

V prieskume všetci opýtaní novinári prejavili vysoké povedomie o ovládaní médií a dôsledkoch tejto situácie. Viac ako polovica 53,2% respondentov je znepokojená tlakom vlastníkov médií.

V mnohých krajinách sa sloboda informácií a zákony o národnej bezpečnosti v podstate navzájom rušia. Novinári sú často vystavení žalobám a súdnym sporom.

Vo väčšine prípadov tieto súdne spory vyhrajú, no stojí ich to množstvo námahy, času a financií. Na druhej strane sú zväčša obrovské štátne inštitúcie, ktoré tieto spory nestoja čas ani peniaze.

Ďalšou prekážkou pri výkone novinárskej práce je tlak na odhalenie zdrojov. Úrady často žiadajú novinárov, aby ako dôkaz odhalili svoje zdroje.

Európsky súd pre ľudské práva vidí právo novinárov nezverejňovať svoje zdroje, nie ako privilégium, ktoré im bude poskytnuté alebo odobraté v závislosti od zákonnosti alebo nezákonnosti ich zdrojov, ale ako súčasť práva na informácie.

Novinári, ktorí sa zapojili do prieskumu, ale uviedli, že je na nich vyvíjaní veľký nátlak, aby odhalili svoje zdroje. Mnohí dokonca čelia neželanému odpočúvaniu telefónov a presmerovaniu e-mailov.

V žurnalistickom odvetví v sledovaných krajinách chýba aj združovanie sa do tlačových asociácií. V prieskume iba 26% opýtaných uviedlo, že patria k tlačovému združeniu a iba 20% novinárov uviedlo, že pri útokoch zo strany politikov im takéto tlačové združenie poskytlo pomoc a podporu.

Na otázku, prečo nepatria do tlačovej asociácie až 92,2% opýtaných uviedlo, že v tom nevidí výhody. Mnohí z novinárov poukazujú na to, že v týchto mediálnych združeniach dominujú novinári, ktorí pracujú pre médiá podporujúce vládu a konajú v záujme starších novinárov, ktoré sa zakladá na dedičstve.

Z relatívne malého počtu členov tlačových združení až 84,6% uviedlo, že hlavným dôvodom, prečo sa stali členmi, bolo preukázať solidaritu s ostatnými novinármi.

Tri štvrtiny opýtaných novinárov uviedlo, že ak by boli za svoju prácu napadnutí, podpora z iných mediálnych organizácií v ich krajine by bola najužitočnejším zdrojom podpory.

Z opýtaných novinárov, ktorých politici verejne napadli 90,5% uviedlo, že dostali podporu od svojich kolegov a 74,6% uviedlo, že dostali podporu od redaktorov a manažérov.

Práca novinára v súčasnom prostredí žurnalistiky nie je ľahká. Nezávislí novinári pozorne sledujú nové trendy v žurnalistike, ktoré si vyžadujú nové prístupy vo vzťahoch s verejnosťou.

V mnohých krajinách sa nezávislí novinári spájajú a spoločne čelia útokom na slobodnú žurnalistiku. Je to ťažký boj, no nezávislí žurnalisti sa nevzdávajú.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu