Po premiére baletu Anna Karenina sme sa zhovárali s umeleckým šéfom baletu Štátneho divadla Košice, Andrejom Suchanovom (33).

Počas vášho pôsobenia v Slovenskom národnom divadle na pozícii riaditeľa baletu si súbor oceňoval váš kreatívny prístup, snahu o nové predstavenia s choreografmi svetových mien. Dnes ste si už vytvorili zázemie v Košiciach, dokonca sa Vám za aktuálnu sezónu podarilo priniesť až 3 premiéry. Dá sa porovnať Vaše pôsobenie v Bratislave v SND a v Košiciach?

V prvom rade je to odlišné z pohľadu financií, nakoľko SND má omnoho vyšší rozpočet, rovnako aj neporovnateľne viac zamestnancov a čo sa týka práce s tanečníkmi, vychádzali sme veľmi dobre a dodnes si všetkých zamestnancov baletu v SND nesmierne vážim. Držím im palce a sledujem ich úspechy. Bola to pre mňa skúsenosť, ktorú si cením a po návrate do Košíc, kde som vlastne začínal, som sa rýchlo etabloval. Veľmi dobre totiž poznám všetkých ľudí, dobre spolu vychádzame a som rád, že pôsobím opäť v Košiciach.

Podarilo sa Vám v aktuálnej sezóne priniesť až tri baletné premiéry, čo je výborný výsledok, ktorý ocenil aj riaditeľ ŠDKE p. Peter Himič…

Práve pánovi riaditeľovi som vďačný, že aj napriek finančným problémom sa podarilo zrealizovať všetky tieto tri premiéry. Začiatkom sezóny sme uviedli experimentálny, moderný titul Chaotica. Ďalšou premiérou bola Smrť v Benátkach v réžii a choreografii Ondreja Šotha. Osobne som veľmi rád, že pán Šoth sa rozhodol spracovať tento náročný príbeh, pretože výsledok je priam magický. Práve tento choreograf má totiž zmysel spracúvať ťažké témy s tým, aby ich spracoval s patričnou dávkou záhadnosti a mystiky. Treťou je práve premiérovaná Anna Karenina, neoklasický balet. Zavolal som si celý výtvarný tím vrátane populárneho choreografa Simonova, ktorý je vo svete preslávený svojím nekonvenčným prístupom. Je výnimočný aj tým, že keď sa ujme starej, klasickej témy, pristúpi k nej netradične a moderne, pritom sa mu však podarí tradície zachovať. Rovnako jeho vizualizácia inscenácie je veľmi pôsobivá, rozumie svojmu remeslu a aj to boli dôvody, prečo som ho prizval k spolupráci.

Anna Karenina-Andrej Suchanov-autor fotografie Anton Faraonov
Andrej Suchanov v predstavení Anna Karenina

Ako teda vyzerali prvé skúšky so Simonovom?

Pre nás ako tanečníkov to bolo nesmierne ťažké, ale všetci vydávali zo seba maximum a pracovali na 150 percent. A som rád, pretože aj nácvik tejto inscenácie posunul náš súbor kvalitatívne vyššie.

Všetky tieto tri inscenácie akoby pochádzali z iného sveta. Čo sledujete takýmito žánrovými zmenami jednotlivých predstavení?

Mojím zámerom je, aby všetky predstavenia boli žánrovo rôznorodé, veď aj diváci inklinujú k rôznym štýlom – niektorí majú radi klasiku, iní rozprávku a ďalší moderné umenie či neoklasiku. Je to dôležité aj pre samotných tanečníkov, ktorí tým, že si majú možnosť vyskúšať rôzne žánre, vyvíjajú sa aj profesne.

S Ondrejom Šothom sa poznáte dlhé roky, aká je s ním spolupráca?

Pracujeme spolu celé roky a aj keď je to veľmi nevyspytateľný umelec, ktorý keď predstaví svoje vízie a môžu sa na prvý pohľad zdať nepochopiteľné, vždy je výsledok perfektný. Sú to nádherné, veľmi zaujímavé diela s hudbou, ktorú si vyberá ako režisér sám. Dokonca aj keď spraví experimentálny hudobný mix, ktorý je na prvý pohľad nezlučiteľný, nakoniec to divákom imponuje, lebo výsledný efekt je mimoriadne pôsobivý.

Vie si aj divák v dejovej línii inscenácii poradiť s takým širokým žánrovým spektrom, ktoré využíva Ondrej Šoth?

Treba poznamenať, že pán Šoth nacvičuje svoje choreografie s tanečníkmi bez hudby. Na tento unikátny spôsob sme si už ako tanečníci zvykli. Predpokladám, že pri výbere hudby, si ju napočúva natoľko dôsledne a do detailov, že mu ostane v hlave a tanečníci nacvičujú len v tichu. Je to pritom veľká výhoda, pretože vďaka tomu sa nám presne podarí stvárniť choreografiu takým spôsobom, ako ju on cíti. Nikdy sme s tým nemali problém a výsledok bol vždy dokonalý a všetko nakoniec sedelo do posledného detailu.

Ako však vyzerá v praxi kontakt s tanečníkmi pri nácviku s neznámym choreografom? Navyše, keď vždy majú pred sebou novú náročnú úlohu pri frekventovanej zmene žánrov?

Myslím si, že košickí tanečníci sú už vypracovaní na takej úrovni, že sú vyzretí a dostatočne skúsení. Mnoho z nich má už v priemere 27 rokov, takže majú už za sebou veľa skúseností, množstvo inscenácií, teda nemajú problém rýchlo pochopiť a nacvičiť aj nové choreografie. Samozrejme, v súbore sú aj mladí tanečníci, ale zatiaľ sa aj tým podarilo adaptovať sa a dostatočne promptne zvládnuť všetky premiérované diela.

Kirill Simonov, Lev N. Tolstoj, Rodion Ščedrin: ANNA KARENINA
Andrej Suchanov v predstavení Anna Karenina

Vy sám ste umeleckým šéfom súboru a zároveň aktívnym tanečníkom. Ako to zvládate?

Jednoducho, musím, pretože pri tom počte tanečníkov, aký máme, nie je iná možnosť. Najmä pri veľkých tituloch ako je Labutie jazero alebo práve Anna Karenina, nie je iná možnosť a na to javisko sa postaviť musím. Zároveň som si však vedomý, že mám len zopár rokov do ukončenia aktívnej kariéry a keď príde ten čas, nebudem mať problém odísť.

Napriek tomu ste sa v relatívne mladom veku dostali do vedúcej pozície. Ako ste získavali skúsenosti, prehľad o svetových trendoch, choreografoch a prijímali rozhodnutia, aké predstavenie priniesť na Slovensko?

Je to moja povinnosť ako umeleckého šéfa mať prehľad, byť dobrým manažérom, komunikovať, mať svoje vízie a zároveň realistický pohľad na súbor, čo zvládne a čo už je za jeho hranice. Musím povedať, že mám svoju profesiu rád, či už pracujem s väčším alebo menším súborom. Zároveň to rozvíja osobnostne a profesne aj mňa samotného. Vždy sa snažím pokračovať v línii, ktorú nastavili moji predchodcovia. Rešpektujem to, ako boli podmienky nastavené a zároveň sa snažím ich ďalej rozvíjať.

Andrej Suchanov-riaditel SDKE-autor foto Jozef Marcinsky

A záverom otázka: aké reakcie publika očakávate, ak zistia, že pri aktuálnej Anne Karenine, klasickej predlohe, ktorú sme všetci čítali, sa dočkajú nie klasického, ale neoklasického prevedenia? Myslíte si, že toto spracovanie príjmu?

Pripraviť novátorské dielo je vždy vabank. Osobne práci režiséra dôverujem a dovoľujem si vyjadriť názor, že sa podarilo spraviť veľmi zaujímavé predstavenie. V prvom rade je odlišné a zároveň jedinečné, na aké sme zvyknutí mať v repertoári. Zároveň je ťažké aj po technickej stránke a niečo také náročné sme ešte nikdy nerobili. Napokon, aj to bolo moje hlavné zadanie pre choreografa: požadoval som od neho ťažkú neoklasiku, pretože som aj pre samotných tanečníkov chcel, aby si vyskúšali inú pohybovú kultúru, na akú boli celé roky zvyknutí. Je to úplne odlišná poetika, na inscenácii robil zohratý tím kvalitných výtvarníkov a vzniklo predstavenie, ktoré má neuveriteľné čaro. Podľa môjho názoru, každý divák si príde na svoje.

Ďakujem za rozhovor.

George Sandová

Autorom profilovej fotografie p. A.Suchanova je Josepf Marčínský  (archív A.S.)
Autorom javiskových fotografií je Anton Faraonov (archív Štátne divadlo Košice)

REKLAMAadv.:

5 KOMENTÁRE

  1. Nuz, je to tak. Suchanov si hlavne rozumel s tanecnikmi aj v BA, ma obrovsky prehlad o svetovych choreografoch, a najma hovoria zanho vysledky – SND ma trojnasobne vacsi rozpocet ako Kosice, samozrejme, aj tanecnikov, kym Kosice spravili 3 baletne premiery v sezone, tak hlavne mesto jednu! Tak to je brutal hanba. Ale tak uz to chodi, akonahle sa meni v statnej institucii sef, padaju hlavy, ci uz je clovek sikovny alebo nie. Chore toto SLovensko a chore, co sa deje v SND!

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu