foto: pixabay.com

The New York Times je prestížny americký denník, ktorý má za sebou naozaj dlhú históriu, noviny vychádzajú od roku 1851. Za ten čas prešli mnohými zmenami, ktoré boli súčasťou vývoja spoločnosti a nárokov, ktoré s týmto vývojom súviseli. Aj v tejto dobe čelí denník rovnakej výzve, ktorá súvisí s meniacimi sa preferenciami čitateľov, ktoré sú dôsledkom pokročilého technologického rozvoja a takzvanej digitálnej doby.

Arthur Gregg Sulzberger, syn najvyššieho predstaviteľa denníka The New York Times, priblížil pre Wired históriu pádov a úspechov prestížneho denníka a ciele jeho budúceho vývoja.

The New York Times si meniace sa preferencie čitateľov intenzívne uvedomuje, a preto svoje ďalšie smerovanie chytil pevne do pazúrov. V súčasnosti Arthur Gregg Sulzberger, syn najvyššieho člena predstavenstva The New York Times, spolu s ďalšími viac ako tridsiatimi vedúcimi členmi a novinármi, pracuje na najväčšom strategickom posune novín v ich 165-ročnej histórií.

Arthur Gregg Sulzberger verí, že výsledkom stratégie bude posilnenie spodnej línie spoločnosti, zvýšenie kvality žurnalistickej práce a zabezpečenie dlhej a trvalej budúcnosti.

Cieľom denníka, ktorý sa môže pochváliť ziskom 117-tich Pulitzerových cien, nie je len zvýšiť zisky z reklám, ako to robí napríklad Huffington Post, BuzzFeed a Vox, ale získať, čo najviac predplatiteľov digitálnej formy denníka a spraviť z digitálneho predplatného hlavný motor miliardového “biznisu”, prostredníctvom ktorého bude možné zaplatiť za prácu redaktorom, ktorí pracujú v 174 krajinách po celej zemi, a to aj v tom prípade (ktorý je viac ako istý), že sa výroba tlačených novín úplne zastaví.

Vedenie denníka The New York Times sa púšťa do ambiciózneho plánu, podobného akým sa riadia napríklad HBO, Netflix a Spotify, čiže investovať značné prostriedky do toho najhlavnejšieho, v prípade “Timesov” je to žurnalistika a popritom ponúkať v určitej postupnosti stále nové on-line služby a funkcie, ktoré zabezpečia, že existujúci predplatitelia nestratia záujem o predplatné a tiež vzbudia záujem u budúcich potencionálnych predplatiteľov.

Veľmi tvrdý úder utŕžili “Timesy” počas finančnej krízy v roku 2009, keď sa dokonca hovorilo o tom, že denník skrachuje. Hoci digitálna reklama priniesla medzi rokmi 2005 až 2010 zisk viac ako 100 miliónov dolárov, táto suma, ale ani zďaleka nekompenzovala stratu 600 miliónov dolárov za tlačenú reklamu v rovnakom období.

Denník riešil finančné problémy pôžičkou 250 miliónov dolárov od mexického miliardára Carlosa Slima, následne predajom svojho sídla, teda budovy na Manhattane, ktorú navrhol Renzo Piano, a jej následným prenájmom od nového majiteľa, v roku 2012 spoločnosť predala portál About.com a tiež podiely v profesionálnom baseballovom klube Boston Red Sox… Lenže ukázalo sa, že predaj majetku nie je riešením.

Vedenie denníka si uvedomilo, že riešením je digitalizácia, a tak v roku 2014 dostal Arthur Gregg Sulzberger za úlohu dohliadnuť na zhodnotenie digitálnej stránky denníka.
Výsledkom je 97-stranový dokument, známy ako “Innovation Report”, ktorý ale väčšinu zamestnancov doslova vystrašil, pretože odhalil stret súčasnej kultúry “Timesov” a transformácie na digitálne médium, ktoré môže trvať aj niekoľko rokov.

Správa totiž odhalila, že väčšina zamestnancov nie je otázke modernizácie a technologizácie naklonená a dokonca, že spoločnosť nedisponuje potrebnými ľuďmi na túto prácu, teda ľuďmi, ktorí by sa vyznali v on-line otázkach fungovania denníka.

Pritom Sulzberger nie je prvý, ktorý si uvedomil otázku dôležitosti začlenenia sociálneho média do denníka, ale vďaka jeho správe sa to oficiálne potvrdilo.

Paradoxné na celej situácii je to, že Sulzberger, ktorý poriadne zamútil podnikateľské vody amerického prestížneho denníka, vôbec nepatrí medzi ľudí, ktorí sú aktívny na sociálnych sieťach a v tejto oblasti sa považuje za niečo ako začínajúceho študenta, ktorý sa s touto novodobou formou komunikácie a publikovania začína ešte len zoznamovať.

Na ceste za nevyhnutnou zmenou denníka, strávil tento človek veľa času premýšľaním o nových trendoch, ktoré spôsobujú zmeny v tejto sfére podnikania a tiež rozhovormi s ľuďmi, ktorí sú v týchto trendoch zbehlí, to všetko preto, aby dokázal dať všetkým tým zmenám, ktoré denník čakajú zmysel.

“Timesy” sú veľká organizácia, ktorá zamestnáva asi 1300 novinárov a preto manažment vytvoril niekoľko pracovných výborov, ktorých úlohou je vytvoriť nové prístupky k písaniu a zverejňovaniu spravodajstva a príbehov.

Jedna zo skupín s názvom “Group 2020” v januári, po ročnom sledovaní práce centrálnej redakcie, zverejnila správu akoby sa mala žurnalistika “Timesov” vyvíjať v nasledujúcich troch rokoch. Čítajte viac.

Ďalšia skupina “Story” bola vytvorená minulú jar aby experimentovala s novými technológiami ako machine learning, čiže strojové učenie a prekladateľstvo.

A potom je tu ešte skupina “Beta”, ktorá sa stala hlavným pilierom pre väčšinu digitálnych iniciatív denníka. Obrovským úspechom tejto skupiny je napríklad to, že za päť rokov sa im podarilo získať viac ako 1,5 milióna predplatiteľov, ktorí znamenajú pre denník zisk z predplateného za jeden rok viac ako 200 miliónov dolárov.

“Timesy” sa na svojej inovačnej ceste v roku 2016 odhodlali napríklad aj k zverejňovaniu desiatok živých prenosov na sociálnej sieti cez Mentions live, za ktoré im spoločnosť Facebook prisľúbila odmenu v hodnote 3 milióny dolárov ročne.

Počas nasledujúcich mesiacov prijali “Timesy” viac ako 300 novinárov, aby prostredníctvom livestreamu vysielali čokoľvek a všetko, od konferencií, protestov, politiky…

Lenže… Stalo sa to, že tento systém spôsobil, že “Timesy” produkovali prenosy, ktoré mali technické poruchy alebo prenosy, ktoré pôsobili vymyslene, prenosy, ktoré boli dlhé a nudné.
Alex MacCallum , šéfka oddelenia, ktoré má na starosti všetko, čo sa týka videí, preto vyzvala editorov, aby spomalili, premysleli druhy prenosov, ktoré budú vysielané, tak aby boli hodné mena svojho vydavateľa.

Aj napriek problémom, ktorú sú súčasťou takýchto veľkých prelomových zmien, sa vedenie “Timesov” nevzdáva a je odhodlané všetkými možnými dostupnými prostriedkami dosiahnuť vytýčené ciele medzi, ktoré patrí napríklad zisk 800 miliónov dolárov v roku 2020, ktorý by mal stačiť na financovanie globálnych noviniek, a to aj za podmienky, ak by sa nejakým spôsobom podarilo prežiť aj tlačenému periodiku.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu