Nata Hosťovecká sa v piatok 16.5. dožíva životného jubilea – 60. narodenín. Aktívne sa venuje tvorivej literárnej a redaktorskej práci od roku 1970. Svoju mediálnu púť začala ako asistentka výroby v Československej televízii od 1. decembra 1974 do 31. mája 1975, v rokoch 1981-1987 pôsobila ako historička umenia a redaktorka v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici.

Istý čas pôsobila v slobodnom povolaní ako spisovateľka, prekladateľka a neskôr pracovala v banskobystrickom Dome detí a mládeže. K novinárčine sa vrátila v 90. rokoch 20. storočia – v rokoch 1990-1998 bola redaktorkou Slovenských národných novín a v období 1998-2011 pracovala v Slovenskom rozhlase v štúdiu Banská Bystrica. Vo svojej novinárskej tvorbe sa venuje najmä kultúrnym témam, literatúre a krajanskej politike.

Nataša (Nata) Hosťovecká sa narodila 16. mája 1954 v Bratislave. Gymnaziálne štúdiá (1969-1973) a takmer celý jej profesionálny život sa viažu na pôsobenie v Banskej Bystrici. Po štúdiu žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (1973-1974) a Literárneho inštitútu Maxima Gorkého v ruskej Moskve (1976-1981), kde absolvovala odbor literárna teória a tvorba, sa vrátila späť na stredné Slovensko. V Banskej Bystrici žije a pôsobí aj v súčasnosti.

Publikovať začala ešte ako študentka strednej školy. Literárne práce jej vychádzali v Slovenke, Kultúrnom živote, Smere, v Novom slove mladých a inde. Pozornosť odbornej verejnosti získala až knižným debutom – básnickou zbierkou Strihanie vrkočov (1978). Osemdesiate roky 20. storočia sú jej „poetické roky“, vyšli jej dve významné básnické zbierky Hra na štvrtú ženu (1983) a Na konci nekonečna (1987). Táto zbierka vyšla až po dlhých peripetiách a značne oklieštená oproti pôvodnému rukopisu. Hosťoveckú vtedy obviňovali zo šírenia demokratických myšlienok a buričstva proti socializmu. Po troch poetických knihách vstúpila Nata Hosťovecká na scénu prozaickým debutom – novelou Niečo ako nádej (1990). V roku 1996 jej vyšla ďalšia básnická zbierka Ostrovy a nateraz poslednou, je moderná kozmologicko-šamanská poézia s názvom Odnikiaľ nikam (1997). Bola to unikátna knižka, ktorá vyšla v obmedzenom počte, každý jeden exemplár bol ručne viazaný, autorkou venovaný a  podpísaný. Viaceré jej básne boli zhudobnené, vďaka skladateľom Alfrédovi Zemanovskému a Jevgenijovi Iršaiovi.

Verejnosť ju pozná predovšetkým ako autorku rozhlasových hier a poviedok. Kvalitu jej rozhlasových príspevkov ocenila aj porota v celoslovenskej autorskej súťaži rozhlasových hier. V roku 2000 získala prvé miesto za hru Kto musí ísť z kola von. Ocenená bola aj za rukopis novely V škriatkovisku – druhé miesto v kategórii renomovaných autorov na Slovenskej literárnej prehliadke v Ružomberku (1996).

Zostavila 11 zborníkov a antológií zo súčasnej poézie a prózy. Napísala 4 rozhlasové literárne pásma a je autorkou rozhlasových hier, poviedok (14) a literárnych pásiem (4).

Od roku 1976 sa venuje aj prekladateľskej činnosti. Prekladá z ruštiny a bulharčiny.

Srdečne blahoželáme!

 

Zdroj: TASR, autor ilustračnej fotokoláže: Marián Luha, masmediálne.info

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu