Slovenská animovaná tvorba to mala v prvých dvoch desaťročiach po vojne zložité. Až so založením Štúdia animovaných filmov na Kolibe prišlo oživenie a následný rozkvet animovanej tvorby na Slovensku. Koncom 60. rokov fungovala spolupráca českých i slovenských štúdií vo forme vzájomných návštev. 80 percent produkcie sa ale vyrábalo v štúdiách v Prahe a Gottwaldove, dnešnom Zlíne, pretože tu bolo výborne zabehnuté zázemie pre animovanú tvorbu.

Priamym predchodcom českého Večerníčka bola relácia Stříbrné zrcátko, ktorá začala svoje vysielanie v roku 1963 v nedeľnom podvečernom čase. 2. januára 1965 bola premenovaná na Večerníček.

 

Slovenská obdoba Večerníčka mala taktiež svojho televízneho predchodcu. Bol ním cyklus s názvom Rozprávka na dobrú noc, ktorý pôvodne nemal pravidelný vysielací čas, ale prispôsoboval sa potrebám vysielacieho plánu. Fungoval ako prípadná programová výplň.

Na rozdiel od českého Večerníčka, ktorý sa začal vysielať až po polročnej pauze od svojho predchodcu, slovenská dramaturgia sa neprerušene preorientovala na názov Večerníček v roku 1974, keď ešte podvečerná rozprávka nemala bežnú vysielaciu štruktúru. Od roku 1975 je však každodenne sprítomnená na obrazovkách.

Blog Fest Anča - História a kontexty vzniku československých večerníčkov 60. a 70. rokov

Názov Večerníček vymyslel český básnik, maliar a dramaturg Milan Nápravník, ktorý je aj autorom Stříbrného zrcátka.

Hlavné zdroje námetov pre rané slovenské večerníčky pochádzali z diel domácej tvorby, z ktorých najvýznamnejší boli Mária Ďuríčková (Danka a Janka), Ľudmila Podjavorinská (Čin-Čin) alebo Rudo Móric (Muška Svetluška, Meduška).

Pionierom medzi československými večerníčkami je hraný seriál natočený v roku 1964 Kluk a kometa. Avšak za prvý slovenský animovaný večerníček je považovaná rozprávka Ako si mačky kúpili televízor, natočená v roku 1965 podľa literárnej predlohy Jaroslavy Blažkovej.

Prvým bábkovým farebným seriálom je Meduška z roku 1976, prvý animovaný farebný seriál z roku 1973 Pásli ovce valasi je dodnes najpredávanejším titulom zo Zlatého fondu STV.

Väčšinou sa počet dielov jednotlivých večerníčkov pohyboval okolo ôsmich, ale našli sa i výnimky, napríklad Slimák Maťo a škriatok Klinček v sebe zahŕňal presne sto epizód.

Najstaršia večerníčková zvučka pochádza z roku 1966. Bola čiernobiela a používala sa päť rokov. Tá druhá bola takisto čiernobiela a fungovala v rokoch 1971 až 1976. Autorkou jej vizuálu bola česká scenáristka, režisérka a animátorka Hermína Týrlová.

Od roku 1977 televízia začala vysielať farebnú zvučku v podobe deduška rozsvecujúceho hviezdičky, v akej ju poznáme dodnes. Zavedenie tejto zvučky priamo súviselo so začiatkom farebného vysielania ČST.

Autorkou postavy Deduška Večerníčka bola zakladateľka televíznej tvorby pre deti a mládež Anna Minichová. Jej výtvarníkom a režisérom bol Ladislav Čapek, hudbu zložil Jaroslav Celba, jeden z najproduktívnejších skladateľov hudby k večerníčkom.

Blog Fest Anča - História a kontexty vzniku československých večerníčkov 60. a 70. rokov - 2

Zvučka má štyri verzie, ktoré sa striedajú podľa ročného obdobia.

Medzi prvých tvorcov slovenských večerníčkov môžeme okrem iných zaradiť aj Jaroslavu Havettovú, Františka Jurišiča, Vlastimila Herolda alebo Jozefa Povrazníka.

V čele týchto animátorov televíznej aj distribučnej výroby stál Viktor Kubal. V počiatkoch sa však ako režiséri uplatňovali najmä českí animátori ako Lubomír Beneš, Zdeněk Ostrčil či Bohumil Šejda, ktorí mali bohaté skúsenosti z pražských štúdií.

Slovenská televízia Bratislava vytvorila vlastnou alebo objednávkovou výrobou 260 večerníčkových titulov. Ich produkcia zahŕňala hlavne animované seriály, v menšej miere bábkové, hrané a kombinované.

Festivalové pásmo rozprávok zo 60. a 70. rokov je expresným prierezom slovenskou večerníčkovou tvorbou, ktorú produkovali štúdiá ČST v Bratislave a Košiciach alebo si ju objednávali od spomínaných externých dodávateľov z Čiech.

Marek Kuzmin
študent Umeleckej kritiky a audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU

Fest Anča
Medzinárodný festival animovaných filmov
www.festanca.sk

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu