Boris Koróni zo Slobodného vysielača: Peniaze získavané od oligarchov, finančných skupín a korporácií zneslobodňujú prácu žurnalistov

zdroj: Slobodný vysielač

„Ťažko budete dnes hľadať v denníku SME tvrdú kritiku finančnej skupiny Penta, ktorá tento denník spoluvlastní, rovnako musíte zabudnúť aj na akúkoľvek možnú potenciálu kritiku firmy Eset, ktorá pre zmenu finančne postavila na nohy Denník N,“ uviedol v rozhovore o súčasnej práci novinárov v týchto médiách, spolumajiteľ alternatívneho rádia Slobodný vysielač, Boris Koróni.

 

Majú podľa vášho názoru nové médiá vplyv na tradičnú žurnalistiku? Ak áno, aký?

Ak pod pojmom nové médiá myslíte takzvané alternatívne médiá /takto nás označuje mainstream/ tak ich vplyv na žurnalistiku, ako aj na celú spoločnosť je nezanedbateľný a dovolím si tvrdiť, že ich vplyv naďalej rastie.

Dôkazom je napríklad to, že mainstreamové médiá začínajú stále častejšie reagovať na témy, ktoré otvára tzv. alternatívna mediálna scéna.

Samozrejme, platí naďalej že pohľady mainstreamu a alternatívy na jednotlivé témy sa väčšinou diametrálne odlišujú, no fakt, že mainstream je stále častejšie nútený reagovať na problémy otvorené alternatívnymi médiami je viac ako zrejmý.

Za všetky príklady spomeniem aspoň jeden – dva aktuálne. Ide o takzvané jadro EÚ, do ktorého nás momentálne tlačí premiér Robert Fico. Boli to práve alternatívne médiá, ktoré začali poukazovať aj na možné negatíva a riziká tohto kroku.

Mainstream spočiatku problematiku jadra prehliadal, respektíve k nemu prechovával pozitívny vzťah. Dovolím si vysloviť presvedčenie, že práve vďaka novým /alternatívnym/ médiám sa postupne začali otázkou jadra EÚ a jeho možnými negatívnymi dopadmi zaoberať aj politici.

Podobnú úlohu zohrali a dodnes zohrávajú alternatívne médiá aj v prípade migračnej krízy. Mainstream má totiž tendenciu vykresľovať tento novodobý fenomén prevažne v pozitívnom duchu.

Je skvelé, že sú tu alternatívne médiá, ktoré aj v tomto prípade hovoria o možných rizikách a negatívach migrácie, ktoré v mainstreamu často absentujú.

Ako si zvykáte na myšlienku, že jedného dňa pravdepodobne prestanú existovať tlačené médiá? Pripúšťate si vôbec túto možnosť?

Myšlienka skončenia existencie tlačených médií ma vôbec nevyrušuje. Nielen že si ju viem pripustiť, ale ju dokonca očakávam ako nutný dôsledok vývoja technológií na mediánom poli.

Z tohto vývoja sú prekvapení len tí, ktorí dodnes nepochopili aktuálne trendy v spomínanej mediálnej oblasti. Skôr alebo neskôr si však túto skutočnosť budú musieť pripustiť aj tí, ktorých tento trend desí.

Budúcnosť patrí internetu, teda v mediálnom ponímaní internetovým portálom, ktoré vedia ďaleko flexibilnejšie reagovať na udalosti rýchleho sveta v ktorom žijeme.

autor foto: Attila Farkas, attila-farkas.sk, zdroj: Slobodný vysielač

Čo podľa vás ohrozuje žurnalistiku? Ako vnímate mediálnu kultúru na Slovensku? Čo ju podľa vášho názoru determinuje?

Už som to spomínal inde a viac krát, že tým, čo najviac ohrozuje nezávislú žurnalistiku na Slovensku je trojlístok na seba navzájom prepojených negatívnych faktorov.

Po prvé je obrovským problémom vlastníctvo médií, reč je o médiách komerčných. /Verejnoprávne tie ovládajú politici a s nimi spriaznení finančníci/.

Pokiaľ ide o komerčné médiá, tie dnes v prevažnej miere vlastnia najrôznejší oligarchovia, ktorí sa cez nimi nakúpené médiá snažia o získanie štátnych zákaziek a dotácií, teda ide o financie a zároveň presadenie a udržanie svojho vplyvu, teda popri peniazoch, ide aj o moc. Takýto majiteľ je v danom médiu nekritizovateľný.

Druhým problémom je financovanie komerčných médií. Tie dnes žijú z reklamy, teda inými slovami z peňazí štedrých reklamných zadávateľov, ktorými sú najrôznejšie finančné skupiny a korporácie.

Ak aj rovno opomeniem problém toho že reklama je manipulatívna, ďaleko väčším problém je skutočnosť, že korporácia, ktorá financuje médium, teda vďaka ktorej médium môže žiť a vďaka ktorej majú redaktori svoj plat, takáto korporácia je tým pádom opäť raz nekritizovateľná.

Ťažko budete dnes hľadať v denníku SME tvrdú kritiku finančnej skupiny Penta, ktorá tento denník spoluvlastní, rovnako musíte zabudnúť aj na akúkoľvek možnú potenciálu kritiku firmy Eset, ktorá pre zmenu finančne postavila na nohy Denník N.

Peniaze získavané od oligarchov, finančných skupín a korporácií zneslobodňujú prácu žurnalistov daného média. Ich deklarovaná nezávislosť je len chiméra, pretože veľmi dobre vedia kto ich platí…

No a tretím problém súčasných nielen komerčných médií, ale aj verejnoprávnych médií je to, že na ich obsah do významnej miery vplývajú najrôznejšie mimovládne organizácie dokázateľne financované predovšetkým z USA, ktoré takýmto spôsobom formujú mienku čitateľov divákov a poslucháčom tým smerom, akým si to praje ich štedrý donor spoza oceánu.

Často sa v tomto smere spomína meno údajného filantropa Georga Sorosa, ktorý vďaka sieti ním vytvorených a podporovaných mimovládok pretláča cez médiá svoje videnie sveta.

Vo výsledku sa to vo vysielaní daného média prejaví v tom, že sa pred obrazovkami v rôznych spravodajských či publicistických relácii striedajú ako ,,odborníci,, vždy tie isté chronicky známe mená a tváre ľudí pochádzajúcich z najrôznejších think-tankov, nadácií a mimovládnych organizácií, ktoré sú opäť raz veľmi často financované spoza oceánu.

Toto v konečnom dôsledku spôsobí stav, kedy sa v danom médiu môžu vyjadrovať ako odborníci len tieto kádrovo preverené osoby. Tým pádom je ale divák, poslucháč a čitateľ ochudobnený o iný uhol pohľadu, ktorý by mu mohol sprostredkovať odborník s iným názorom na danú vec.

Iný názor, respektíve iný pohľad /ako napríklad proatlantický/ je však v takýchto médiách nežiadúci a preto o skutočnej diskusii nemôže byť ani len reči.

Toto sú tri kľúčové problémy, ktoré ohrozujú nezávislú žurnalistiku a determinujú úroveň mediálnej kultúry na Slovensku. A kým sa tento trojlístok problémov nepodarí odstrániť, dovtedy o rozvoji veľkých médií môžeme len snívať.

foto na titulke, autor: Attila Farkas, attila-farkas.sk, zdroj: Slobodný vysielač
- REKLAMA - adv.: