Provokatívnu otázku Načo umenie? si v sobotu kládli na festivale Divadelná Nitra piati renomovaní hostia z kultúrnej branže.

Slovinský performer Janez Janša, vysokoškolský pedagóg a estetik Erich Mistrík, filmový historik, filozof a estetik Peter Michalovič, manažérka, umelkyňa a kultúrna aktivistka Viera Dubačová manažérka a kultúrna aktivistka Darina Kárová pod moderátorskou taktovkou Štefana Hríba viedli verejnú diskusiu. O poslaní umenia, o vzťahu umenia a iných oblastí, o dnešnom vnímaní umenia a o najzásadnejšej otázke, či je možné bez umenia žiť.

„Umenie nikdy nemá cenu. Tak ako definovať cenu umenia?“  Týmito slovami diskusiu uviedol slovinskí divadelný režisér a šéfredaktor prestížneho divadelného časopisu Maska, Janez Janša. Zaujímavú myšlienku načrtol vysokoškolský pedagóg a estetik Erich Mistrík. Do protikladu postavil dva fakty: Na Slovensku sa píše a vydáva čoraz viac kníh poézie, menšinového až „elitárskeho“ žánru literárnej tvorby. Na strane druhej je na umelcov vyvíjaný rovnaký tlak ako na manažérov a ľudí produkujúcich zisk. Až do takej miery, že sú častými obeťami ataku: Prečo si dovoľujú mrhať časom na niečo tak nepodstatné ako je umenie? Načo sa vôbec zaoberajú takým nepodstatným a okrajovým odvetvím? Máme z umenia vôbec nejaký osoh?

Spoločne sa zhodli na spoločnom konštatovaní, že umenie patrí do duchovnej sféry a nemožno ho merať rovnakým spôsobom ako obrat z predaja produktov.

Riaditeľka festivalu Divadelná Nitra, Darina Kárová siahla po príklade z fyziky. Podľa jej slov, je možné chápať umenie v podobe úlohy elektrónu v molekule. „Umenie dodáva emóciu, empatiu, pohyb“, konštatovala.

Odborníci sa snažili nájsť vhodné riešenia na zmenu ponímania umenia u väčšiny z nás. Najčastejšie skloňovaným spoločným menovateľom sa stala snaha podpory a rozvíjania kreativity v rannom veku, či už zaradením kurzov kreatívneho písania, výtvarnej či hudobnej činnosti do programu školských družín, ale i komunikáciou s komunitami, ako konštatoval Peter Michalovič. „V súčasnosti absentuje predovšetkým kultúrny kapitál.“ Ako adekvátne riešenie nastoľuje napríklad začlenenie pravidelného, kultúrneho spravodajstva, ale i rozširovanie hraníc umeleckého pôsobenia prostredníctvom komunikácie s jednotlivými skupinami spoločnosti. „Je to otázka výchovy“. Záverom dodáva.

I keď členovia podujatia naďalej umenie nevytrhli z efemérnej sféry, jednoznačne ich snaha nevyšla na zmar. Pevne veríme, že veľké nezodpovedané otázniky a nasadený chrobák do hlavy istotne „potrápia“ nejedného účastníka tohto podujatia i po skončení trvania festivalových dní.

Lucia Juríková

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu