V roku 1884 nemecký vynálezca Paul Nipkow vyvinul technológiu rotujúcej platne na prenos obrazu pomocou drôtu, tzv. elektrický teleskop. Základné prvky plne elektronického televízneho systému boli k dispozícii po roku 1927, keď americký inžinier Philo T. Farnsworth a takmer zároveň s ním aj Rus Vladimír Zworkyn zostrojili elektrónku, ktorá slúžila na prenos i príjem obrazového signálu. V roku 1931 dosiahla televízia stav technickej spôsobilosti vo Veľkej Británii, v kontinentálnej Európe, v Sovietskom zväze a Spojených štátoch.

Vo Veľkej Británii bola v tridsiatych rokoch vytvorená výskumná skupina pod vedením Isaaca Shoenberga, ktorý urýchlil vývoj kompletnej a praktickej televízie – vysielacieho systému založeného na kamerovej elektrónke známej ako Emitron a na zlepšenej katódovej elektrónke v prijímacom aparáte. Britská vláda oprávnila BBC, aby použila Shoenbergovu normu (405 riadkov) pre prvú televíznu službu s vysokou rozlišovacou schopnosťou (high-definition service), ktorá začala prakticky fungovať v roku 1936. Bez zmien pretrvala do roku 1962, keď Veľká Británia postupne prebrala európsku normu 625 riadkov. Prvým externým vysielaním BBC bol sprievod korunovácie kráľa Juraja VI. v Hyde Parku v novembri 1937.

V USA sa prvé verejné predstavenie televízie uskutočnilo 30. 4. 1939 na otvorení Svetovej výstavy v New Yorku zásluhou spoločnosti NBC, ktorá už vtedy mohla vysielať pravidelne dve hodiny týždenne. Konkurenčné spoločnosti Columbia Broadcasting System a Dumont Network začali s pokusným vysielaním v rokoch 1939 a 1940. Do polovice štyridsiatych rokov bolo v USA 23 televíznych staníc. II. svetová vojna zastavila vývoj televíznej techniky a rozvoj televízneho vysielania. Všetky elektronické továrne prešli na vojnovú výrobu. Federálna komunikačná komisia dala povolenia iba na obmedzenú komerčnú činnosť (prvé sponzorované televízne vysielanie sa uskutočnilo v roku 1941).

Po skončení vojny a zrušení obmedzení na výrobu televíznych prijímačov v roku 1946 nastúpilo v USA obdobie mohutného rozvoja televízneho priemyslu. Už v roku 1949 bolo v krajine milión televízorov, 10 miliónov v roku 1951 a 50 miliónov v roku 1959. (V tomto čase u nás bolo vysielanie v začiatkoch.) Vo Veľkej Británii bolo televízne vysielanie obnovené v júni 1946. V roku 1949 tu bolo 126 667 a v nasledujúcom roku 1950 takmer 350 000 televíznych prijímačov. V ostatných krajinách sa televízne vysielanie nezačalo pred rokom 1950.

Televízia v bývalom Československu začala vysielať 1. mája 1953. V rokoch 1953-56 tvorila organizačnú súčasť Československého rozhlasu. V roku 1955 k pražskému štúdiu pribudlo televízne štúdio v Ostrave, 1956 (3.11) v Bratislave, 1961 v Brne a 1963 v Košiciach. Od 1. 1. 1958 bola ČST samostatnou organizáciou v rámci Čs. výboru pre rozhlas a televíziu a od 1. 10. 1959 samostatnou ústrednou organizáciou, ktorá priamo podliehala vláde ČSR.

V tomto čase Slovenská televízia bola organizačnou súčasťou centrálne riadenej Československej televízie (ČST). Vzhľadom na to, že v roku 1968 bola zriadená Československá federácia, od roku 1970 vysielaný druhý program ČST bol zamýšľaný ako viac národne (slovensky) orientovaný program. To sa však stalo realitou až po páde komunizmu. Vo farbe vysielala ČST prvýkrát v roku 1970, pravidelne od roku 1973 v systéme SECAM.

Slovník mediálnej komunikácie zostavil IMEC. Viac, nielen  o mediálnych pojmoch si môžete prečítať na www.medialnavychova.sk

IMEC_mini banner

Použitá literatúra:

WATSON, J., HILL, A. Dictionary of media & communication studies. New York : Oxford University Press, 2000.
BREČKA, Samuel. Teória masovej komunikácie [rkp.], 2005.

REKLAMAadv.: