Reuters Institute for the Study of Journalism zverejnil výsledky svojej siedmej výročnej správy, ktorá skúma zmeny v digitálnom spravodajskom prostredí. Výsledky správy naznačujú, že mediálne spoločnosti sa začínajú zameriavať na kvalitný obsah a na model predplatného.

Podľa výročnej správy „Digital News Report 2018“ sa v súčasnosti trend distribuovania obsahu prostredníctvom sociálnych médií a agregátorov spomalil.

Naopak model predplatného sa v mnohých krajinách začína používať čoraz viac. Aj technologické platformy začínajú do svojich algoritmov zahŕňať pojmy ako dôvera a kvalita.

Reagujú tak na politické a spotrebiteľské požiadavky, ktoré sa týkajú zabezpečenia spoľahlivosti informácií vo svojich systémoch.

Tieto zmeny sú ešte stále veľmi krehké a nerovnomerne rozdelené. Prichádzajú po mnohých rokoch digitálneho rozvratu, ktorý podkopával dôveru vydavateľov a spotrebiteľov.

Poukazujú na to aj údaje zo štúdie, z ktorých je zrejmé, že dôvera ľudí v médiá je ešte stále veľmi nízka. Ľudia často spájajú médiá s polarizáciou a neprimeraným politickým vplyvom.

Určitú časť spravodajského sektoru zasiahli zmeny, ktoré Facebook zaviedol, aby svojej platforme prinavrátil stratenú dôveru ľudí.

Najdôležitejšie zistenia zo siedmej výročnej správy Reuters Insitute

Využívanie sociálnych médií pre zverejňovanie spravodajského obsahu začalo na kľúčových trhoch klesať. Tento pokles sa odvíja od špecifického poklesu pri vyhľadávaní, odosielaní a zdieľaní správ na Facebooku.

Nárast používania aplikácií na odosielanie spravodajského obsahu aj naďalej pokračuje. Spotrebitelia hľadajú menej rušivého priestoru pre čítanie a menej konfrontačného priestoru ako sú napríklad sociálne platformy. V tomto smere sa zvýšila popularita aplikácie WhatsApp.

Vo všetkých sledovaných krajinách zostáva priemerná úroveň dôvery voči spravodajskému obsahu relatívne stabilná 44%. Len málo spotrebiteľov 51% dôveruje médiám, ktoré zväčša číta.

Naopak, 34% respondentov uviedlo, že dôveruje spravodajstvu, ktoré nájde prostredníctvom vyhľadávania. Menej ako štvrtina respondentov 23% hovorí, že verí spravodajskému obsahu, ktorý nájde na sociálnych médiách.

Viac ako polovica respondentov 54% súhlasí alebo silne súhlasí s tým, že sú znepokojení z toho, čo je na internete skutočné a čo falošné.

Najviac znepokojení sú respondenti z Brazílie 85%, Španielska 69% a USA 64%, kde je polarizácia politických situácií kombinovaná s vysokým využívaním sociálnych médií. Najmenej znepokojení sú ľudia v Nemecku a v Holandsku.

Väčšina respondentov sa domnieva, že vydavatelia 75% a platformy 71% majú najväčšiu zodpovednosť za riešenie problémov s falošnými a nespoľahlivými správami.

Medzi ľuďmi je prítomný aj tlak na vlády, aby zastavili šírenie falošných správ a to najmä v Európe 60% a v Ázii 63%. Naproti tomu iba štyria z desiatich Američanov 41% si myslia, že vláda by mala urobiť viac.

Po prvýkrát zahrnul Reuters Institute do svojich meraní aj spravodajskú gramotnosť. Respondenti s vyššou úrovňou spravodajskej gramotnosti majú tendenciu uprednostňovať spravodajstvo od známych vydavateľov pred televíziou.

Okrem toho majú tendenciu používať sociálne média v súvislosti so spravodajstvom inak ako bežní čitatelia a sú opatrnejší v názoroch na vládne zásahy do riešení s dezinformáciami.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že vydavatelia s históriou a dlhodobým dedičstvom majú omnoho vyššiu dôveru čitateľov ako noviny, ktoré sú na trhu kratšie. Ani digitálni vydavatelia nemajú príliš veľkú dôveru verejnosti.

Aplikácie pre spravodajstvo, e-mailové newsletteri a upozornenia v mobilných zariadeniach aj naďalej posilňujú svoju popularitu.

V niektorých krajinách sa, ale používatelia začali sťažovať na to, že sú takýmto typom správ až priveľmi „bombardovaní“.

Obavy z ochrany súkromia opätovne zvýšili používanie programov, ktoré blokujú reklamy. Viac ako štvrtina používateľov blokuje reklamy na akomkoľvek zariadení (27%).

Postavenie televízie zostáva aj naďalej kritickým zdrojom správ pre mnohých, ale každoročný pokles publika vyvoláva nové otázky o budúcej úlohe verejnoprávnych vysielateľov a ich schopnostiach prilákať ďalšiu generáciu divákov.

Výsledky prieskumu pre Slovensko

Medzi krajinami, ktoré boli súčasťou prieskumu Reuters Institute je aj Slovensko. Podľa výsledkov správy slovenské mediálne prostredie bolo veľmi ovplyvnené vraždou novinára Jána Kuciaka. Najmä vzťahy medzi médiami a vládou sú veľmi vyostrené.

Z celkových výsledkov vyplýva, že dôvera v spravodajstvo je na Slovensku stále nízka, hoci sa v roku 2017 mierne zvýšila.

Najdôveryhodnejším médiom v oblasti spravodajstva je televízia TA3, za ňou nasleduje RTVS a tretie najdôveryhodnejšie správy má Rádio Expres, na poslednom mieste v dôveryhodnosti je denník Nový čas.

Najpoužívanejším sociálnym médiom na Slovensku je Facebook , YouTube a Facebook Messenger. Blokovacie programy na reklamy používa 23% Slovákov.

Za spravodajský obsah si platí 11% Slovákov, 37% opýtaných zdieľa novinky cez e-mail alebo cez sociálne siete. Do komentovania sa zapája 11% Slovákov.

Celkovo verí spravodajstvu 34% Slovákov, ale len 18% verí správam, ktoré sú na sociálnych sieťach.

Pre Slovákov je najbežnejším zdrojom pre správy televízia a on-line prostredie. Z technických zariadení je na čítanie či pozeranie správ najviac využívaný počítač 66%, následne smartfón 47% a tablet 18%.

Slováci najčastejšie sledujú spravodajstvo v TV JOJ, nasleduje TV Markíza a za ňou RTVS, v on-line médiách sú najpoužívanejšie topky.sk, aktuality.sk, sme.sk.

Výročná správa Reuters Insitute tak ako mnohé iné podobné štúdie či prieskumy naznačujú, že mediálne prostredie sa v poslednom období výrazne zmenilo a v krátkom časovom horizonte budú tieto zmeny aj naďalej pokračovať.