Ilustračná foto: pixabay.com

Orwellov román 1984 je určite kniha, ktorá stojí za prečítanie, no jej podobnosť s dnešným svetom je v jednej veci podstatne odlišná. Dnes môže byť totiž „Big Brother“, vďaka internetu a mobilným zariadeniam, každý.

Začiatkom roka dosiahol Orwellov dystopický román 1984, ktorý bol prvýkrát uvedený na trh v roku 1949, rekordný predaj. Kniha sa začala závratne predávať najmä po inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa. Čítaj viac.

O knihe a jej obsahu, ktorý sa stále viac a viac podobá súčasnej situácii, ktorá sa v spoločnosti deje, sa písalo už aj skôr. Aféry a kauzy okolo kandidatúry Donalda Trumpa na post prvej hlavy USA a potom aj jeho zvolenie, túto situáciu dalo by sa povedať vyhrotilo, no treba pripomenúť, že svojim spôsobom tomu určite dopomohli aj média, ktoré začali knihu „pretriasať“ na svojich platformách.

Recenzie a názory na tento majstrovský román, ktorý patrí medzi najznámejšie diela svetovej literatúry, sú stále vynikajúce, hoci mnoho ľudí po jej prečítaní pohltí doslova depresia, z podobnosti s dnešným reálnym svetom.

Samozrejme, každý má tú svoju pravdu. Určitá podobnosť so súčasnosťou v knihe určite je, na tom sa zhodujú aj mnohí významní odborníci a historici, no niektorí z nich tiež tvrdia, že systém informovania a manipulácie s ľuďmi dnes funguje celkom inak.

Zaujímavý pohľad na podobnosť Orwellovho sveta z románu 1984 v porovnaní so súčasnosťou má napríklad aj Keri Blakinger z NY Daily News.

Strach z vojny

Podľa nej podoba románu a súčasnosti je napríklad v strachu z vojny. V Orwellovom románe 1984 je veliacím aparátom vytváraný dojem, že celý svet je vždy vo vojne, nepriateľ sa síce mení, ale vojna straší ľudí nepretržite. Táto situácia a pocit strachu zo spoločného nepriateľa vytvára pocit, že tento nepriateľ je omnoho nebezpečnejší ako vláda „Big Brother“.
Dnes je spoločný nepriateľ pre celý svet terorizmus, ktorý je nepredvídateľný, nikto nikdy nevie, kde práve udrie a nikto nevie kedy sa skončí…

Rozsiahly dohľad

V Orwellovom románe sa stretávame so všade prítomnou kontrolou, ktorá má rôzne skryté aj odkryté podoby. Napríklad veľké obrazovky, ktoré všetko vidia či odpočúvacie zariadenia, ktoré majú dvojúčelový význam, jednak informujú a jednak sledujú…

Aj dnes žijeme vo svete technologických zariadení vďaka, ktorým môžu (a zreje aj sú) naše aktivity neustále monitorované. Okrem toho existujú rôzne špionážne programy, odpočúvanie, monitor pohybu, satelity, internet… Toto všetko vytvára dojem, že spoločnosť stratila anonymitu, súkromie.

Podobností je omnoho viac, ale tiež je tu jeden veľký rozdiel

Kým v Orwellovom svete sa ľudia nedokázali dostať k iným informáciám, len k tým, ktoré im ponúkol sám riadiaci aparát, dnes je to úplne iné.

Oba spôsoby sú pre spoločnosť zlé, v Orwellovom sa zmanipulovaná pravda šíri kontrolovaným spôsobom prostredníctvom dostupných médií, v dnešnom svete sa zmanipulovaná pravda šíri spôsobom, ktorý sa nedá len tak ľahko kontrolovať a ktokoľvek môže informácie opätovne meniť a upravovať či už vedome, alebo nevedome…

Čo je, ale najdôležitejšie, táto informačná degenerácia sa v dnešnom technologicky vyspelom svete dokáže prostredníctvom internetu a sociálnych sietí šíriť obrovskou rýchlosťou a v krátkom časovom rozpätí je schopná osloviť širokú masu populácie bez ohľadu na jej vhodnosť pre rôzne vekové skupiny.

Z posledného vývoja mediálneho a informačného prostredia je jasné, že už to nie je o kontrolovanom ovplyvňovaní verejnej mienky pre či už osobné, vládne, skupinové a inak cieľovo orientované účely (ktoré tu vždy bolo a bude), ale o čoraz viac sa prehlbujúcom informačnom kolapse, ktorý má dramatický vplyv na vývoj v celom svete.

Najnovšie sa ukazuje, že najvhodnejším spôsobom ako zvrátiť tento nepriaznivý trend, je učiť rozpoznávať pravdu a lož v informáciách už na úrovni základných škôl. K tejto alternatíve sa prikláňajú mnohé nadnárodné inštitúcie či technologické spoločnosti, ktoré sú presvedčené, že do určitého veku je dieťa ochotné veľa počúvať a učiť sa, jeho názor sa dá formovať správnym smerom, k správnym hodnotám, čo by malo následne zabezpečiť morálne a zodpovedné správanie sa vo svete presýtenom informáciami.

O tom, že Orwellov svet v románe 1984 nie je súčasnosť sa vyjadril aj John Broich, vo svojom článku pre Independent. Podľa neho Orwell si nedokázal predstaviť niečo také ako internet a jeho úlohu pri distribúcii alternatívnych faktov a ani to, že ľudia by mohli nosiť zariadenia v podobe smartfónov, i-Phonov stále pri sebe. Dnes neexistuje žiadne ministerstvo pravdy, ktoré by distribuovalo a kontrolovalo informácie a týmto spôsobom môže byť „Big Brother“ každý.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu