Dušan Budzak: Koľko cudzopasníkov sa ešte pokúsi privlastniť si Vivu?

Ilustračná foto: pixabay.com

Prečítajte si otvorený list jedného zo zakladateľov pôvodného Rádia Viva, Dušana Budzaka. Reaguje ním na znovuobnovenie názvu rádia

S prekvapením som si prečítal v médiách smelé vyjadrenie pána Ivana Lacha zo spoločnosti Intersonic o tom, že Rádio Viva sa vracia.

Ak by sa tak malo stať, čestne a spravodlivo, musel by som o tom ako jeden zo zakladateľov rádia Viva, jeho prvý predseda predstavenstva a ten, kto pre Vivu registroval logo a ochrannú známku niečo vedieť. Nehovoriac o dlhom boji za to aby sme zabránili odcudzeniu rádia Viva.

Musel by som byť informovaný o tom, že Intersonic, alebo pán Lacho slušným, etickým spôsobom nadobudol právo používať značku Rádio Viva. Zámerne sa vyhýbam právnemu aspektu, pretože uvažovať o dodržiavaní zákona v tomto štáte je zbytočné, to som si overil v prípade Vivy na vlastnej koži opakovane.

Za úplný nezmysel považujem aj vyjadrenie Ivana Lacha, že rádio Viva Metropol je nástupcom rádia Viva. No, nie je. (Je však viacero rádií, ktoré to o sebe tvrdia).

Frekvencie vtedy neznámeho a aj dosť neúspešného rádia Superrádio sme si totiž od pána Lacha, resp. spoločnosti Intersonic prenajali v období keď už Rádio Viva nesmelo vysielať na svojich frekvenciách, rozsudok v spore o licenciu bol v nedohľadne a my sme chceli za ten čas udržiavať povedomie o značke.

K názvu Viva sme zvolili dodatok Metropol aby bolo zrejmé, že to nie je Viva v plnom formáte a navyše v tom čase sa útoky na naše rádio nevyhli ani snahe odcudziť nám značku a vec bola tiež na súde. Na vysielaní programu Viva Metropol sa Ivan Lacho nijako nepodieľal, dostával len odmenu za prenájom frekvencií.

Aj preto, lebo profesionálne sme nezdieľali rovnaké názory. Viva bol a svojím spôsobom stále je jedinečný formát a pán Lacho tomu nerozumel, preto nemalo význam aby sa angažoval v programe, navyše keď si to aj sám uvedomoval.

Až po, dodnes nepochopiteľnom, opätovnom pridelení našich frekvencií schránkovej firme sme uznali, že v tomto štáte už spravodlivosť vykastrovali a v tejto frustrácii sme prestali pokračovať vo vysielaní zúženého programu Vivy na frekvenciách Intersonicu.

Viva a spolu s ňou aj Viva Metropol tak spolu s koncom našej angažovanosti a ľudí, ktorí boli pri tom prestala v skutočnosti existovať. Ivan Lacho sa však už nechcel vrátiť k svojej vlastnej značke Superrádio a napriek svojmu predchádzajúcemu odporu sa znenazdajky zhliadol vo formáte Vivy Metropol.

Avšak svojim vlastným nešťastným spôsobom a doteraz neznámo s akým súhlasom pokračoval vo vysielaní na svojich frekvenciách (Intersonic) pod názvom Rádio Viva Metropol.

Moja dezilúzia z právneho statusu tejto krajiny ma demotivovala riešiť aj toto.
To, že či už ja, alebo niekto z môjho okolia nemal chuť púšťať sa do ďalších bitiek za spravodlivosť, bolo zrejme povzbudením ísť ďalej a z prehliadaného vysielania pod názvom Viva Metropol prejsť k tomu najsilnejšiemu, priamo k názvu a logu Rádio Viva.

Ako som už však napísal, musel by na tom byť môj podpis a súhlas, alebo by som musel o tom minimálne vedieť ak by chcel právne čisto pán Ivan Lacho, resp. Intersonic vysielať svoj program ako Rádio Viva. A keď opäť podčiarknem svoju nedôveru v právny systém a pripustím, že akýmsi záhadne obkročným spôsobom niekto získal akýsi doklad na známku a logo Rádia Viva, potom musím apelovať na to najzákladnejšie – morálku a etiku.

Pretože morálka a etika by mala stáť na začiatku uvažovania každého prevádzkovateľa médií. Ak ju nemá, alebo obchádza, nemá ani to príslovečné právo hovoriť k svojim čitateľom, divákom, alebo, ako v tomto prípade, k poslucháčom.

Z odborného hľadiska.

Trúfalé vyjadrenia o tom, že by snáď vykastrovaný a čudne domotaný program, ktorý dnes produkuje Intersonic mal byť nástupcom a znovuzrodením Rádia Viva ma už vôbec nenechávajú chladným.

Mediálne vyjadrenia pána Lacha o spôsobe rotácie pesničiek a skladbe programu a o tom, že ide o unikátny koncept sú na pousmiatie, tí menej zdržanliví sa musia rehotať. Vystavovanie nevedomosti a nedostatku profesionality ako unikátnosť je pomýlené, aj keď v našej mediálnej branži pomerne časté.

Nemožno sa stotožniť s tvrdením, že by takýto nedostatok profesionality mal byť základom pre pokračovanie značky Rádio Viva. Ani náhodou!

Vlastniť trojcípu hviezdu totiž ešte neznamená schopnosť vyrábať kvalitné autá.

Stál som pri zrode mnohých médií. Vybudoval som spolu s kolegami ich silný brand, ktorý pretrval dodnes a je úspešný. Od Rádia Expres, cez Vivu až hoci po Košice:dnes. Bolo ich viac, ani jeden sa nestratil. Nie je to ľahké, ale zase, s trochou pokory, vedomostí a dobrými ľuďmi okolo sa to dá.

A tak aj pánovi Ivanovi Lachovi a jeho Intersonicu môžem zodpovedne poradiť, nech sa pokúsia vybudovať už konečne svoj vlastný brand, svoju vlastnú silnú značku a prestane sa snažiť cudzopasiť na cudzích chrbtoch.

Príbeh rádia Viva bol pre nás mnohých tragický, skoro až sadistický zážitok, z ktorého sa dodnes niektorí nespamätali a nedokázali postaviť na nohy.

Takáto snaha o priživovanie sa na tomto smutnom príbehu je poľutovaniahodným hanobením pamiatky na Rádio Viva a snahou vycicať stuhnutú krv aj z mŕtvoly.

Dušan Budzak
Prvý predseda predstavenstva Rádio Viva, a.s.

.