Jaroslav Haščák (foto: Penta Investments)

V súvislosti so vstupom investičnej skupiny Penta Investments na mediálny trh som oslovil pre môj portál Masmediálne.info Jaroslava Haščáka, partnera skupiny.

Čo podľa vášho názoru ohrozuje žurnalistiku?

Nemyslím si, že žurnalistika je v dnešnej dobe ohrozovaná. Tým, kto ju mohol v minulosti ohrozovať, bola politická moc v podobe cenzúry. A to je v 21.storočí, v dobe mobilných technológií a internetu, už prakticky nemožné.

Možno s výnimkou krajín ako je Severná Kórea, nie je už dnes predstaviteľné, aby akákoľvek politická moc kontrolovala informácie.

Žurnalistika zažíva veľkú zmenu, kedy nástup informačných technológií mení tradičný model novinárskej práce, pričom tradičné médiá stratili „monopol“ na šírenie informácií. To je najväčšou výzvou žurnalistiky, no nenazval by som to jej ohrozením.

Exkluzívne Rozhovor - Jaroslav Haščák Konzument médií dnes čelí tomu, čo sa nazýva paradox výberu - Jaroslav Haščák
Jaroslav Haščák (foto: Penta Investments)

Ako vnímate mediálnu kultúru na Slovensku? Čo ju podľa vášho názoru determinuje?  

To, čo mediálnu kultúru na Slovensku možno výraznejšie odlišuje je fakt, že Slovensko na rozdiel od ČR, či Poľska zažilo v 90-tych rokoch éru „mečiarizmu“, ktorá spolarizovala spoločnosť a aj médiá.

Namiesto vytvárania princípov a štandardov nezávislej žurnalistiky, sa médiá dostali do arény politického boja za základnú orientáciu krajiny, pričom sa až neštandardne blízko priraďovali k jednotlivým politickým stranám, či politikom.

Obdobie „mečiarizmu“ negatívne poznačilo celú slovenskú spoločnosť a zdeformovalo aj médiá. Aj preto dodnes v slovenských mienkotvorných médiách panuje duch novinárskeho aktivizmu, snahy nie informovať, ale predovšetkým meniť spoločnosť na svoj obraz.

Ďalej slovenskú žurnalistiku výrazne ovplyvňuje veľmi nízka odborná profesionalita. Mám na mysli hlavne absenciu základného neoverovania si verejne dostupných faktov. Dôvodom môže byť to, že mnohé médiá finančne živoria a nemôžu si dovoliť zaplatiť kvalitných novinárov, ale aj obyčajné „lajdáctvo“, ktoré je pracovným štýlom niektorých novinárov. Za tento prístup ich pritom nikto dostatočne nekritizuje a „prechádza“ im to.

Majú podľa vášho názoru nové médiá vplyv na žurnalistiku? Ak áno, aký?

Predovšetkým v tom, že zrušili monopol na šírenie novinárskeho obsahu, čím maximálne demokratizovali, ale aj zneprehľadnili informačný priestor. Konzument médií tak dnes čelí tomu, čo sa nazýva paradox výberu.

Hoci má výrazne väčší výber ako v minulosti, neznamená to, že sa vie lepšie rozhodnúť a že si vyberá a preferuje vyššiu kvalitu. Ľudia si zvykli, že informácie, ktoré sú on-line sú zadarmo.  Doviedli ich k tomu aj sociálne siete, ako napríklad facebook.

Ako si zvykáte na myšlienku, že jedného dňa pravdepodobne prestanú existovať tlačené médiá? Pripúšťate si vôbec túto možnosť?

Nemyslím si, že prestanú fungovať printové médiá. Budú existovať ďalej. Keď sa objavila televízia, tak boli hlasy, že skončí rádio, či print a nestalo sa tak. Printových médií však bude výrazne menej. Ľudia nebudú platiť za informácie, ale budú platiť za ich vysvetlenie a komentovanie.

Tradičný model médií bol postavený na printových vydavateľstvách, čomu boli prispôsobené procesy fungovania vydavateľstiev, výber a aj počet ľudí. Je zrejmé, že v digitálnej dobe musia procesy, vrátane výberu a počtu ľudí fungovať inak a že print nebude nosnou časťou. No som presvedčený, že print nikdy úplne nezanikne.

Akú knihu teraz čítate? Odporučíte ju naším čitateľom?

Daniel Goleman – Emotional Intelligence. Tá kniha vysvetľuje okrem iného hlavne to, že rozhodnutia robíme emocionálne, pričom až následne si ich racionálne zdôvodňujeme.

Ďakujem za rozhovor.

– rozhovor vznikol v novembri 2014
– bude súčasťou mojej diplomovej práce

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu