V období, v ktorom žijeme je podľa mnohých nedávnych štúdií, veľmi ťažké meniť myslenie ľudí. Odpoveď na otázku, ktorá po viacerých škandalóznych odhaleniach v súvislosti s ovplyvňovaním volebných výsledkov v USA, ale aj iných krajinách znie, že väčšina foriem politického presviedčania má len malý účinok. Informáciu zverejnili The New York Times.

V súčasnosti môže mať toto zistenie veľmi rušivý účinok, najmä preto, že ľudia sú znepokojení dôsledkami falošných spravodajských článkov, ktoré zaplavili Facebook a iné distribučné kanály na internete počas prezidentských volieb USA v roku 2016.

Pozorovatelia špekulovali o tom, že takzvané falošné spravodajské články spôsobili, že Donald Trump získal vo voľbách post prezidenta.

Podobné špekulácie o veľkých presvedčivých efektoch, ktoré údajne pomohli Trumpovi k víťazstvu, sa týkali aj on-line reklamy od firmy Cambridge Analytica a obsahu propagovaného ruskými robotmi.

O účinkoch týchto typov on-line aktivít bolo zverejnených mnoho informácií na základe, ktorých sa ľudia môžu domnievať, že mali obrovský vplyv na prezidentské voľby USA. Počas nedávnych štúdií sa napríklad zistilo, že dokonca aj účinky televíznej reklamy sú veľmi malé.

Podľa jedného z dôveryhodných zdrojov, ktorý sa zaoberal analýzou politickej reklamy na výsledky volieb, je vplyv reklamy na hlasovanie ľudí, ktorý sú prívržencami určitého politického smeru veľmi malý. Z približne 10-tisíc ľudí dokáže ovplyvniť dvoch.

Skutočnosť, že rôzne formy presviedčania majú nulový priemerný účinok vo voľbách vo vysokej politike, potvrdilo aj viacero nedávnych meta-analýz.

Aj terénne experimenty testujúce účinky on-line reklám politických kandidátov a ich dôsledky, rovnako zistili, že ich účinok je nulový.

„Nemali by sme byť prekvapení. Je ťažké meniť myseľ ľudí! Ich hlasy sú formované základnými faktormi, ako je strana, ktorú typicky podporujú a ako vnímajú stav hospodárstva. Fake news a roboty majú pravdepodobne oveľa menšie účinky na ľudí, najmä vzhľadom na to, ako sa naša politika stala polarizovanou,“ uviedli The New York Times.

Od prezidentských volieb v USA bolo vytvorených mnoho štatistík o tom, v akom množstve sa na Facebooku zdieľali falošné správy alebo koľkokrát ruskí roboti preposlali obsah na Twitteri.

Tieto štatistiky zakrývajú skutočnosť, že zdieľaný obsah sa nemusí dostať k veľkému množstvu Američanov, pretože mnoho z nich nie je na Twitteri a spotrebúva relatívne málo politických správ alebo dokonca sa ani nemusí dostať k veľa skutočným ľuďom, pretože mnoho tých, čo nasledujú internetových robotov sú opäť len internetové roboty.

Je tiež nepravdepodobné, že pochybný politický obsah sa dostane k takým spotrebiteľom spravodajského obsahu, ktorý už majú hlboko zakorenené určité názory.

Aj podiel falošných spravodajských príspevkov, ktoré ľudia videli je skreslený. Celkový počet zdieľaní alebo lajkov, ktoré falošné správy a roboty vyprodukovali, môže znieť obrovsky, kým sa neporovná s informáciou o celkovom počte informácií, ktoré kolujú po internete.

Napríklad Twitter uviedol, že ruskí internetoví roboti pred prezidentskými voľbami v USA vyprodukovali na Twitteri 2,1-miliónov tweetov, čo je určite znepokojujúce. Ale, toto číslo predstavovalo len 1% všetkých tweetov súvisiacich s voľbami.

Podľa zistení New York Times, priemerný počet článkov na webových stránkach s falošným obsahom, ktoré navštívili podporovatelia Donalda Trumpa predstavuje 13,1. Počet priaznivcov Donalda Trumpa , ktorí navštívili takéto stránky je 40%. To znamená, že 40% priaznivcov Donalda Trumpa, videlo v priemere 13,1 článkov na weboch s falošným obsahom.

Podľa týchto údajov ako uvádza New York Times možno skonštatovať, že falošné správy a internetoví roboti nie sú znepokojivými znakmi americkej demokracie.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu