Podvýživa druhej svetovej vojny modernú filmovú produkcia skutočne netrápi. Problematika židovskej otázky, arizácia, boje, či už na fronte alebo v dušiach hrdinov, ale i „obyčajných“ ľudí, natrvalo ostávajú lákavým námetov pre nejedného člena filmového štábu. Dráma 3 sezóny v pekle siahla v čase o pár rôčkov dopredu. Konkrétne do „neznámych vôd“, na sile naberajúcej, proletárskej revolúcie v roku 1948. Politická atmosféra doby je divákovi predstavovaná nepriamo, cez osobu mladého, nádejného básnika – Emanuela Bonna a buržoáznej dedičky a bohémky Jany.

Ivan Heinz, vystupujúci pod pseodonymom Emanuel Bonn je synom bývalého dôstojníka. On však „kope“ za  armádu inej farby. Ako mladý burič a poet i on zostáva , v mene francúzskeho surrealizmu, ale i slovenskej odnože Avantgarda 38, verným synom chystanej socialistickej transformácie štátu.

Svoj postoj vyjadruje v  surrealistických veršoch tvorených v zmysle bretonovského nekontrolovaného toku vedomia, ale i názoroch, ideáloch a provokatívnych vyhláseniach a  činoch. Či už sa jedná o opustenie „rodinného krbu“ solventného otca a dobrovoľné „hrdlačenie“ v zime a hlade alebo narúšanie spoločnosťou stanovených príkazov, zákazov, reguly, v zmysle hesla: „Musíme vyrušovať“.

Postava Ivana Heinza v podaní Kryštofa Hádka, avšak vonkoncom nie je plošná, jednostranná. Hlbšie zakorenená podstata charakteru nevtieravo „presvitá“ na povrch počas doby trvania celého filmu. Ivan je v podstate omnoho väčšia citlivka ako sa tvári. V konaní sa prejavuje,  v značne výraznejšej miere, ako zodpovedný, citlivý a oddane milujúci jedinec, a nie rebelský bohém a „narušiteľ“.

Postupne ustupuje aj zo svojho presvedčenia o „sladkých“ plodoch socializmu a so svojou „surrealistickou“ láskou, Janou (Karolina Gruzska), chystá plánovaný útek do meky básnikov, snivého Paríža. Sen sa  avšak nakoniec splní len jednému z členov posádky. Ivan je pákami ľudovej „demokracie“ zadržaný a vzatý do väzby. Spoločnosť mu robia len pravidelné návštevy otca (Martin Huba) a z Eiffelovky vysielané pozdravy od Jany a syna Ivana.

Za veľké plus považujem i v správnej mierke dávkované recitácie nadrealistického „veršotepectva“, ale i fantazijné obrazy „vareného telefónu“, „žirafy v medickej záhrade“ či dešifrovania rorschachových psychotestov.

I napriek udržiavaniu hlavnej línie, autobiografie Emanuela Bonna, je film nasýtený, ale vonkoncom nie presýtený, odkazmi i na socio – politickú scénu transformačných rokov. Zatýkanie, prenasledovanie intelektuálov, „zákon na ochranu republiky“ či vytáranie politických procesov verne odkazujú na plody práce našich sovietskych záchrancov a poskytujú žiadúce pretkanie romantického príbehu i reáliami doby.

Básne vedúcej osobnosti povojnového undergroundu, Egona Bondyho, som čítala dávno pred vzhliadnutím Mašínovej filmovej adaptácie. A z tejto skutočnosti, pramení i jediná moja výčitka k výberu hereckého obsadenia hlavnej role. Kryštof Hádek bezpochyby patrí medzi kvalitných umelcov, avšak na „buriča“ vyzývajúceho k nonkonformizmu je až príliš veľká „citlivka“.

Čo sa však odohrávalo v Bondyho duši naozaj, sa dúfam dozvieme, nie už o tri sezóny ale o poschodie vyššie ako v pekle.

Lucia Juríková

[message_box title=“Vizitka filmu“ color=“red“]
Dráma / Historický / Romantický
110 min., 2009
Réžia: Tomáš Mašín
Produkcia: Trigon production, s.r.o.
Producenti: Patrik Pašš
Scenár: Tomáš Mašín
Kamera: Karl Oskarsson
Strih: Peter Turyna
Námet: S.M.Blumfeld
Zvuk: Pavel Rejholec, Jakub Čech
Hudba: Filip Jelínek
Hrajú: Kryštof Hádek,Karolina Gruszka, Tomasz Tyndyk, Jan Kraus, Luboš Kostelný, Táňa Pauhofová, Martin Huba[/message_box]

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu