V cykle Music & Film uviedol dramaturg Miro Ulman v predpremiére v Kine Lumière dokument o Nickovi Caveovi. Pre veľký záujem divákov museli dokonca pridať súbežnú projekciu do druhej sály v jeden deň. Zdá sa, že publikum po giga kinách s popcornom a colou konečne dostalo rozum…

Už v úvodnom slove sme sa od Mira Ulmana, známeho filmového publicistu dozvedeli, že dokument Nick Cave: 20 000 dní na Zemi bol v našich končinách premietaný zatiaľ len na festivaloch v Trenčianskych Tepliciach a v Karlových Varoch (ak nerátame zahraničné krajiny, napríklad Sundance Film Festival, kde bol ocenený za strih a réžiu). Ulmanova introdukcia k filmu poslúžila vynikajúco: nebol trápne formálny, naopak, publikum dokonca pobavil svojským improvizovaným humorom a k samotnej snímke povedal toľko plnohodnotných a odborných informácií, že všetci filmoví kritici by mali skloniť hlavy a kajať sa…

Už pred predpremiérou dokumentu teda spomínaný predslov naznačil, že nepôjde len o taký hocijaký dokument zobrazujúci čo najvernejšie realitu bez scenára. A veru ani fikciu kŕčovito sa pridŕžajúceho predpísaného scenára. Teda žeby hraný dokument? Ani to nie. A práve v tom je toto dielo osobité. Veď aj samotný Nick Cave na otázku, či film splnil jeho očakávania, naznačil, že ide o lavírovanie medzi dokumentom a fikciou:

„Áno. Hoci je to fikcia, ten film je z určitého hľadiska veľmi skutočný. A v tom je jeho sila. Fikcia nás priviedla k čomusi reálnemu. Spochybňuje dôležitosť skutočného sveta v porovnaní so svetom vymysleným. Alebo sa snaží zachytiť priestor, kde sa tieto svety stretávajú. Vďaka týmto konštrukciám vzniklo čosi veľmi surové a objavné.“

 

Dokument Nick Cave: 20 000 dní na Zemi zobrazuje charizmatického austrálskeho speváka, textára, básnika, prozaika a herca Nicka Cavea a jeho 20-tisíci deň na Zemi. Od ranného zvonenia budíka až po večernú prechádzku na pláži po koncerte. „Neprináša vážny ani oslavný portrét uznávaného hudobníka, jeho tvorcov oveľa viac zaujímali univerzálne témy, vrátane smrti, našich vymedzených dní na Zemi a toho, ako ich žijeme,“ hovorí dramaturg cyklu Miro Ulman a pokračuje: „Humor, s akým režisérska dvojica Iain Forsyth a Jane Pollardová k téme pristupujú, vopred úplne vylučuje akúkoľvek pompéznosť. Na ich veľkú radosť na túto hru okamžite pristúpil i strihač Jonathan Amos, ktorý dokázal vyzdvihnúť komediálne momenty snímky.“

Nerozlučná dvojica Iain Forsyth a Jane Pollardová fungujú v dokonalej symbióze už zhruba od polovice 90-tych rokov. Ich vášeň pre kultúru a objaviteľské schopnosti po rôznych celosvetových inštitúciách prináša na plátna kín osobité diela, ktoré nie sú prvoplánovými jednohubkami, ale priam štúdiami. Človek sa pri nich nevie rozhodnúť, či lavíruje vo fikcii alebo v dokumente, nakoľko sú pravdivé a zároveň z nich cítiť určitú štylizáciu. Nikto lepší ako práve táto dvojica nemohla režírovať film o takom charizmatickom austrálskom rockerovi, ktorý sa sťažoval na upršaný anglický Brighton nielen kvôli večnému dažďu, ale aj „fucking terrible“ fish and chips, ktoré sú v jeho rodnej Austrálii neporovnateľne chutnejšie :-)

Vďaka vízii tvorcov je film viac než obyčajným hudobným dokumentom. Jane Pollardová o pozadí jeho vzniku povedala, že „v procese umeleckej tvorby najprv definujeme pocit, ktorý chceme v divákovi navodiť. Vo filme Nick Cave: 20 000 dní na Zemi sme chceli ostatným sprostredkovať, aké to je, keď poznáte Nicka Cavea osobne. Je inšpiratívny a ohromujúci.“

Iain Forsyth dodáva: „chceli sme ho predstaviť ako rozprávača, mysliteľa, ktorý vytvára mýty, ako umelca, ktorý neustále niečo tká na svojom tkáčskom stave predstavivosti.“ Vo filme vytvorili intenzívny hyperreálny svet, v ktorom sa Caveov 20-tisíci deň odvíja od dvoch kľúčových scén. Hovorí v nich o sebe a svojich myšlienkach. V prvej z nich sa stretáva so slávnym psychoanalytikom Darianom Leaderom a v druhej navštívi Archív Nicka Cavea presťahovaný z Melbourne do Brightonu.

„Skladanie piesní je o kontrapunkte,“ vraví Nick Cave použijúc termín, ktorý preslávil najmä Bach (priznajme si otvorene, nie to predsa dokument o Britney Spears, však?). Jednoducho, každý, čo i len trochu pozná jeho tvorbu, vie, že ide o nesmierne vzdelaného a rozhľadeného speváka, filozofa a zároveň multi-umelca. Ani on, sa ako väčšina ľudí pohybujúcich sa vo svete showbiznisu, nevyhol drogám. Napokon, aj v snímke to veľmi otvorene priznáva a nezabúda pridať k tejto „neresti“ niekoľko vtipných príbehov či už o kostole, odkiaľ jeho cesty po omši vždy smerovali k nakúpeniu si potrebnej dávky alebo k vystúpeniu fenomenálnej speváčky Niny Simone, ktorá si pred vystúpením bez okolkov vypýtala kokaín.

Ako každý rozpoltený a komplikovaný intelektuál, aj Cave má svoje problémy, preto sa stretáva divák aj pri jeho osobných spovediach u psychoanalytika (rozpoznávame v ňom známeho filozofa a literáta Alaina de Bottona). Nie, že by práve psychoanalytik vytŕčal z radu bežných šablónovitých otázok, ktorí sa zväčša pýtajú podľa zadanej konštrukcie to isté, ale otvorená spoveď silne introvertnej osobnosti, akou Cave je, doslova šokuje.

Odhaľuje niekoľko tajomstiev, o ktorých ani jeho skalní fanúšikovia možno doteraz nevedeli. Všetci vedia o jeho kvalitách písania textov a poézie, emocionálnej intenzite piesní či témach, ktoré v nich rozoberá a je nimi priam posadnutý – smrť, láska, násilie či viera, ale ako prežíval otcovu smrť, keď ju prizná „face to face“ do kamery alebo „historické pozadie“ nosenia ženských šiat v jeho detských časoch, vie azda málokto.

Na plátne sa odohráva osobná, veľmi intímna dráma muzikanta, literáta, ktorého žánrovo len ťažko zaradiť. Rovnako ako aj osobnostne. Novinár, ktorý mi na projekcii robil spoločnosť, nazval jeho osobnosť ako ťažko inkoherentnú a zároveň skonštatoval, že má nečistý falzet. Ten však súvisí s celkovým jeho hudobným smerovaním, vokálnym prejavom, no najmä s textami piesní. Jeden deň v života Nicka prináša na malom kúsku celý jeho život, umenie, problémy, analýzu osobnosti, vzťahy k ženám či k priateľom a ďalším umelcom – svojím spracovaním chvíľami pripomína film noir.

Extrémna cynickosť niektorých scén, detaily, ktoré divákovi doslova preniknú pod kožu, absurdno-humorné a trpké dialógy – geniálna kamera, ktorá vás akoby hltala do plátna a ešte lepší strih, ktorý dokáže medzi toľkými rôznymi prostrediami a úspornosťou dialógov nájsť logiku a zároveň dynamiku, robí z tohto dokumentu jedinečné dielo. Ak hrdina sedí v jaguári a šoféruje, šoférujete s ním. Ak sa rozpráva s Kylie Minogue, s ktorou Cave nahral obrovský hit Where the Wild Roses Grow, sedíte v aute ako spolujazdec a ste priamym svedkom tohto dialógu (apropo, Kylie, sorry, príšerný herecký výkon, ale to už sa speváčkam stáva, my sa nečudujeme…).

Mozaika života tohto umelca je tak skvele nafilmovaná, že záverom dostanete komplexný obraz o jeho živote: prehliadnete si nielen jeho staré fotky z archívu, zasmejete sa ozaj schuti humorným scénam, spoznáte „kontrapunktickú“ osobnosť umelca, naobedujete sa s ním u jeho verného spoluautora piesní Warrena Ellisa (alebo skôr ostanete lační), dočkáte sa vysvetlenia, prečo komunikuje na koncertoch zásadne len s prvým radom v publiku, nazriete do jeho rukou písaných textov, detailne si prezriete jeho zachmúrené obočie či už v dospelosti alebo v detstve, vypočujete si ho v štúdiu počas nahrávania piesní, dozviete sa, ako istý nemecký fanúšik počas koncertu vymočil na basgitaristu priamo na pódiu a množstvo ďalších, či už dramatických alebo humorných scén zo života Nicka Cavea.

Nick Cave: 20 000 dní na Zemi je výnimočným filmom – intímnou spoveďou, imaginárno-fantazijným obrazom kombinovaným s realitou, ktorému zároveň nechýba povestný sarkastický humor hlavného hrdinu. Snímka je zároveň hĺbavou filozofickou štúdiou, preniknutím do myslenia a osobnosti rockovej hviezdy, no najmä umeleckou snímkou vysokých vďaka celého tvorivého tímu. Ak sa vám aj stalo, že pri niektorých dokumentoch ste si v kine výdatne pospali, pri tomto vám to istotne nehrozí!

George Sandová

 

[message_box title=“VIZITKA: Hudobný cyklus Music & Film“ color=“red“]Hudobný cyklus Music & Film pravidelne v mesačnej periodicite prináša divákom záznamy koncertov, dokumenty o hudobníkoch, spevákoch či skladateľoch, životopisné filmy i hrané snímky, v ktorých hudba tvorí významnú zložku. Dôraz kladie predovšetkým na premiérové uvedenia filmov, ale priestor dáva aj žánrovej klasike.

Kino Lumière ním svoju programovú dramaturgiu obohatilo od júna 2013 po zdigitalizovaní kinosály K1. Dramaturgom cyklu je filmový publicista Miro Ulman, odborný referent Audiovizuálneho informačného centra (AIC) SFÚ.

V roku 2014 sa v cykle premietli filmy The Rolling Stones – Some Girls: Live in Texas  ́78, Muse – Live at Rome Olympic Stadium, Paul McCartney & Wings: Rockshow, Nirvana: Live at Reading, The Chemical Brothers: Don ́t Think a George Harrison: Living in the Material World.[/message_box]

Zdroj videa: YouTube+repre foto redakcia

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu