GMB-Messerschmidt-KapucinOkolo 1780. Zliatina olova a cínu, výška 36,4 cm. Značené na ľavej spodnej časti bustového výrezu F.M.SCH. Zbierka Galérie mesta Bratislavy, inventárne číslo B 345.

Dielo patrí v našej zbierke starého umenia k najhodnotnejším a najzaujímavejším. Preto je aj súčasťou stálej expozície Stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva v Mirbachovom paláci. Jeho autorom bol už za života legendami opradený sochár F. X. Messerschmidt, ktorý prežil posledné roky práve v Bratislave. K Messerschmidtovmu životu a tvorbe existuje bohatá literatúra, krátko spomeňme, že sa narodil v roku 1736 v švábskom Wiesensteigu, jeho matka pochádzala zo známej rezbárskej rodiny Straubovcov – vyučil sa u svojich dvoch strýkov, najprv v Mníchove a potom v Grazi. Asi najdôležitejšou zastávkou bola pre mladého umelca Viedeň a zapísanie sa na viedenskú Akadémiu výtvarných umení. Tam získal vplyvného podporovateľa – vtedajšieho riaditeľa Martina van Meytens a prvé zákazky na novej výzdobe priestorov cisárskej zbrojnice. Jeho diela vytvorené v tomto období patria medzi vrcholné prejavy viedenského sochárstva 18. storočia. Nasledoval prínosný študijný pobyt v Ríme a po návrate do Viedne pokračoval v práci na objednávkach pre cisársky dvor, či vysokopostavených Viedenčanov.
V roku 1769 začal vyučovať v cisárskej Akadémii a v tomto plodnom období vytvoril rad ranoklasicistických sochárskych portrétov, ktoré tvorili hlavnú časť jeho tvorby. Rok 1770 bol veľkým zlomom v umelcovom živote – predpokladáme, že sa uňho vtedy začali prejavovať prvé príznaky choroby. Ako inak si vysvetliť zamietnutie Akadémie, aby nastúpil (mal na to podľa dekrétu právo) na miesto profesora sochárstva po zosnulom Jakubovi Schletterovi. Proti menovaniu sa postavil celý profesorský zbor…… pre „občasnú pomätenosť mysle“. Konfliktný, nepochopený a predovšetkým hlboko urazený Messerschmidt opúšťa mesto navždy. Zamieril do Mníchova a do svojho rodiska, no tunajší dvojročný pobyt preňho skončil rovnako neúspešne. Rozhodol sa teda presťahovať do Bratislavy, kde vtedy žil a pracoval jeho mladší brat Ján Adam. V jeho dome žil prvé tri roky a ako nám hovorí dobová tlač, bol natoľko výraznou osobnosťou, že cestovatelia, učenci a milovníci umenia považovali za nevyhnutnosť navštíviť pri pobyte v meste aj jeho dielňu. V roku 1780 si Messerschmidt kúpil dom na bratislavskom predmestí Zuckermandel a na jar nasledujúceho roku sa doň aj nasťahoval.

Zo sochárovho bratislavského pobytu sa zachoval celý rad diel, ktoré nadväzujú na jeho klasicistické obdobie. Na objednávku tvoril portrétne alabastrové busty a malé medailóny (niekoľko z nich máme aj v našej zbierke). Jeho najznámejšie diela, ktoré ho preslávili, sú ale tzv. „charakterové hlavy“. Ide o súbor hláv s rozličnými grimasami a groteskne zvraštenými tvárami, na ktorých začal pracovať ešte pred pobytom v Bratislave, väčšina z nich však vznikla práve v našom meste. „Charakterové hlavy“ sú výnimočnou sériou, ktorou sa zaoberajú odborníci z najrozličnejších oblastí, od histórie, dejín umenia, až po psychoanalýzu,  nehovoriac o výtvarníkoch, ktorí sa dodnes snažia jeho odkaz interpretovať cez svoje projekty a diela. V roku 2005 bola jedna z „charakterových hláv“ získaná na dražbe do zbierok Múzea Louvre v Paríži, ktoré v januári budúceho roka otvára výstavu pod názvom Franz Xaver Messerschmidt (1736-1783). Naše dielo mesiaca novembra bude na výstave zastúpené tiež. Ide o bustu, ktorá pravdepodobne nie je zo slávnej série, jej interpretácia je však pre nás nemenej záhadná. Nazvaná bola podľa tonzúry a bohatej brady Kapucínom (Bustou neznámeho kapucína). Galéria ju ako mnoho svojich zbierkových predmetov získala delimitáciou z bývalého Mestského múzea v Bratislave. Tam sa dostala darom z majetku Rudolfa von Habermayer. V minulosti existovali špekulácie, že portrétovaným (ak vôbec ide o portrét) je kapucín a slobodomurár Ignaz Aurelius Fessler. Nevedno, na čom sa táto hypotéza zakladala, na jej potvrdenie však nemáme jediný adekvátny argument. Isté je, že busta vznikla v Bratislave, pravdepodobne okolo roku 1780 a po Messerschmidtovej smrti (1783) ostala v jeho pozostalosti. Ak by išlo o riadnu objednávku, majiteľ by určite nemal problém ako právoplatný vlastník bustu získať. Ale ide naozaj o individuálny portrét konkrétnej osoby? Alebo je to jedna z hláv, ktorú si Messerschmidt – podobne ako sériu charakterových – vytvoril ako súčasť svojho „systému“, ktorý mu mal pomáhať zvíťaziť nad „duchmi, ktorí ho trápili“? Čo nás na olovenej hlave zaujme najviac je kontrast bohatej, precízne stvárnenej brady, obočia a vlasov v protiklade k hladkým plochám tváre, ktorých dojem umocňuje aj autorom zvolený materiál. Úzke, pevne stisnuté pery pripomínajú bádateľom niečo z „charakterových hláv“, márne však hľadáme spoločné znaky, ktoré by mohli byť argumentom pre začlenenie do známej série. Vidíme len náznak úsmevu, zopár vrások a hlboké ryhy smerujúce ku kútikom pier. „Kapucín“ v nás nevyvoláva žiadne negatívne pocity, práve naopak. Kto to bol? Prečo ho Messerschmidt vytvoril? Neostáva nám len – dúfať, že sa nájde niekto, kto opäť trochu poodhalí rúšku tohto tajomstva. Nechcete to byť práve vy?

J. Luková

 

Rubriku “Glosár umenia” Vám prináša Galéria mesta Bratislavy

Výber z literatúry:
Grajciarová, Ž.: Expozícia Stredoeurópske barokové maliarstvo a sochárstvo v zbierkach Galérie mesta Bratislavy Mirbachov palác. [Kat. stálej expozície] Bratislava [2001].
Pötzl-Malíková, M.: F.X. Messerschmidt a záhada jeho charakterových hláv. Bratislava 2004.
Kol. autorov [Ed. Pötzl-Malíková, M., Scherf, G.]: Franz Xaver Messerschmidt 1736-1783. From Neoclassicism to Expressionism. [Kat. výst.] New York

Zdroj: GMB

REKLAMAadv.: