Ladislav Mednyánszky-Štúdia dvoch mužov. Papier, ceruza, pero, 28,5 x 20,5 cm
Ladislav Mednyánszky – Štúdia dvoch mužov. Papier, ceruza, pero, 28,5 x 20,5 cm

Milí priatelia,
výstavu Kufor kresieb. Kresba ako vizuálny denník, autora Ladislava Mednyánszkého
si môžete pozrieť už len do 10. 2. 2013 v Pálffyho paláci.

LADISLAV MEDNYÁNSZKY
výstava „KUFOR KRESIEB. KRESBA AKO VIZUÁLNY DENNÍK“

Miesto konania: Galéria mesta Bratislavy,
Pálffyho palác, Panská 19, Bratislava
(otvorené denne okrem pondelka 11h – 18h)
Trvanie výstavy: 22. 11. 2012 – 10. 2. 2013
Kurátorka: Zsófia Kiss-Szemán

Výstava je realizovaná v spolupráci s Liptovskou galériou Petra Michala Bohúňa. Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa (LGPMB) spravuje vynikajúcu kolekciu kresieb Ladislava Mednyánszkeho pozostávajúcu z 314 diel (kresby, študijné kresby, skice, náčrty). Väčšiu časť kresieb získala galéria v roku 1973 v mimoriadne zlom stave. Boli uchovávané v jednom kufri. Od roku 2005 galéria systematicky žiadala o finančné prostriedky na ich reštaurovanie. Dnes je zreštaurovaných 140 kresieb. Výstava sa zameriava na prezentáciu kresieb zo zbierok LGPMB, ktoré sú významné aj z hľadiska celkovej autorovej tvorby, pretože často viedli k vytvoreniu vynikajúcich olejomalieb. Výber preto zahŕňa aj maľby vytvorené na základe množstva predchádzajúcich kresieb. Skice a náčrty z maliarových denníkov-skicárov niekedy slúžili aj na zaznamenávanie autorových nálad, na popis krajiny alebo charakteristiky postáv. Predmetné kresby rôzneho charakteru pochádzajú z autorovho raného tvorivého obdobia, kedy sa častejšiezdržiaval v rodnom Beckove a v rodinnom sídle v Strážkach pod Tatrami.

Ladislav_Mednyánszky-Štúdia_nemocného._Papier,_čierna_rudka,_18,5_x_29,5_cm._Papier,_čierna_rudka,_18,5_x29,5_cm.JPG
Ladislav Mednyánszky – Štúdia nemocného. Papier, čierna rudka,18,5×29,5cm. Papier, čierna rudka, 18,5×29,5cm

Mednyánszkeho náčrtníky a skicáre sa dajú považovať za vizuálny denník umelca s nekonvenčným a zaujímavým spôsobom života a neobvyklým pohľadom na svet. Nachádzame v nich mená a popis osôb, s ktorými bol v kontakte, opisy krajín, ktoré navštívil, jeho myšlienky a pocity zviditeľnené následne v kresbách, náčrtoch a maľbách.

Väčšina kresieb z kolekcie LGPMB pochádza jednoznačne zo skicárov. Z množstva podobných motívov je jasné, že prevažná väčšina vznikla pred rokom 1900, keď Mednyánszky s neuveriteľnou vervou rozvíjal svoju figurálnu tvorbu. Získavame predstavu, ako dôsledne sa Mednyánszky pripravoval na jednotlivé maľby: Na dokonalé zvládnutie jednotlivých motívov mu slúžili desiatky, niekedy dokonca stovky skíc. Kresba pre neho znamenala predovšetkým prípravnú a študijnú fázu tvorby, podradenú maľbe, ktorá bola považovaná za autentickú formu umeleckého prejavu.

Ladislav Mednyánszky
Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove a bol pokrstený ako Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky. Do roku 1863 vyrastal v Beckove v rodinnej kúrii, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach.
V rokoch 1864 – 1865 ho súkromne vyučoval rakúsky maliar Thomas Ender, ktorý mu neskôr posielal aj sadrové modely a iné pomôcky. V rokoch 1872 – 1874 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Alexander Strähhuber, prof. Otto Seitz) a v rokoch 1874 – 1875 na École des Beaux Arts v Paríži (prof. Isidor Pils). Pomerne skoro si však uvedomil, že nechce pokračovať v akademickom štúdiu. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóm Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V rokoch 1875 – 1876 žil s väčšími či menšími prestávkami v Paríži a Barbizone a svoje obrazy vystavil na Salóne. V roku 1876 mal naňho najväčší vplyv François Millet. Na jar 1877 navštívil prvýkrát Szolnok, kde sa stretol s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval aj viaceré študijné cesty do Talianska (1877 – 1878) a Francúzska (1889 – 1892, 1896 – 1897). Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a počas svojich pobytov aj v Paríži. Bol ustavične na cestách po celom Uhorsku a Rakúsku. Do konca 19. storočia sa pravidelne vracal domov do Beckova a Strážok.

V deväťdesiatych rokoch sa Mednyánszkeho tvorba uvoľňovala a oboznámenie sa s impresionistickou maľbou viedlo k ešte výraznejšiemu vyjasneniu palety. Umelec často experimentoval na hranici svojich výrazových možností. Toto jeho tvorivé obdobie bolo blízke symbolizmu a dekadencii so secesnými prvkami. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu, budhizmus a teozofiu, ktoré zamýšľal istým spôsobom zapracovať do svojich diel. Časom pribudli expresívne ťahy štetca a energický spôsob maľby a v prvej dekáde 20. storočia aj expresívne poňaté maľby. Počas prvej svetovej vojny sa dobrovoľne prihlásil do armády ako frontový maliar a vytvoril celý rad umelecky náročných a strhujúcich výpovedí o zmysle a hodnote ľudského života.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu