1. mája 2013 by sa Michal Kern (1938 – 1994) dožil 75 rokov.
Prinášame Vám jedno z jeho diel v zbierkach GMB: Michal Kern, Hľadanie tieňa, 1980:

GMB-Michal Kern-Hladanie tiena
Michal Kern: Hľadanie tieňa, 1980
Fotografický záznam akcie, 58 x 48 cm, Zbierka GMB

Michal Kern (1938 – 1994, Močiare pri Liptovskom Mikuláši) je osobitým autorom tzv. domácej neoficiálnej výtvarnej scény, ktorý svoju tvorbu, ovplyvnenú konceptuálnym a akčným východiskom, ukotvil v prírode. Nezaznamenával ju však štetcom na plátno, ale prostredníctvom akcií realizovaných osamote v prírode, ktorá ho na rodných Močiaroch pri Liptovskom Mikuláši po celý život obklopovala, do nej priamo zasiahol. Prostredie bývalého mestského mlyna so silným géniom loci, cez ktorého rozsiahly pozemok preteká rieka Demänovka a zároveň na ňom stoja stĺpy vysokého napätia, bolo od detstva Kernovým mikrosvetom – poznačilo a predznamenalo základnú oblasť jeho ľudského i profesionálneho záujmu, s jej paradoxom prírodného a civilizačného.

Fotozáznam akcie z cyklu Hľadanie tieňa (1980) nadväzuje na cyklus Zrkadlení (1976 – 1981), kedy autor prostredníctvom zrkadla vstupuje do priamej konfrontácie s prírodou. Zrkadlo sa stáva náhradou za plátno, na ktoré sa premieta premenlivé prírodné dianie. Pozornosť koncentruje na seba, aby ju vzápätí obrátilo späť na prírodu. Kern ju objavuje prostredníctvom odrazu v zrkadle položenom na zem a následne aj v objektíve  fotoaparátu: „Vidím konáre i na zem napadané lístie. Vidím príčinu i následok.“ Zasahuje do prírody v súlade s ňou: „Príroda, človek vnesie do nej nový prvok no má sa pýtať, čo to pre prírodu znamená.“ Odraz v zrkadle alebo vodnej hladine, ktorý sa v minulosti považoval za súčasť bytosti, sídlo duše, sa u Kerna stáva prostriedkom objavovania „duše“ prírody.  Príroda sa stáva médiom vyjadrenia, reflexiou, vychádzajúcou z napätia vzťahu človeka a prírody, blízkeho a vzdialeného, jasného a tajomného, konkrétneho a nadčasového. Kern, ktorý stojí pevne na zemi, v známom a všedne každodennom objavuje neobsiahnuteľné. Jeho pohľad je pohľadom skrytého pozorovateľa, ktorý prírode nastavuje zrkadlo a sám nepozorovaný sleduje jej dianie prostredníctvom objektívu fotoaparátu. Na Zrkadlenia nadväzuje cyklus akcií akcentujúcich ďalší efemérny a premenám času podriadený materiál, akým je tieň. V akcii Hľadanie tieňa (1980) nahrádza štvorec zrkadla štvorcom papiera, na ktorom sa odráža tieň stromu. Kern tieňu podkladá papier, aby zviditeľnil jeho nehmotnosť. Jeho opatrný zásah akoby prírodu, podobne ako pri Zrkadleniach, nechcel vyrušovať. S bázňou ho pozoruje, no sám ostáva nepozorovaný v úzadí. Fotografickými záznamami nám nepredkladá náhodný zápis prírodného diania, ale jeho detailný výsek, ako výsledok predchádzajúcich úvah a meditácií. Zážitok, ktorý cez prírodu objavil a prežil tak sprostredkúva i nám.

Daniela Čarná

Glosár umenia Vám prináša Galéria mesta Bratislavy

 

REKLAMAadv.: