logo Jan Vasilko

Milí priatelia,
srdečne Vás pozývame na kurátorský sprievod  výstavou JÁN VASILKO: KEometria (výberovky 2003 – 2013), ktorý sa uskutoční 5. apríla (v piatok) o 16.30 v Pálffyho paláci GMB. Výstava potrvá už len do 7. 4. 2013. Kurátorom výstavy je Vladimír Beskid

 Tešíme sa na Vás.

 

Názov výstavy: KEometria (výberovky 2003 – 2013)
Autor: Ján Vasilko
Kurátor: Vladimír Beskid
Miesto konania: Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác
Trvanie výstavy: 21. 2. – 7. 4. 2013


VASILKO – KONŠTRUKTÉR MAĽBY.

Mladý maliar Ján Vasilko sa vzápätí po ukončení košických štúdií stáva  patrónom geometrického jazyka maľby – post-geometrickej abstrakcie. Uprednostňuje reduktívnu reč čistých plôch a elementárnych tvarov, na rozhraní abstrakcie a figuratívnosti. Na scéne sa udomácňuje zdatný konštruktér maľby, projektant obrazovej architektúry.

Nielen preto, že na plátna projektuje vlastné imaginatívne stavby od stredovekých johanidských hradov, cez športoviská až po corbusierovské vily, ale hlavne preto, že v tomto architektúrnom rámci, v plytkom priestore inscenuje podivné stretnutia duchampovho sušiča, francúzskeho kľúča, kríža, kombajnu, motorovej píly, hokejistu a lopaty. Remixuje scény  pre pasúce sa kombajny, vysávače s labutím krkom, jednooké kamery a bagrové lyžice. Ide vlastne o „konštruktivistickú kanonizáciu“   znakov a symbolov  strojovej rezolúcie. Majestátne a povznesene sa predstavuje  pochod pluhov, obilný klas, štvorhranný kľúč, znak VSŽ, hokejka, motorová píla, či odvážny kríženec: lietadlo-kombajn (Utopia). Lídrami tohto hnutia „hrdzavých“ sú aristokratický postavené hybridné totemy, ukrižovaní hrdinovia, železné idoly s kolesovými očami. Kombinatorikou uvedených prvkov vznikajú rozliční mašinoidy,  osobitá „MAŠ-IKONA“ (ikona strojov)  v zmysle  sakrálnom, mediálnom aj počítačovom, odkazuje totiž k programom spoločnosti.  Aj stroje majú právo na svojich hrdinov a svoje maliarske podobenstvá.

zmensena foto-2007_TRI_OBDOBIA_ARCHITEKTURY
Ján Vasilko, 2007 TRI OBDOBIA ARCHITEKTÚRY

Na formátovanie tohto slovníka v rokoch 2003-07 mali vplyv Vasilkove osobné spomienky a jeho rodinné zázemie: opomínaná krása kombajnov a traktorov, JRD žatvy na Zemplíne, štvorhranný kľúč deda mechanika, otcova zbierka starých športových časopisov, očarovanie hutníckym kombinátom VSŽ, košické sídliská, či členstvo v rececisticko-umeleckej Strane železných. Zároveň  to bola aj silná výtvarná lekcia a inšpirácia: gotická tabuľová maľba, Chiricovská metafyzika, ruský konštruktivizmus, dada-stroje Francisa Picabiu, Malevičov štvorec, redukcie Gerwalda Rockenschauba aj asketické plátna Adama Szentpéteryho.

V roku 2006 Vasilko maľuje jedným dychom sériu šedivých malieb pod názvom Štúdie pre utopickú vežu I-X. Na obrazových poliach sa objavujú mohutné vežovité konštrukcie, vypreparované architektonické kostry. Pričom nie je celkom zrejmé, či ide o veľkolepé monumenty budúcnosti, alebo o  pozostatky industriálnych vrakov včera  „utopených“  vízií. Tieto  kolosálne jednoaktovky veží (medzi rekonštrukciou a revoltou) sú aj autorovou poctou šedej farbe v rámci čierno-bielej duality. Ako sám uvádza považuje ju za najkrajšiu farbu na svete, lebo „je hrdá, dôstojná, nenásilná a sebavedomá… pokojne stojí v pozadí a vznešene čaká na divákov záujem“.

2009navrh na muzeum suc.umenia pre rok 2013 v KEverzia8 180x250 2009
Ján Vasilko, 2009 návrh na múzeum súčasného umenia pre rok 2013 v KEverzia8, 180×250

Od roku 2008 sa autor sústreďuje na zobrazovanie veľkých geometrických foriem na neutrálnych plochách, ktoré pripomínajú technický svet nástrojov, súčiastok a fragmentov strojov zo 60-tych rokov. Paralelne ako odpoveď na bastardizáciu sveta a zamorenia duchovného priestoru vytvára vlastný krehký svet „sociálnych skulptúr“. Vasilko sa tak stáva  maliarom mestskej krajinomaľby, plánovačom ideálnych miest a aglomerácií, konfrontovaných so vznešenosťou horských kryštálov. Povoláva na plátna hybridné formy industriálnych prvkov, invalidné sochy, fiktívne múzea súčasného umenia, mestské interiéry  a maliarske ateliéry. Postupne sa koncentruje na „industriálne prvoky“ – železné organizmy z technických výkresov, jednobunkovce z chemického laboratória, komprimované súbory súčiastok,  vyhodené  dielce divných prístrojov. Rozmnožuje roj geometrických levitujúcich úlomkov a súčiastok. Komponuje skomprimovanú chaotickú štruktúru, poetický mechanický balet. V tomto defilé rozptýlených štruktúr vytvárajú slobodné elementy niekedy  kumulované kvantá, dramatické skupiny, čo vedú medzi sebou vášnivý dialóg. V posledných prácach (od roku 2012) sa dokonca  objavuje hustá premávka siločiar.  Statickosť a záhadnosť bývalých obrazových scén sa mení na chvenie  nervných komunikačných tokov a mentálnych čiar, s vervou zapletených do  tenkých pavučín veľkomesta.  Ján Vasilko teda stále dokáže modelovať dynamické a živé maliarske scény s koncentrátom  melanchólie, túžob, absurdity a nadhľadom konštruktéra maľby.

To je Vasilko dnes. „Heavy mental“ maliar v nepokojnej krajine KEometrie.

b.skid

Poznámka redakcie masmediálne.info:
Viac informácií môžete nájsť na web stránke Galérie mesta Bratislavy 
www.gmb.sk,
alebo priamo na webe Jána Vasilka: 

http://www.janvasilko.euweb.cz/

 

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu