GMB-PANEL STORY_banner_na_titulkuMilí priatelia,
srdečne Vás pozývame na výstavu v Pálffyho paláci –  PANEL STORY v rámci projektu Štipendium Radislava Matuštíka.

Vystavujúci autori: Peter Cvik, Tomáš Džadoň, Juraj Florek, Sylva Francová (CZ), Pavla Gajdošíková (CZ), Katarína Hládeková, Martin Kochan, David Možný (CZ), Mira Podmanická, Rastislav Sedlačík, Martin Špirec, Lucia Tallová, Juraj Toman, Jaroslav Varga, Silvie Vondřejcová (CZ)

Výstava potrvá do 16. júna 2013.

Kurátorkami výstavy sú Lucia Miklošková a Lucia Štrbáková.

Tešíme sa na Vás!

Galéria mesta Bratislavy
www.gmb.sk

Názov výstavy: PANEL STORY, Štipendium Radislava Matuštíka

Vystavujúci autori: Peter Cvik, Tomáš Džadoň, Juraj Florek, Sylva Francová (CZ), Pavla Gajdošíková (CZ), Katarína Hládeková, Martin Kochan, David Možný (CZ), Mira Podmanická, Rastislav Sedlačík, Martin Špirec, Lucia Tallová, Juraj Toman, Jaroslav Varga, Silvie Vondřejcová (CZ)

Koncepcia výstavy a kurátorky: Lucia Štrbáková, Lucia Miklošková
Miesto konania výstavy: Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác, Galéria aktualít

Trvanie výstavy: 7. 5. – 16. 6. 2013

Výstavný projekt Panel Story je zameraný na tému hromadnej bytovej výstavby a reflexiu tohto fenoménu v súčasnom vizuálnom umení. V rámci obytnej architektúry budovanej v 70-tych až 80-tych rokoch, boli myšlienky moderny osedlané ideológiou a postupne degradovali na jednotvárne opakovanú šablónu. Išlo o racionalizované stavebníctvo v područí politického diktátu, ktoré kalkulovalo s ľudským rozmerom pod budovateľským heslom „architektúra pre všetkých“.

V rámci výstavného projektu nemáme ambíciu alternovať rolu architekta, či urbanistu a vynášať „objektívne“, či jednoznačne kritické súdy na margo kvality masovej sídliskovej výstavby. To čo nás zaujíma je skôr hľadanie obraznosti panelového sídliska cez pohľad jednotlivca, obyvateľa, užívateľa, či chodca. Vybraná vzorka výtvarných diel sa snaží poukázať na rôznorodosť autorských pohľadov, jazykov a výtvarných prístupov v uchopovaní témy do matérie umeleckého diela, kedy samotný panelák funguje ako špecifická znaková figúra.

Ak je možné o konkrétnom urbánnom priestore uvažovať v rámci dvoch diskurzov, a to v objektívnom diskurze inžiniera – urbanistu a subjektívnom diskurze spisovateľa – básnika (Olivier Mongin), pre nás sa tu smerodajným stáva práve ten druhý. Ide o charakteristický typ skúsenosti, ktorého osobitosťou je vnímanie priestoru cez jeho estetické kvality a afektívne pôsobenie. Výstavný projekt sa tak v istom zmysle stáva i sociologickou sondou, výskumom obraznosti – imageability (Kevin Lynch) panelovej krajiny, kde sa „respondentmi“ stávajú samotní výtvarníci.

Výstava je členená do dvoch voľných celkov, ktorých jediným kritériom je perspektíva pohľadu. Prvá časť výstavy predstavuje pohľad do exteriéru panelového sídliska, druhá je rezom cez panelovú stenu a ponúka pohľad dovnútra. V prvej časti narábajú autori s panelovou architektúrou ako so špecifickým znakom, symbolom viažucim sa jednak na totalitnú politiku bývalého režimu, ktorý si dnes už buduje vlastný program, v druhom ohľade ako s priestorom typickej vizuálnej poetiky uniformného, až anonymného výrazu. Reflexia problematiky sídliska však sprítomňuje i myšlienku akéhosi nového folklóru s prímesou nostalgie.

Napriek tomu, že sú panelové domy nositeľmi celého súboru vážnych problémov, naďalej zostávajú domovom väčšiny mestskej populácie. Druhá časť výstavy preto otvára pohľad do útrob paneláku, zameriava sa na individualizovaný bytový priestor a je akousi antitézou k prvej časti. Ide tu o napĺňanie typizovanej architektúry atypmi ľudských charakterov, sociálnymi vzťahmi (rodinnými, susedskými ai.) a intímnymi mikropriestormi súkromia domova. V dielach sa do pôdorysných daností bytu vpisuje ľudský prvok. Je tu čitateľný proces, akým človek vypĺňa a formuje prázdny priestor a vtláča doňho svoju podobu, predstavy, či okolnosti vlastného života.

Rozdelenie výstavy prirodzene otvára opozície ako; vonkajšie a vnútorné, uniformné a rôznorodé, anonymné a osobné, verejné a súkromné, pričom pre komplexnejšie pochopenie problematiky sídliska nie je dôležité vymedzovať protiklady, ale naopak, uvažovať na hranici koexistencie týchto kategórii.

Lucia²

Zdroj: GMB 

REKLAMAadv.: