Heri ya Pascha (8.) - Stanka
spoločná fotka z tlačiarne v Mgolole (zdroj Stanka)

Prajeme požehnané Veľkonočné obdobie = Heri ya Pascha. Od posledného článku ubehol mesiac. My sme toho celkom dosť zažili. V prvom rade asi posledné dva týždne v Mgolole. Rozhodli sme sa totiž, že tam zostaneme do konca marca – budú to akurát 4 mesiace v našom kláštore.

Tieto dni sa niesli hlavne vo vychutnávaní posledných chvíľ s deťmi a so sestrami. Snažili sme sa im niečo povedať aj v svahilčine. Iba to, že na nich nezabudneme a že ich ľúbime a určite ich ešte prídeme pozrieť, kým odídeme.

Nevieme či z toho niečo pochopili. Nevieme, či sme im niečo počas tých 4 mesiacov dali. Nám však dali veľa. A vďaka času strávenému s nimi sme si vzali do života strašne veľa a naďalej túžime byť ako deti, aby sme vošli do nebeského kráľovstva.

Rozlúčka s našou tlačiarňou bola tiež veľmi milá. Ja, Stanka, som si trochu aj poplakala. Títo ľudia nám veľmi prirástli k srdcu. Získali sme tu ďalšie mamy, otcov, úctu k práci, a rôzne ďalšie skúsenosti. Aj keď sme my nevedeli svahilsky a niektorí zamestnanci v tlačiarni zas anglicky, všetci sme mali spoločný jazyk – lásku.

Urobili sme si spoločné fotky, a rozdali sme im pár svätých obrázkov, ktoré sme priniesli zo Slovenska. Sestra Kolestína nám povedala: „My síce pre vás nič nemáme, ale čo vám určite dáme, sú naše modlitby…“ A to je to najkrajšie, čo si môžeme vzájomne darovať.

A tak aj vás povzbudzujeme k duchovným darom, ktoré si môžeme navzájom dať. Niekedy sú to tie najkrajšie kvety na ceste k večnému životu. Po Mgolole sa mohol začať veľkonočný týždeň. Pre mňa, Stanku, sa nezačal najlepšie. Na Kvetnú nedeľu ma totiž prepadol vírus.

Kašeľ, upchatý nos, zaľahnuté uši. A tak som svoju Veľkú noc prežila v posteli. Určite nám týmto tiež Boh chcel niečo povedať. Julko bol chorý na Vianoce a ja zas na Veľkú noc. Naše prvé manželské sviatky sme tak prežili vždy v chorobe jedného z nás. Ale aj to malo svoj zmysel. Mohli sme napĺňať naše manželstvo v službe tomu druhému – podávanie vreckoviek, robenie teplého čaju.

A tak vám napíšem aká bola Veľká noc v Tanzánii v kostole, aspoň z Julkovho rozprávania. Zelený štvrtok prežívajú tradične ako my. Na Veľký piatok však majú určité odlišnosti. Krížu sa po odhalení zvyknú klaňať všetci. Hlavný kríž však odhaľujú až počas Glórie na Bielu sobotu. Zvláštne je, že nemajú Boží hrob, takže sa všetci stretávajú až pri obradoch Bielej soboty večer.

Pokiaľ ste zvedaví na dĺžku, Julko sa vždy vrátil domov až po troch hodinách. V sobotu dokonca až po štyroch. Takže to tu naozaj slávia poriadne. Na veľkonočnú nedeľu som mohla byť v kostole už aj ja. Evanjeliár tu priniesli deti v sprievode spevov aleluja. Na konci omše a na oznamoch kňaz niekoľkokrát zakričal ALELU a ľudia za ním zvolali JA.

Všetci tlieskali, kričali a boli maximálne radostní. A práve to sa nám veľmi páčilo, ako dokážu svoju radosť vyjadriť navonok. V Našej Afrike určite Ježiš vstal z mŕtvych, cítili sme to všade, aj keď sme nemali šunku, šalát a cviklu. Ok, trošku nám to chýbalo. :-)

Dúfam, že ste si to užili aspoň vy doma. Po Veľkej noci sme ešte absolvovali pár milých stretnutí a menších výletov. Minulý týždeň nás prišiel pozrieť kňaz, ktorého som spoznala tiež vďaka tete Aničke, a tiež navštívil Slovensko. Otec Tadeus je z Musomy, a prišiel si do Morogora po zásielku liekov od tety, ale samozrejme aj preto, aby mohol stretnúť mňa aj Julka.

Boli to naozaj dva pekne strávené dni, keďže sme sa nevideli 10 rokov. Môžete si na neho spomenúť v modlitbe, keďže to nemá ľahké, hlavne čo sa týka zdravia. Je totiž diabetik. Druhý deň s ním sme strávili v Melele. Je to miesto, v ktorom sa mladé dievčatá pripravujú do Mgolole.

Sú to novicky, a na starosti ich má bývalá matka predstavená z Mgolole, sestra Prudencia. Tá nás veľmi milo privítala. Najprv nám dala piť kyslé mlieko s cukrom a pečenú kukuricu. Potom nám ukázala ako to v Melele vyzerá, s tým, že by sme aj my mohli sem prísť a niečo pomôcť.

Cítili sme sa tam naozaj veľmi dobre, ešte sme totiž takéto tiché miesto v Tanzánii nezažili. A tak sme mali možnosť vidieť ďalšie miesta, stretnúť ďalších ľudí a opäť raz niečo načerpať. Tak toto boli v skratke naše dni. Okrem toho, že sa máme stále radi, a užívame si dni.

Veríme, že aj vy si ich užívate a že sa máte dobre. Ďakujeme za vaše modlitby, mejly, správy a komentáre. Prežite pekný zvyšok apríla.

Stanka a Julko

Ďalšie správy blogu Život v Afrike > pozri

[message_box title=“Blog: Život v Afrike“ color=“grey“]Stanislava Laurinčíková, redaktorka masmedialne.info po úspešnom zakončení štúdií na masmediálnej fakulte sa vydala a rozhodla sa aj s čerstvým manželom Júliusom pre potulky Afrikou. Bude vám odtiaľ pravidelne prinášať svoje dojmy a zážitky vo forme blogu „Život v Afrike“. A máte sa veru na čo tešiť! [/message_box]

Heri ya Pascha (8.) - Melela
Melela (zdroj: Stanka)
Heri ya Pascha (8.) - Umývanie nôh
Umývanie nôh (zdroj: Stanka)
Heri ya Pascha (8.)
príprava veľkonočnej večere (zdroj: Stanka)
REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu