Vyostrená politika v krajinách po celom svete spôsobuje, že ľudia ignorujú nevyhovujúce fakty a bránia sa skutočnému aktivizmu.

Všetky tvrdenia o tom, že internet spája ľudí v súčasnosti nie sú veľmi pravdivé. Internet nešíri slobodu vo svete. Naopak, svet má menej voľnosti, čiastočne aj kvôli internetu.

V roku 2005, keď asi štvrtina svetovej populácie bola on-line, zdravý rozum sa domnieval, že viac pripojenia by znamenalo väčšiu slobodu.

Zatiaľ čo Mark Zuckerberg nazýval pripojenie k internetu základné ľudské právo, tradičnejšie práva boli v dôsledku rozširovania internetu potláčané. Podľa Freedom House každoročne od roku 2005 dochádza k poklesu demokracie a k pokroku autoritatívneho režimu.

Freedom House označuje rok 2017, kedy bola viac ako polovica svetovej populácie on-line, za mimoriadne katastrofálny. Mladí ľudia sa menej starajú o demokraciu a viac súhlasia s autoritatívnym režimom ako ktorákoľvek iná generácia. Informáciu uverejnil The Washington Post.

Internet sa stal zbraňou pre tých, ktorí chcú šíriť autoritatívnosť. Automatizované roboty, ktoré na internete pomáhajú rozširovať obsah ovplyvnili mnoho zásadných volebných procesov ako napríklad prezidentské voľby v USA či hlasovanie o Brexite.

Moderná demokracia sa spolieha na pojem „verejný priestor“. Vo verejnom priestore, ale nie je možné vidieť všetkých spoluobčanov a overiť fakty spoločne.

Na druhej strane existujú inštitútcie ako napríklad veda a žurnalistika, ktoré dokážu poskytnúť spoločné referencie pre diskusiu a politiku.

Internet prerušuje líniu medzi verejnými a súkromnými vecami tým, že ľudí povzbudzuje k tomu, aby zamenili svoje súkromné túžby za aktuálne veci.

Počítače sú pre ľudstvo takmer všetkým. Pre mnohých ľudí to môže byť nebezpečné. Pri vyhľadávaní vo vyhľadávačoch alebo čítaní informačných kanálov sa spustia algoritmy o používateľových preferenciách, ktoré predstavujú verziu reality, ktorá mu vyhovuje.

V spoločnosti sa udomácnilo presvedčenie, že umelá inteligencia je akoby určitý druh súpera ľudskej inteligencie, ktorý sa objavuje paralelne. Ibaže, to čo sa v skutočnosti deje, nie je paralelný vývoj, ale interakcia.

V tejto interakcii subjekty, ktoré nie sú sami osebe inteligentné, môžu z ľudí robiť hlupákov.

Demokracia závisí od určitej pravdivej myšlienky, teda nie zo zmätených impulzov, ale od nezávislej reality viditeľnej všetkými občanmi.

Toto by malo byť cieľom demokracie. Tento cieľ sa, ale nikdy nedá plne dosiahnuť. Autoritatívny režim vzniká, keď sa tento cieľ viditeľne nedodržiava a ľudia spájajú pravdu s tým, čo chcú počuť.

Potom sa začína politika predstavenia, kde vyhrá „najlepší klamár s najväčším megafónom“. Donald Trump túto hru pozná veľmi dobre. Ako obchodník zlyhal, ale ako politik uspel, pretože pochopil ako vzbudzovať túžbu.

Trump šíri prostredníctvom moderných technológii nereálnosť. Jeho každodenné rozporuplné tweety, narúšajú samotný pojem spoločného sveta faktov.

Vo fašizme je na prvom mieste pocit. Fašisti hlásali, že svet bol vedený sprisahancami, ktorých tajomná moc musí byť prelomená násilím.

Prelomiť túto moc mohol vodca, ktorý hovoril priamo k ľuďom bez zákonov a inštitúcií. Totalita znamenala nadvládu jedného človeka bez rešpektovania súkromných a verejných vecí.

Spomienky na 20. storočie sa rozplynuli, keď sa ľudia začali hlbšie ponárať do kybernetického priestoru. Aj toto môže byť jeden z dôvodov, prečo spoločnosť nezachytila určité alarmujúce rysy z minulej skúsenosti.

Internet obnovil fašistické návyky myslenia. Inteligentné telefóny a informačné kanály systematický formujú ľudskú pozornosť, takže človek nemôže premýšľať priamo.

Programátori sa zámerne zameriavajú na psychologické taktiky, ktorých cieľom je udržať človeka na internete. Táto taktika nemá nič spoločné s tým, aby donútila človeka premýšľať.

Výskumníci zistili, že používatelia internetu naivne veria tomu, že vedia viac. V skutočnosti sa, ale len málo vedia rozpamätať na to o čom si myslia, že vedia.

Fašistická psychológia internetu mala zrejme veľmi dobré možnosti aj pre politiku, ktoré boli očividne využité. Do pozornosti sa dostalo najmä zneužitie sociálnych sietí.

Tradičný fašisti chceli dobyť územia, aj ľudí. Internetu stačí ovládnuť dušu človeka. Rasistické oligarchie, ktoré sa objavujú v prostredí internetu chcú z pohodlia pohovky poburovať alebo oduševňovať.

Chcú, aby bola spoločnosť polarizovaná, aby verila vo virtuálnych nepriateľov. Nechcú, aby ľudia pochodovali alebo konali vo fyzickom svete.

Internet môže byť skutočne použitý na progresívne účely, napríklad keď aktivista vyzýva na protest na Ukrajine alebo Egypte, alebo keď učitelia z verejných škôl používajú sociálne médiá na organizovanie štrajkov v štáte, kde za posledných niekoľko rokov výrazne klesli výdavky na vzdelávanie.

V týchto prípadoch ľudia používajú internet proti sebe, aby svoje telá dostali do reálneho sveta.

Reakcia lídrov ako Putin alebo Trump je, že okamžite označia reálnych protestujúcich ako platených hercov alebo agentov cudzích mocností a snažia sa ľudí opäť stiahnuť do sveta fikcie.

Najzávažnejšia podobnosť medzi fašizmom v minulosti a fašizmom v súčasnosti je autentická popularita.

Napríklad niektorí Američania chcú potrestať Rusko, iní chcú trestať Silicon Valley. Oba impulzy sú rozumné. Lenže nerieši to základnú podstatu problému, pretože človek sa sám rozhodol, že bude klamaný.

Internet môže byť napravený iba tak, že človek sa začne úprimne pozerať sám na seba.

Ilustračná foto, zdroj: pixabay.com

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu