Rozhovor s pedagógom z FMK Jánom Višňovským

Mojím hosťom v rubrike „Mediálne desatoro“ je člen redakčnej rady odborného časopisu „Communication Today“ a pedagóg z Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pozvanie prijal PhDr. Ján Višňovský, PhD.  (29), ktorému som položil desať otázok:

PhDr. Ján Višňovský,PhD., mediálny teoretik, vedec
PhDr. Ján Višňovský,PhD., mediálny teoretik, vedec

Poskytnete rozhovor pre môj blog? Čo si myslíte o blogovaní ako takom? Blogujete? Vaša kniha „Život a dielo Dominika Tatarku“ patrí medzi moje najobľúbenejšie životopisy. O ktorom našom národovcovi pripravíte svoju ďalšiu knihu?

V súčasnosti neblogujem, blogy však považujem za dôležitý nástroj prezentácie postrehov, myšlienok a názorov v demokratickej spoločnosti.

Pokiaľ ide o knihu Život a dielo Dominika Tatarku, je viac-menej mojou prvotinou takéhoto druhu. Verím však (a recenzie to do istej miery potvrdili), že sa vydarila. Nie som literárny teoretik, kritik ani historik. Publikácia sa zameriava najmä na publicistické dielo Dominika Tatarku, o ktorom je verejnosť málo informovaná, keďže Tatarka je pre mnohých v prvom rade spisovateľom a osobnosťou, ktorá sa angažovala vo verejnom živote. Preto je aj jeho novinárske dielo menej preskúmanou oblasťou. Momentálne pracujem na publikácii o histórii televízie a televízneho vysielania vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch amerických.

Vašou profesijnou činnosťou sa orientujete na históriu slovenského a svetového novinárstva v tlači a v televízii, s kolektívom autorov ste vydali knihu „Dejiny svetových novinárstiev – anglického a amerického“. Venujete sa tiež problematike štruktúry a kompozície periodickej tlače a zaujímate sa i o aktuálne otázky mediálnych štúdií v kontexte rozvoja informačných a komunikačných technológií. Spomeniete si ešte na svoj prvý článok, či odborný text? A čo bolo jeho témou?

Môj prvý odborný príspevok sa venoval otázkam interpretácie textu v kontexte analytického a pragmatického filozofického uvažovania a estetiky. Text vyšiel v zborníku z Medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorú pravidelne organizuje FMK UCM v Trnave a koná sa v Smolenickom zámku.

V roku 2011 ste úspešne zakončili doktorandské štúdium na Fakulte masmediálnej komunikácie  Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave . Od roku 2011 na tejto univerzite pôsobíte, aj ako pedagóg. Čo je Vaším osobným cieľom v pedagogickej činnosti na Slovensku?

V prvom rade sa považujem za vedca, ktorého práca je neodmysliteľne spätá s realizáciou výskumov. Veľa času trávim za počítačom písaním rôznych druhov textov. To je spôsob, ktorým sa okrem prednášok a seminárov šíria poznatky, nakoľko štúdium literatúry a iných materiálov či prameňov je (malo by byť!) štandardnou súčasťou vysokoškolského štúdia. A keďže štúdium vyžaduje dostupnosť zdrojov, k rozširovaniu poznania a riešenia istých okruhov otázok sa svojou činnosťou snažím prispieť aj ja.

Tretím rokom spoluvytvárate odborný časopis o masmediálnej a marketingovej komunikácii „Communication Today“. Ako vnímate tento titul a jeho pozíciu na mediálnom trhu? Od  roku 2012 je časopis dokonca aj v ponuke na iTunes. Aké máte plány a ciele pre rok 2013?

Som členom redakčnej rady časopisu Communication Today od jeho založenia (2010), zároveň autorom niekoľkých štúdií a recenzií, ktoré v ňom boli uverejnené. Treba povedať, že ide o vedecké periodikum, a teda jeho odborné zameranie v mnohom predurčuje ciele, ktoré si kladie, resp. postavenie na trhu, na ktoré sa ma pýtate. Treba poznamenať, že za krátky čas existencie si titul získal uznanie konkurentov aj priazeň mnohých čitateľov, o čom svedčí jeho náklad. Časopis je indexovaný v databázach Cabell´s Directories, CEJSH, EBSCO, ProQuest a Ulrich´s Periodicals Directory. Prebieha tiež proces zaraďovania do databáz Index Copernicus, Scopus a Thomson Reuters. Jeho redakčnú radu ako aj kolektív prispievateľov tvoria poprední domáci i zahraniční teoretici i praktici masmediálnej a marketingovej komunikácie. Communication Today je recenzované periodikum. Pokiaľ ide o plány, ciele, resp. koncepčné smerovanie časopisu pre rok 2013, to je otázka predovšetkým na šéfredaktora JUDr. Martina Solíka, PhD. Časopisu však želám veľa kvalitných odborných textov a rozširujúci sa okruh čitateľov. To, že Communication Today je v ponuke iTunes svedčí o tom, že drží krok s dobou.

Univerzita Sv. Cyrila a Metoda v Trnave a jej Fakulta masmediálnej komunikácie je povestná vlastným školským rozhlasom, nahrávacím štúdiom, študentským časopisom a rôznymi záujmovými krúžkami. Študenti tak môžu reagovať aj na konkrétne zadania od firiem z komerčného sektora a  môžu sa vnoriť do mediálnej, ale i marketingovej praxe a získať tak reálne skúsenosti „na nezaplatenie“. 

Priestor, ktorý poskytuje fakulta a jej vedenie študentom, je naozaj mimoriadne široký. Deklaruje to množstvo aktivít realizovaných študentmi ako aj pre nich samých. Poslucháči Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave majú možnosť v rámci mnohých prakticky orientovaných predmetov navštevovať multimediálne HD štúdio – v súčasnosti najmodernejšie vybavené zvukové a televízne štúdio na Slovensku otvorené v marci 2012. Je nesmierne dôležité, aby mali študenti počas štúdia možnosť aplikovať teoretické poznatky v praxi, vyskúšať si postupy a metódy tvorby mediálnych obsahov. Získavajú tak konkurenčnú výhodu oproti ostatným absolventom a ľahšie získavajú uplatnenie na trhu práce.

Kabinety, ktoré fungujú na fakulte, zasa dávajú priestor študentom venovať sa aktivitám, ktoré ich bavia. Spektrum je skutočne široké – od umeleckej tvorby, cez PR až po organizovanie rôznych eventov. Kabinety pôsobia ako prierezové pracoviská, kde študenti priamo riešia aj požiadavky externých zadávateľov.

V čom by ste chceli ešte viac pomôcť študentom, aby jednoduchšie nachádzali profesijné uplatnenie v mediálnej praxi? Aké konkrétne projekty plánujete? Neuvažujete o portáli o médiách, ako alternatíve k fungujúcim www.medialne.sk, či www.omediach.com? Študenti by tak mohli získať nové kontakty z mediálnej brandže a konfrontovať svoje vedomosti s praktickými skúsenosťami.

Domnievam sa (a štatistiky moje domnienky potvrdzujú), že absolventi masmediálnej a marketingovej komunikácie na FMK UCM v Trnave majú výborné uplatnenie v praxi. Poslucháči, najmä tí vo vyšších ročníkoch štúdia, pracujú aj popri štúdiu. Mnohí absolventi dnes zastávajú významné pozície v sfére médií a reklamy. Študentských médií a projektov, v ktorých sa môžu realizovať, prebieha na fakulte mnoho. Čo sa týka portálov, ktoré spomínate, v rámci činnosti IMEC-u, t. j. International Media Eduction Centre, ktoré funguje na fakulte, vznikla webové stránka www.medialnavychova.sk, ktorá je komplexným informačným portálom a problematike mediálnej výchovy a médií ako takých. Na nej nájdu veľa zaujímavých a poučných informácií nielen študenti, ale aj učitelia či širšia verejnosť.

Vaša novinka, kniha „Problematika štruktúry a kompozície v novinárstve“, ktorú ste nedávno vydali s kolektívom autorov, sa podrobne venuje aj štruktúre a kompozícii denníka SME. Neuvažujte v tomto kontexte a pri príležitosti výročia 20 rokov od vzniku SME (ktoré si pripomenú vo vydavateľstve 15. januára 2013) o spolupráci so SME, napr. na ich sekcii „Médiá“, ktorá by predsa mohla obsahovať napríklad aj pravidelnú rubriku „Dejiny novinárstva“? A ako by ste charakterizovali svoj vzťah k médiám a mediálnej kultúre?

Vysokoškolská učebnica „Problematika štruktúry a kompozície v novinárstve“ (FMK UCM v Trnave, 2012) je výsledkom môjho niekoľkoročného teoretického i praktického záujmu o túto oblasť. Koncipoval som ju predovšetkým ako pomôcku pre študentov a zároveň s vedomím, aby aspoň čiastočne vyplnila vákuum o daných otázkach, keďže doposiaľ nejestvuje u nás publikácia, ktorá by sa komplexne štruktúre a kompozícii venovala. Ak by sme sa domnievali, že v zahraničí je situácia lepšia, mýlili by sme sa. Ani vyspelé novinárstva (anglické a americké), ktoré sú pre nás v mnohých oblastiach vzorom, nie sú na tom „o nič lepšie“ a štrukturálno-kompozičné otázky riešia minimálne, aj to vždy s ohľadom na praktické otázky žurnalistiky.

Vyššie spomínaná publikácia v mnohých bodoch odkazuje na denník SME, keďže som sa práve týmto novinárskym celkom zaoberal a na ňom problematiku štruktúry a kompozície aj skúmal. Som vďačný, že vedenie redakcie mi umožnilo nahliadnuť do každodenného chodu ich redakcie. Otázka obsahového smerovania novín je vecou rozhodnutia vedenia redakcie, ktoré musí neustále zohľadňovať potreby a záujmy svojich čitateľov. Preto verím, že ak by takého požiadavky objavili, redakcia ich v obsahu novín zohľadní.

Môj vzťah k médiám vnímam v niekoľkých rovinách. V prvom rade sa o ne zaujímam z hľadiska mojej práce. Samozrejme som „bežným“ recipientom, mám svoje obľúbené noviny, časopisy, rozhlasové a televízne stanice, webové stránky. K obsahom, ktoré prinášajú, sa snažím stavať kriticky a využívať ich vo svoj prospech, čomu učím aj svojich študentov.

Vaše knihy, ale i ďalšie zaujímavé knihy od iných autorov, venujúcich sa masmediálnej a marketingovej komunikácii je možné si zakúpiť v knižnici Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Nemyslíte si ale, že by bolo vhodné, aby sa tieto knihy dali kúpiť tiež v niektorom zo známych kníhkupectiev, napr. martinus.sk a boli tak dostupné širšej verejnosti? A kto – a prečo, je Vaším vzorom z mediálnych teoretikov?

Publikácie, ktoré vyšli pod hlavičkou FMK UCM v Trnave sa predávajú v Univerzitnej knižnici, resp. vo fakultnej knižnici na Skladovej ulici v Trnave. Nezabúdajme na fakt, že pri tvorbe akejkoľvek novej publikácie vznikajú aj právne vzťahy ukotvené v licenčnej zmluve, resp. iných zmluvách medzi autorom a vydávajúcou inštitúciou, ktoré vymedzujú isté podmienky. Mám však za to, že na fakulte vychádzajú zaujímavé publikácie, ktoré by okrem poslucháčov vysokoškolského štúdia a vedecko-výskumných pracovníkov ocenila aj širšia verejnosť, čo v tomto slova zmysle možno považovať za hendikep. Ide o vec spolupráce medzi autormi, univerzitou a vydavateľstvom, ktorú by bolo vhodné do budúcnosti rozvinúť.

Pokiaľ ide o vedecký časopis Communication Today, ten si môžu záujemcovia predplatiť. Periodikum si za pomerne krátky čas svojej existencie (3 roky) získalo početné publikum a etablovalo sa nielen u nás, ale aj medzi zahraničnými odborníkmi, o čom svedčí jeho autorská základňa.

Kto je mojím vzorom spomedzi mediálnych teoretikov? Na túto otázku mi je ťažko jednoznačne odpovedať … Moja práca vyžaduje od človeka, aby bol – ako sa hovorí – v obraze. To chce zanietenosť, vytrvalosť a disciplínu. V ostatnom čase sme svedkami rapídneho nárastu titulov pertraktujúcich problematiku médií a mediálnej komunikácie z rozličných uhlov pohľadu. Je to vari aj z toho dôvodu, že tok (aj odbornej) literatúry sa otvoril a vzrástli jazykové kompetencie čitateľov (keďže veľké množstvo titulov vychádza vo svetových jazykoch). Internet zasa urýchlil a zjednodušil prístup k zdrojom. Považujem preto za nutnosť (a minimálne zodpovednosť vo vzťahu k študentom, ktorým prednášam), aby som sa neustále oboznamoval s novými poznatkami, výsledkami výskumov, prístupmi a sprostredkúval ich ďalej. Taktiež domáca produkcia z oblasti žurnalistiky a mediálnych štúdií ako takých nemôže obchádzať globálne dianie v tejto oblasti, ale mala by ho spoluutvárať ako aj kriticky reflektovať.

Ak sa vrátim k tomu, kto je pre mňa vzorom z teoretikov médií, je to prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Dr. h. c. prof. PhDr. Juraj Vojtek, CSc., ktorý tiež pôsobí na FMK UCM v Trnave. S ním spájam aj moje vedecko-pedagogické profilovanie sa.

Ako relaxujete? Ako oddychujete po práci? Čo máte rád? A ako ste strávili vianočné sviatky a Silvestra?

Oddychom mi je čítanie odbornej a umeleckej literatúry, počúvanie hudby a čas strávený s rodinou a priateľmi. V lete rád relaxujem pri vode. Vianoce trávim zvyčajne v kruhu rodiny, Silvestra s priateľmi.

Je Váš brat Ľubomír Višňovský ten slávny slovenský obranca, hokejista s číslom 17 na svojom drese?

Pokiaľ viem, nie je.

Máte nejaký kontakt, na ktorom Vás môžu čitatelia zastihnúť s ponukami na spoluprácu?

visnovsky.jv@gmail.com

 

Ďakujem za rozhovor.

Marián Luha

– rozhovor vznikol na začiatku januára 2013

 

Poznámka redakcie masmediálne.info:
– v roku 2013 si pripomíname 100 rokov od narodenia Dominika Tatarku