Tomáš Czwitkovics, šéfredaktor Mediálne.sk/eTREND.sk
Tomáš Czwitkovics

Oslovil som so žiadosťou o rozhovor pre rubriku „mediálne desatoro“, novinára  Tomáša Czwitkovicsa (32),
ktorý prináša na portál Mediálne.sk (založený v roku 2004)
a tak i do mnohých našich životov užitočné informácie a analýzy o médiách a mediálnom prostredí, ktoré tak exkluzívne dopĺňajú nedostatkové informácie o dianí
v tomto segmente, nielen študentom „masmediálok“,
ale všetkým ľuďom, ktorých médiá zaujímajú….

1. Poskytnete mi rozhovor? Čo si myslíte o blogovaní ako o spôsobe publikovania? Neuvažujete o spustení blogovacej služby pre Mediálne.sk, prostredníctvom ktorej by blogovali „o médiách“ študenti masmediálnych univerzít, alebo jednoducho ktokoľvek kto by mal o to záujem? Aký je Váš vzťah k médiám? Neuvažujete o rebrandingu Mediálne.sk? Súčasné logo Mediálne.sk, ako súčasť identity totiž používate už dlhý čas, bezo zmeny… Aký je Váš osobný názor naň? Ste s logom stotožnený? A aký je Váš názor na Váš slogan „vedieť vidieť“….? Kto je autorom loga a kto sloganu?

Po veľkom rozruchu okolo blogovania v minulej dekáde, keď sa predpovedal veľký nástup občianskej žurnalistiky, sa nakoniec ukázalo, že o žiadnu hrozbu pre profesionálne médiá nešlo. V zahraničí sa niektoré blogy sprofesionalizovali a vypracovali na relatívne rešpektované weby. Napríklad Mashable.com by som už za blog neoznačil. Na Slovensku sa kvalitnejšie blogovanie vo veľkom – aspoň podľa môjho vkusu – veľmi neudomácnilo – novinári nemajú čas alebo chuť, manažéri ešte menej, aktívni sú najmä politici, ktorých články sa občas oplatí čítať. Na eTREND.sk by som napríklad ako príklad uviedol blog Jozefa Mihála, ktorý má úspešné nepolitické texty o zmenách v daňovom a sociálnom systéme.

Na Mediálne.sk a eTREND.sk neuvažujeme o otvorenej blogovacej platforme – články bloggerov, ktorí pre nás píšu, majú prominentné miesto na homepage, preto chceme zaistiť kvalitu článkov. Prispievateľov selektujeme a plánujeme to aj naďalej. Ak by sa nejaký študent ponúkol so zaujímavým projektom na blog, určite by sme to zvážili, muselo by ale ísť o kvalitný koncept a perspektívu dlhodobého napĺňania.

Logo Mediálne.sk aj slogan vymysleli zakladatelia blogu a nevidím potrebu ani jedno z nich meniť. Logo je etablované a zmena by nemala podľa mňa nejaký prínos. Skôr uvažujeme o refreshi dizajnu stránky.

2. V ktorom roku ste zakončili štúdium? Na ktorej univerzite a fakulte ste študovali? Kedy ste  sa stali súčasťou teamu Mediálne.sk a od kedy ste aj jeho šéfredaktorom?

Študoval som angličtinu a žurnalistiku na Univerzite Viedeň do roku 2006. Štúdium som nakoniec neukončil, hoci som mal pred sebou už iba dve-tri skúšky a „zbúchanie“ diplomovky. V roku 2005 som dostal ponuku z TRENDU a dostal som aj ďalšie „one-in-a-lifetime“ príležitosti, ktoré som uprednostnil pred školou. Škola mi dala osobne aj pre prácu veľmi veľa a považoval som ju za cestu k dobrému jobu – ten účel splnila a diplom pre mňa stratil význam. Aj keď niekde na veľmi ďalekom mieste je plán si raz školu dokončiť. S Mediálne.sk som začal mať do činenia, keď web kúpil TREND Holding v roku 2006 – najprv vzdialenejšie ako prispievateľ a editor článkov, šéfredaktorom som od roku 2010.

3. Čo je podľa Vás na novinárskej práci to najťažšie a čo najdôležitejšie? Opíšete, ako vyzerá jeden „bežný“ deň novinára? A aké boli Vaše novinárske začiatky? Spomeniete si ešte na Váš úplne prvý článok?

Začínal som v roku 2004 ako webový editor na dnes už neexistujúcej stránke Mediaportál.sk, v podstate predchodcovi Mediálne.sk (aj keď obe stránky istý čas existovali súčasne). Najprv som najmä spracovával zahraničné články, ale keďže ma to začalo extrémne baviť, čoskoro som začal písať aj vlastné veci – šéfredaktorovi Miroslavovi Kollárovi som poslal raz jeden komentár k STV, o ktorej sa v roku 2004 rozprúdila v čase šéfovania Richarda Rybníčka veľká debata. Článok sa šéfredaktorovi páčil a ponúkol mi písať komentáre pravidelne. Nakoniec som za ne vyhral Novinársku cenu 2004.

Bežný deň internetového novinára, ktorým som v podstate od samého začiatku, spočíva v permanentnom prehľadávaní zdrojov a hľadaní informácií, z ktorých sa za veľmi krátky čas dá vyrobiť čo najlepší článok. Web je, oproti práci pre týždenník napríklad, pásová výroba. V USA je na to veľmi dobrý výraz: „feed the monster“ – stránku treba v jednom kuse niečím kŕmiť, ináč stojí, je mŕtva a ľudia prejdú niekam inam. Takže najťažšie na tomto type žurnalistiky je permanentný časový tlak – ďalší deadline máte okamžite po tom, ako vyšla vaša najnovšia správa. A keď váš tím okrešú o dve tretiny, o zábavu je postarané ešte viac.

4. Práca novinára, ktorý píše aj o kolegoch a mediálnych domoch v ktorých pracujú je zaujímavá výzva. Ako to vnímate Vy? A ako sa k tomu stavajú oni?

Celkovo písať o biznise je podľa mňa dosť náročný typ žurnalistiky – pýtate si informácie, ktoré vám tie firmy vlastne nemajú prečo dať. Sú to súkromné firmy, môžu si de facto robiť, čo chcú. V konečnom dôsledku tak mnohí spravia preto, lebo sa o nich píše – čo nemá možno nejaký priamy efekt, ale je to predsa len publicita – a hlavná motivácia by podľa mňa mohla byť, že ak ja niečo prezradím, prezradia aj ostatní niečo a na konci dňa budeme múdrejší všetci. Špecifikum ľudí z reklamného a mediálneho biznisu je, že niektorí sa potrebujú silou-mocou predávať, sú mediálne pretrénovaní a nakoniec vám nepovedia vlastne nič. To vás ako novinára aspoň núti sa hlbšie orientovať v téme a nájsť iné zdroje informácií, čo v konečnom dôsledku prispieva ku kvalite výstupov a kvalite vás ako redaktora.

5.  Ako vnímate projekt spoplatnenia obsahu, prostredníctvom „pay wall“ PIANO Media? A ako vnímate zahrnutie Mediálne.sk do tohto projektu? Je to, podľa Vášho názoru pre projekt Mediálne.sk prínosom? Neprejavil sa tento krok na poklese príjmov z reklamy? Našťastie ale stále zostala aj možnosť a  prístup na Mediálne.sk pre predplatiteľov magazínu Trend/Profit, a tak je pre nich Mediálne.sk bez obmedzení…

Piano bolo pre Mediálne.sk prínosom v tom, že prinieslo tržby, ktoré predtým neboli. Pokles reklamy sa priamo nedá skonštatovať – Mediálne.sk je súčasť eTREND.sk a tak kampane nasadené na hlavnom webe sa v prípade objednávky zobrazia aj na Mediálne.sk. Negatívny vplyv je nepriamy – Piano malo vplyv na počet zobrazení stránok, keďže celková čítanosť zamknutých článkov, závislá od predplatiteľov Piana, je logicky nižšia ako čítanosť odomknutých. Dôležité je, že sme aj pri Piane, aj pri okresaní redakcie dokázali zachovať čísla návštevnosti. Na Piane vnímame ako problém vývoj tržieb – hoci „pianový“ trh ako taký rastie, naše príjmy sa nemenia a v súčasnosti vyhodnocujeme, ako to ovplyvniť a čo prípadne zmeniť. V systéme však v tomto momente ostávame.

6. Ak by ste dostali ponuku prednášať na niektorej masmediálnej univerzite, zvažovali by ste ju? A kto je pre Vás vzorom z prostredia mediálnej kultúry a prečo?

Párkrát som už bol „hosť“ na Paneurópskej vysokej škole a bolo to vcelku zaujímavé, v dobrom aj zlom, zistiť, aké názory a znalosti majú študenti komunikačných odborov. Vzor – človeka – v mediálnom prostredí nemám, skôr sa pozerám na to, kam by som chcel dotiahnuť Mediálne.sk a tu sa pozerám na B2B tituly ako AdAge alebo Marketing&Media. K tomu mi vlani pribudol celý eTREND.sk – minulý rok bol rokom skúšania, sledovania a analyzovania, čo a ako funguje, tento rok by sa tieto poznatky mali pretaviť aj do viditeľných zmien.

7. Ako by ste reagovali na ponuku, (ak by prišla), aby sa blog o médiách www.omediach.blog.sme.sk a web www.omediach.com novinárky Miroslavy Kernovej implementoval a stal sa tak pevnou súčasťou  Mediálne.sk?  Bol by to tak reálne jediný projekt na malom  Slovenskom trhu, ktorý opisuje mediálne výstupy a prostredie v ktorom vznikajú. Samozrejme ak nepočítam ešte online vydanie časopisu Stratégie…

Miroslava Kernová bola redaktorkou Mediálne.sk približne rok a pol. Koncom roka 2011 sme museli v rámci celo firemného škrtania prepustiť viacerých ľudí z vydavateľstva a vtedy som musel prepustiť aj dvoch z troch stálych redaktorov Mediálne.sk, vrátane Mirky Kernovej. Bolo to pre mňa asi najťažšie rozhodnutie, aké som v živote musel spraviť, ale ekonomická situácia pre médiá bola a stále je ťažká, preto som to z pohľadu vydavateľstva chápal a aj si za tým rozhodnutím stojím. Keďže výhľad vývoja trhu zatiaľ nedovoľuje rozmýšľať príliš rozvojovo, takáto otázka nie je aktuálna a myslím si, že bývalej kolegyni aj vyhovuje mať vlastný projekt. Osobne by som na jej mieste videl väčší zmysel vytvoriť niečo originálne, čo si nájde svoje vlastné miesto na trhu, ako okato kopírovať konkurenciu a ako hlavný benefit uvádzať, že to je zadarmo… ale tak to už je moje videnie sveta.

8. Neuvažujete o vydaní knihy z prostredia slovenského mediálneho priemyslu?

Nie, aj keď mi v zárodkoch už niečo také napadlo :) Faktograficky som mediálny biznis spolu zaznamenával v ročenkách IVO a tiež v prílohách týždenníka TREND, z tohto pohľadu je prostredie „pokryté“. Chcelo by to ale nejakú poriadnu cynickú fikciu, napríklad román zasadený do Rumunska s pracovným názvom Tajomstvo červených lakoviek.

9. Ako relaxujete? Ako oddychujete po práci? Čo máte rád?

Relax sú dlhé prechádzky so psom a americké seriály ako The Walking Dead, Breaking Bad, Mad Men, The Good Wife, Homeland, Weeds, Fringe, Nurse Jackie, a tak ďalej, a tak ďalej. Žijeme v zlatej ére televízie (napriek tomu, čo si kadejaký politik s obmedzeným vkusom namýšľa) a strašne si to užívam.

10. Mate nejaký kontakt, na ktorý Vám môžu čitatelia zasielať tipy a námety pre Vaše články?

email: Czwitkovics@trend.sk


Ďakujem za rozhovor.

Marián Luha

Autor príspevku  je študent masmediálnej univerzity.

– rozhovor vznikol v januári 2013

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu