Iveta Radicova-Foto -Lukáš Piaček-Archív I.R.
Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD.

Predstavovať môjho hosťa je myslím úplne zbytočné, keďže ju každý dobre pozná. Aká je ale naozaj? Keď zavrie dvere svojho domu a obklopí sa domácim prostredím? Poďme to zistiť! :-)

Do môjho blogu „Desatoro“, prijala pozvanie pani
Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., ktorá sa nedávno vrátila na Slovensko z Oxfordu, kde prednášala na univerzite.

Pani Radičová poskytnete prosím, rozhovor pre náš blog? Čo si myslíte o blogovaní – ako o spôsobe publikovania? Blogujete?

Nie, neblogujem. Na svete je jedna miliarda blogerov. Je to nový komunikačný nástroj, ale riziko blogov je, že informácie, ktoré prinášajú, nie sú vždy hodnovernými faktami.

Prečo ste si vybrali sociológiu, za svoj hlavný profesijný smer? Čo Vás k tomu viedlo?

Pôvodne som chcela študovať geológiu. Zaujímali ma prírodné vedy, história kameňov či geologických vrstiev. Ale uvažovala som aj o matematike. Vďaka môjmu otcovi som sa zoznámila so sociológom Alexandrom Hirnerom. Prečítala som si jeho knihu o spoločnosti, ktorá vyšla ešte koncom štyridsiatych rokov. Nesmierne ma oslovilo, ako Hirner pomenúval zákonitosti spoločnosti, jej štruktúru a procesy.

Zrazu som začala inak chápať, prečo niektorý „izmus“ môže byť taký lákavý a prečo mu niektorí radi slúžia a iní sú voči nemu bezmocní. Od Hirnerovej knihy bol iba krok k ďalším sociologickým knihám, ktoré sme mali doma. A bolo rozhodnuté. Rozhodla som sa, že pôjdem študovať sociológiu. Vtedy sa otváral ročník matematika – sociológia, čo mi najviac vyhovovalo. Lenže na túto kombináciu som sa prihlásila iba ja, tak ju neotvorili.

Vyštudovala som sociológiu, prijali ma na externé štúdium. Alexander Hirner ma učil. Bol mojím konzultantom pri študentských vedeckých prácach, na začiatku ma viedol pri diplomovej práci. Lenže na katedru v tom čase doľahla normalizácia sedemdesiatych rokov, sociológiu premenovali na marxisticko-leninskú sociológiu a pán Hirner musel z katedry odísť.

Prečo ste vstúpili do politiky?

Naozaj ste boli úprimne vnútorne presvedčená, že veci na Slovensku sa dajú riešiť a zmeniť? Veď politika rozdeľuje ľudí, nie spája.

A všetci politici majú predsa zlú pracovnú morálku a zlé pracovné návyky, nie?

V polovici osemdesiatych rokov sme založili alternatívnu sociologickú spoločnosť. Odčlenenie sa uskutočnilo vo Vysokých Tatrách. Napätie bolo obrovské. Vtedy som sa prvý raz stretla s Jozefom Migašom. A pamätám si jeho vetu, že si v sociológii už neškrtnem. Vzniku VPN predchádzala petícia za prepustenie tzv. Bratislavskej päťky. Nechceli sme už ďalej mlčať a len sa pridávať k protestným aktivitám z Čiech. Bol najvyšší čas, aby sa aj na Slovensku ozvali občania, a to nielen zo strany katolíckeho disentu.

Od petície bol vlastne prirodzený krok k účasti na novembrových udalostiach v Bratislave. V piatok 17. novembra sa uskutočnila známa protestná demonštrácia študentov v Prahe s brutálnym zásahom polície proti nim. V nedeľu 19. novembra sme sa telefonicky obvolali, aby sme sa stretli v Umeleckej besede. To bolo celkom prvé stretnutie.

Dňa 29. decembra 1989 sa zrušil článok ústavy o vedúcej úlohe komunistickej strany. Dostala som ponuku ísť do kooptovaného parlamentu. V tom čase som však uspela v konkurze do Oxfordu. Odišla som tam, lebo som sa naozaj chcela do vzdelať. Neskôr som do vrcholovej politiky vstúpila ako expertka na sociálne veci.

Budem však s Vami polemizovať, tak ako v žiadnej inej profesii, ani v politickej sfére nemožno zovšeobecňovať spôsobom, aký naznačujete v otázke. Mohla by som napísať dlhý zoznam politikov, ktorí významným spôsobom posunuli kultúru a civilizáciu dopredu.

Aký je Váš názor na pojem „nezávislý novinár“? Sú takí vôbec? A ktoré printové médium na Slovensku sa podľa Vášho názoru dá aspoň „ako tak“ čítať? A aký je Váš vzťah  k médiám?

Keď sa dnes pozrieme, čo nám servírujú médiá a čo je obsahom správ – to je samá katastrofa. To vyvoláva strach. Atmosféra strachu je tou najlepšou živnou pôdou pre mnohých politikov.

Dnes sa politická situácia nevyvíja primárne na základe politických dohôd, ale dohôd mediálnych. Medzi politikou a médiami nastala naozaj kvalitatívna zmena. Zásadne sa mení postavenie politických elít a médií v politických procesoch.

Medializácia politiky priniesla zneprehľadnenie situácie v politickej súťaži a zneistenie občanov. Nevieme, čo je ešte stanovisko politika a čo je stanovisko daného média. Kam médiá posúvajú vyjadrenia politikov? Na čo sa pýtajú politikov? Čo sa v spoločnosti zdôrazňuje, a čo nie? Čo sa zosmiešňuje, bagatelizuje, a naopak, čo sa interpretuje ako závažné, dôležité rozhodnutie? To je celkom v moci médií.

Niektorí politici priamo vlastnia médiá. Bývalý minister hospodárstva Pavol Rusko odchádzal do politiky zo súkromnej televízie Markíza, ktorú spolu vlastnil. Málokto spochybní, že nebyť Televízie Markíza, neexistovala by ani SOP, „strana na jedno použitie“, a ani prezident, ktorý z nej vzišiel. Doteraz sa u nás potichu šepká a hovorí, kto vlastne má ktoré médium v rukách.

Len jeden príklad z vlastnej skúsenosti: Keď som zverejnila sponzora v prezidentskej kampani, ktorým bol podnikateľ Ján Kováčik, v médiách sa zjavil titulok: „Radičovú financuje Kováčik.“ Na moju otázku, kto financuje časť kampane ďalšieho vtedajšieho kandidáta Ivana Gašparoviča, som dostala odpoveď: „Nevieme.“ Ale to už v titulku nebolo. Aj také sú niektoré naše médiá.

Alebo iný postreh. Ak napríklad v Británii premiér, alebo jeho poradcovia majú prednášku na univerzite, tak ich univerzita zapíše do svojich análov zlatými písmenami. Univerzita sa tým chváli. Firmy, či médiá sa tým chvália, ak dokážu získať ako analytika človeka, ktorý sa v minulosti prepracoval do najvyšších štruktúr spoločnosti.

U nás platí opak. Ktosi sa u nás začal hrať na to, že sú sféry, ktoré sú hodnotovo a ideologicky neutrálne. Väčšiu hlúposť som dávno nepočula. Médiá sú hodnotovo a mnohé aj ideologicky zafarbené. Nie sú hodnotovo neutrálne. A ani nemajú byť, pretože to nie je možné.

Ale ten rozdiel oproti Nemecku či Rakúsku je v tom, že v spomenutých krajinách každý vie, ktorý denník je ľavicový a ktorý pravicový, u nás sa čosi podobné zastiera.

V normálnom svete nie je kamufláž, ale normálna otvorená hodnotová orientácia, pretože pomáha vyčistiť, ako povedal sociológ Vlado Krivý, „kognitívne havárie v hlavách ľudí“. Ale to sa nepodarí, pokiaľ sa niektoré mienkotvorné médiá (česť výnimkám), budú tváriť, že sú hodnotovo neutrálne, finančne a ideovo nezávislé. To je lož.

No problém médií je ešte vážnejší. Pozrite si napríklad správu o stave britských médií, ktorú zverejnila britská parlamentná komisia pod vedením sudcu lorda Levesona. Správa má vyše dvetisíc strán. Otvorene konštatuje, že v britskom mediálnom prostredí sa šíria neetické štandardy, korupcia, neprípustné prepojenie na politiku a obťažovanie ľudí neraz hraničiace až s perzekúciou. Pýtam sa, je to tak len v Británii?

Obklopujete sa rada peknými vecami? Preciťujete aj cez ne pohodu a životný úspech? Čo je pre Vás v živote ale to najdôležitejšie?

Za najdôležitejšie považujem pokoj v duši a čisté svedomie.

Budete sa uchádzať o priazeň občanov v prezidentských voľbách? Máte ešte silu hľadať riešenia na zmenu na Slovensku? Chcete byť prezidentkou?

Na túto otázku som už viackrát jasne odpovedala.

Čítali ste v poslednom čase nejakú zaujímavú knihu? Avizovali ste vydanie knihy o slovenskej politike. Na čo sa v nej môžu čitatelia tešiť?

Práve v týchto dňoch vyšla moja kniha Krajina hrubých čiar. Samotný názov napovedá jej obsah a hlavnú líniu. Je to prierez mojich skúseností i poznania v politike, pokúsila som sa pomenovať kľúčové javy a momenty v našej spoločnosti za ostatných vyše dvadsať rokov, a je to aj ponuka môjho videnia sveta, spoločnosti, politiky a kultúry.

Odporúčam najnovšiu knihu Anne Applebaumovej Železná opona.

Ako relaxujete? Čo Vás baví?

Venujete sa rada prácam v záhradke?
Chodíte si zabehať?

Relaxujem v divadle, pri filmoch, pri knižkách, v záhrade, s priateľmi… a samozrejme s mojimi štvornohými chlpáčmi. 

Ďakujem za rozhovor. 

– rozhovor vznikol v máji 2013

Foto: Lukáš Piaček/Archív I.R.

 

(1. publikované už 24.5.2013)

REKLAMAadv.: