V júni 2017 zvolil slovenský parlament nového riaditeľa Slovenskej televízie a rozhlasu. Václava Miku v čele verejnoprávnej, národnej, nezávislej, informačnej, kultúrnej a vzdelávacej inštitúcie vystriedal Jaroslav Rezník.

O tom, aké boli prvé dni po nástupe do novej funkcie, ale aj o tom, aké sú plány RTVS v nadchádzajúcom období, priblížil Jaroslav Rezník v rozhovore pre denník N.

Jaroslav Rezník si do kresla riaditeľskej stoličky sadol prvýkrát ako 26-ročný, keď v roku 1993 obsadil funkciu riaditeľa Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu v Košiciach.

Dnes má 51 rokov a po viacerých pokusoch sa mu podarilo zasadnúť aj do čela RTVS. Jeho kandidatúra na tento post, ale nebola o tom, aby sa stal riaditeľom za každú cenu. „Chcel som dostať do verejnej diskusie svoj pohľad na to, akým spôsobom by sa mohol uberať sektor verejnoprávneho vysielania na Slovensku,“ uviedol Jaroslav Rezník pre denník N.

Vo svojej novej funkcii sa snaží pracovať čo najlepšie, tak aby keď raz opustí toto miesto, mohol skonštatovať, že toho dobrého čo sa podarilo v RTVS urobiť bolo viac ako toho, čo sa nepodarilo.

Funkciu riaditeľa prebral Jaroslav Rezník od svojho predchodcu Václava Miku v priateľskej a kultivovanej atmosfére. Samozrejme, Rezník má iný pohľad na mnoho aspektov RTVS, no chápe aj to, že za jeho predchodcu bolo potrebné urobiť vysielacie a výrobné reťazce a následne sa posunúť v programe. Existuje, ale mnoho ďalších vecí, ktoré sa neriešili. Pomerne veľké problémy sú podľa slov Rezníka s areálmi v Mlynskej doline aj v Pyramíde, aj preto žiadal na ich obnovu 32-miliónov.

Minister kultúry Marek Maďarič odmietol o tejto požiadavke debatovať, pretože ešte pred samotnou voľbou generálneho riaditeľa RTVS bolo zo strany politikov avizované, že v RTVS sú veľké finančné rezervy. Maďaričove odmietnutie debatovať o tejto požiadavke zhodnotil Rezník ako svoj „komunikačný skrat“.

Nový riaditeľ RTVS nevidí problém ani v tom, že ho do funkcie zvolili konkrétne politické strany. Ohľadom očakávaní, ktoré majú alebo by mohli mať od neho tieto politické strany, ktoré ho do funkcie riaditeľa zvolili, sa vyjadril, že s očakávaniami je to v skutočnosti veľmi komplikované, málokedy sa totiž naplnia na sto percent.

Jaroslav Rezník spracoval svoju víziu o fungovaní verejnoprávneho média v projekte s názvom „Paradox výberu“, ktorý bol súčasťou jeho kandidatúry na post riaditeľa RTVS, takže o jeho predstave o smerovaní RTVS politici vedeli. Doteraz mu vraj žiadny z politikov nedal na vedomie, že nebol spokojný s tým, čo videl vo večerných správach.

Rezníkove plány momentálne nezahŕňajú ani riešenie dvojbodky v logu RTVS, ktorú otvorene kritizoval politik Andrej Hrnko zo SNS, pretože v súčasnosti sa musia riešiť dôležitejšie priority. Tejto problematike sa môže RTVS venovať vtedy, ak sa preukáže, že tento systémový layout je zastaraný alebo prežitý.

Jaroslav Rezník pre denník N ďalej uviedol, že si vie predstaviť, že by sa do RTVS vrátil aj Lukáš Diko, ktorý bol šéfom spravodajstva. Podľa jeho presvedčenia nebol Lukáš Diko riadený opozíciou, tak ako to v súvislosti s esemeskovou kauzou tvrdil premiér Róbert Fico.

Problém nevidí riaditeľ RTVS ani v tom, že do vedenia spravodajstva boli dosadení ľudia, ktorí v minulosti zastávali pracovné pozície na tlačových odboroch ministerstiev či úradov. Títo ľudia odvádzajú kvalitnú prácu a obavy, ktoré v tejto súvislosti prezentoval bývalý šéf rozhlasovej časti RTVS Vincent Štofaník sa nepreukázali.

V súvislosti s tvorbou spravodajstva Jaroslav Rezník potvrdil vyjadrenia Lukáša Diku o tom, že spravodajstvo RTVS sa malo robiť inak. Hoci sú do spravodajstva zahrnuté rôzne oblasti, vrátane politických káuz, spravodajstvo je potrebné robiť inak.

„Vy ako divák sa pozeráte na výstup, my musíme hľadieť aj na to, aká efektívna tá práca je. Budeme sa snažiť výrobu organizovať lepšie, aby bola efektívnejšia a výstupy kvalitnejšie,“ odpovedal Jaroslav Rezník v rozhovore pre denník N na otázku redaktora Dušana Mikušoviča smerovanú na spôsob tvorby spravodajstva RTVS.

V problematike hľadania a nahradzovania moderátorov, najmä politických relácií, je Jaroslav Rezník opatrný. Na mediálnom trhu sú síce podľa jeho názoru vyzretí ľudia, ktorí majú dostatok kompetencií na moderovanie hlavných politických debát, no až tak veľa ich nie je.

Obaja súčasní moderátori politických debát Martin Strižinec a Braňo Dobšinský odvádzajú svoju prácu veľmi dobre a zatiaľ nie sú vyvíjané žiadne tlaky smerujúce k tomu, aby boli nahradení uviedol vtedy Jaroslav Rezník. O niekoľko dní sa situácia zmenila a Martin Strižinec pre denník N potvrdil svoj odchod z relácie O 5 minút 12. „Áno, život je zmena…Nie je to otázka dní, skôr mesiacov. Je to moje osobné rozhodnutie, ktoré dozrievalo dlhší čas,“ uviedol Strižinec pre denník N.  Novým moderátorom by sa podľa dohadov mal stať Michal Kovačič, manžel moderátorky a redaktorky RTVS Zuzany Hanzelovej-Kovačič.

Popri existujúcich formátoch rozhlasových či televíznych relácií chystá RTVS aj nové formáty, no bližšie informácie Rezník neprezradil.

Nástup Jaroslava Rezníka do funkcie riaditeľa RTVS bol sprevádzaný zmenami na rôznych pracovných postoch. Napríklad, programový riaditeľ televízie Tibor Búza, ktorý bol pravou rukou bývalého riaditeľa Václava Miku, zostal v RTVS aj naďalej, no s riaditeľom rozhlasu Vincentom Štofaníkom sa v RTVS rozlúčili.

Vincent Štofaník v tejto súvislosti pre denník N povedal, že Michal Dzurjanin, ktorý po ňom prebral post riaditeľa celého rozhlasu, bol vymenovaný bez jeho súhlasu a dokonca bez toho, aby o tom vedel.

Túto informáciu sa údajne dozvedel až z tlačovej správy. Jaroslav Rezník ale, v rozhovore pre denník N, tvrdí, že to tak nebolo.

Štofaník a Rezník majú rozdielny pohľad na osobu Michala Dzurjanina. Štofaník vníma Dzurjaninovú víziu rozhlasu príliš silne postavenú na spomienkovom optimizme, zatiaľ čo Rezník si myslí, že Dzurjanin je skúsený rozhlasový profesionál a má renesančný záber.

Podľa informácii ktoré Rezník poskytol denníku N, medzi najbližšie zmeny v rozhlase patrí napríklad, zmena vysielania počas víkendov.

Keďže v rozhlase je mnoho dobrých programov, na ktoré tvorcovia vynakladajú veľa úsilia, tieto programy si zaslúžia aj adekvátny vysielací čas. A keďže počas víkendov nie je taký dopyt po prúdovom vysielaní, tieto relácie môžu byť vysielané v omnoho prijateľnejšom čase, napríklad popoludní a nie dve hodiny pred polnocou.

V rozhovore prišla reč aj na Rádio FM, ktorému v období jedného roka bude šéfovať Jana Imrichová. Túto možnosť si zvolili samotní ľudia z rádia, druhou alternatívou bolo vypísanie veľkého otvoreného tendra, v ktorom by bol zvolený riaditeľ rádia na štyri roky.

Po roku bude šéfovanie Jany Imrichovej vyhodnotené a následne sa urobí tender. Vysielanie Rádia FM by malo byť otvorenejšie a Rezníkovou osobnou požiadavkou bude, aby Daniel Baláž a Pavol Hubinák nepracovali pre video portál vju.sk vydavateľstva News and Media Holding, ale pre RTVS.

Súčasťou noviniek RTVS bude aj spustenie spravodajského webového portálu. Rezník pre denník N uviedol, že webový portál bude spustený až v roku 2019, pretože je dôležité urobiť ho poriadne a inak ako iné podobné už existujúce weby.

„Náš web musí byť odlišný ako Aktuality či Smečko. Základné zadanie je, aby tím, ktorý portál pripravuje, robil oddelene od televíznej a rozhlasovej časti. Online prostredie sa v nasledujúcich rokoch opäť posunie a stane sa základným prostredím, v ktorom sa budeme všetci pohybovať. Preto to musí byť autonómne od výroby v televízii a rozhlase. Nechcem spraviť len online verziu toho, čo robíme v televíznom či rozhlasovom segmente. Keď to vybudujeme samostatne, potom môžeme začať spravodajský portál prepájať s televíziou a rozhlasom. Chceme plnohodnotný responzívny veľký portál so správami, ktorý bude s rozhlasom a televíziou spolupracovať,“ priblížil Rezník svoje predstavy o spravodajskom webovom portáli RTVS, v rozhovore pre denník N.

Keďže na webovom portáli nebudú reklamy, Rezník nevidí problém v tom, že na jeho tvorbu budú použité peniaze z koncesionárskych poplatkov, ktoré by mali ešte nejakú tú chvíľu zostať na úrovni 4,64 eura.

Je však veľmi ťažké odhadnúť ako dlho bude výška koncesionárskeho poplatku na takejto úrovni a či vôbec budú fungovať koncesionárske poplatky.

V marci 2018 sa počas referenda Európskej vysielacej únie vo Švajčiarsku rozhodne či vôbec budú fungovať verejnoprávne média. Myšlienke zrušenia koncesií sú naklonení aj niektorí slovenskí poslanci, patrí medzi nich napríklad Jozef Viskupič.

Jaroslav Rezník, ale v spôsobe financovania zo štátnej pokladnice vidí určité obavy. Ako povedal v rozhovore pre denník N, koncesionárske poplatky sú zložitým systémom, ktorí mnoho ľudí vníma ako daň, no aj napriek tomu je to systém, s ktorým je možné dosiahnuť vyšší stupeň nezávislosti ako pri iných systémoch financovania.

REKLAMAadv.:

1 komentár

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu