Jaroslav Rezník nepovažuje napätú situáciu v RTVS za signál, že niečo robí zle

Jaroslav Rezník svoje postoje a vysvetlenia prezentoval v novej diskusnej relácii týždenníka Trend pod názvom Otvorene s novinárkou Evou Mihočkovou (repro foto Trend)

Dočasne zrušená relácia „Reportéri“ v RTVS, zamestnávanie bývalých hovorcov ministerstiev ako redaktorov, či nahradenie Zuzany Kovačič Hanzelovej pri pokrývaní prezidentských volieb v Českej republike, nič z toho nie je pre Jaroslava Rezníka problém, ktorý by mal byť v rozpore s tým, čo RTVS predstavuje.

Jaroslav Rezník, ktorý je na poste generálneho riaditeľa RTVS od 2. augusta 2017, teda ešte ani nie rok, urobil vo verejnoprávnej inštitúcii mnoho zmien. Mnohé z týchto zmien sú veľmi kritizované a nestretávajú sa s pochopením či už redaktorov, alebo aj verejnosti.

Jaroslav Rezník si, ale nemyslí, že niečo robí zle. Svoje postoje a vysvetlenia prezentoval v novej diskusnej relácii týždenníka Trend pod názvom Otvorene s Evou Mihočkovou na portáli eTrend.sk:

Eva Mihočková: Televízne spravodajstvo a nielen televízne má už druhé vedenie v priebehu pol roka. Odišiel Vám programový riaditeľ, redaktori Vám píšu protestné, otvorené listy, odišli Vám niektoré rešpektované novinárky. Nevymyká sa Vám situácia z rúk?

Jaroslav Rezník: Nie ani náhodou, hoci pripúšťam, že tak ako je to mediálne prezentované, na prvý pohľad tam môžu byť takéto náznaky, ale ubezpečujem Vás, že v žiadnom prípade.

Aj medzinárodná organizácia „Reportéri bez hraníc“ vydala stanovisko, kde kritizuje súčasnú situáciu a hovorí o tom, že je ohrozená redakčná nezávislosť RTVS. Nie je to pre Vás argument, že niečo robíte zle?

Nikto z reportérov bez hraníc nekontaktoval vedenie RTVS v snahe poznať aj názor vedenia RTVS. Čo som teda aj uviedol v našom stanovisku a som z toho dosť smutný, pretože ja som reportérov bez hraníc považoval za rešpektovanú novinársku organizáciu a musím povedať, že s takýmto prístupom som sa stretol prvýkrát. A tak ako som to napísal v tom stanovisku, mohol by som tie veci, ktoré tam boli popísané vyvracať úplne pokojne. Celé to bolo prosto nepravdivé.

Počkajte. Myslíte, že daná organizácia má nejaký dôvod prekrúcať fakty, že nie sú schopní si urobiť názor na základe toho, čo je prezentované v médiách?

V prvom rade nikto sa nás nespýtal na náš názor, z čoho pre mňa vyplýva, že to bolo jednostranné stanovisko.

Situácia sa začala vyostrovať s tým, keď ste zrušili reláciu „Reportéri“. Bola dôvodom aj kritika zo strany Matice Slovenskej na reportáž Lýdie Kukavcovej?

Ale nie. Redakcia, ale aj relácia Reportérov tak ako sme ju našli, bola poviem to tak eufemisticky v zanedbanom stave. Nemala svoje vedenie, redaktori boli preťažení. Už vtedy na tom stretnutí s redaktormi som im povedal, že to čo sa deje a ten nárast tých sťažností a súdnych žalôb na jednotlivé reportáže, už presiahol únosnú mieru. Aby sme tomuto zabránili, tak dočasne, aby sme vytvorili podmienky na to, aby sa tá relácia mohla vrátiť, v ďaleko lepšej inovovanejšej, a poviem to tak v ostrejšej podobe. Čo sa aj deje. Je tam dneska Vinco Štofaník, ktorý zakladal investigatívu na Slovensku a uvidíte, že tak ako som povedal už na tom stretnutí, vráti sa to v ďaleko lepšej a kvalitnejšej podobe.

Prečo ste museli tú reláciu úplne zrušiť, prečo nebolo možné ju vylepšiť v tom danom stave. Mohli ste ju doplniť personálne.

Pretože nám hrozili ďalšie a ďalšie súdne spory.

Môžete nám o nich povedať bližšie?

Pozrite sa, tam kde to pretieklo vôbec nebola reportáž o Matici Slovenskej, to bola reportáž kolegu Ivana Bradu, kde riešil v reportáži spor ČSOB s nejakým drobným podnikateľom pre platenie alebo neplatenie lízingu. V tej reportáži urobil elementárne faktografické chyby, za ktoré sme sa museli potom vo finále ospravedlniť a aj sme sa ospravedlnili.

Aké to boli chyby?

Uviedol zle mená a priezviská osôb danej firmy, tuším ČSOB a my sme nemali nijakým spôsobom možnosť sa vrátiť. Hneď vtedy som povedal, už keď sa teda bavíme o Reportéroch, že načas to zlúčime s Občanom. Dali sme to do lepšieho času, pretože tí ľudia, ktorí robili Reportérov, tí sú dneska súčasťou „Občana za dverami“ a tie reportáže idú hneď po „O päť minút dvanásť“. A dneska redaktori, ktorí robili Reportérov, ich reportáže sleduje zhruba 5 až 6-násobne väčšie publikum. A aj tá repríza, ktorú máme v pondelok o 22:30 hod po filme, tak má ďaleko vyššiu sledovanosť ako predchádzajúci „Reportéri“. Má to ďaleko vyššiu sledovanosť a predsa o to má ísť.

Situácia v redakcii spravodajstva je napätá, akým spôsobom ju chcete upraviť?

Spravodajstvo sme tiež našli v stave, že po odchode Lukáša Dika a Juraja Fellegiho (ja som chodil na tie porady, lebo som chcel vidieť, že konkrétne, aké tam sú problémy) a musím povedať, že na jednej strane som sa osobne presvedčil, že redaktori RTVS sú šikovní, sú invenční. K čomu som prosto mal výhrady, aj mám, je v princípe v prvom rade to, že tam nijakým spôsobom, aspoň podľa môjho názoru, nefungujú editori tak ako by mali. Ako to čo som videl, tak bolo to, že editor, ktorý podľa môjho názoru a podľa toho ako ja poznám televízne a rozhlasové prostredie, je ten, ktorý určuje základnú líniu denného vysielania, ktorý hodnotí príspevky kolegov.

Čo Vám tam chýbalo?

No veď práve Vám to hovorím, editori nehodnotili prácu kolegov, editori boli v podstate zapisovatelia tém, ktoré sa tam udiali a ja nehovorím, že tá situácia v tejto chvíli je tam ružová, ale ešte raz, my sme neurobili voči našim redaktorom ani jeden nijaký krok na to, aby sme im nejako obmedzovali slobodu. A keď si spomeniete aj na tú výzvu, ktorú oni adresovali tam, hovoria, že pracujú slobodne.

Slobodne, ale v nepriateľskej atmosfére.

Kto vytvára nepriateľskú atmosféru? Ja Vám v tejto chvíli poviem: pani redaktorka domnievam sa, že v tejto a v tejto reportáži toto a toto sa dá urobiť lepšie, tak buď to príjmete alebo to nepríjmete, ale ak to aj nepríjmete, tak to predsa nie je vytváranie nepriateľskej atmosféry. Tuná sa naozaj tak prekrúcajú reálne fakty, že niekedy sa usmievam a niekedy trošku dvíham obočie.

Je to o takom celkovom smerovaní tej televízie za Vášho vedenia, keď odtiaľ odchádzajú rešpektovaní novinári a prichádzajú iní, ako napríklad Gustáv Murín, ktorý vo svojich blogoch označil za príklad dobrej novinárčiny alternatívne média a šíri rôzne konšpirácie. Prečo tento človek má dostať priestor vo verejnoprávnej médiu?

V prvom rade si povedzme jednu základnú vec. Ste informovaná o skutočnosti, že docent Gustáv Murín spolupracoval s RTVS kontinuálne aj za predchádzajúceho vedenia RTVS?

Čo presne mal na starosti?

Vy neviete o tom, že spolupracoval na seriály myslím, desať alebo dvanásť dielnom „Mafiáni“? A bol ako spolupracovník RTVS. A vtedy to nikomu neprekážalo. A teraz, keď sme Gustáva Murína angažovali ako jedného z niekoľkých dodávateľov podkladov pre reláciu „Spektrum“, čo sú zaujímavosti z vedy a techniky, teraz zrazu každému vadí? Alebo teda nie každému, ale prečítal som si všetko možné. Majme na ľudí rovnaký meter aj predtým, aj potom.

Dovoľte, aby som na to reagovala. Tí, Mafiáni oni súvisia s tým, že on k tomu vydal knihu (niekoľko kníh), že sa tomu venoval? Prečo ste s ním teraz podpísali zmluvu na takejto relácii „Spektrum“, ktorá sa týka vedy a techniky?

Viete, o čom tá relácia je, veď to počúvate každé ráno. Je to zhruba tri minúty, kde sú v jednom vstupe prečítané tri zaujímavosti z vedy a techniky.

Viem je to popularizácia vedy, ale viete o tom, že prírodovedecká fakulta UK sa teraz dôrazne dištancovala od jeho názorov? Nie je to pre vás signál, že asi jeho názory sú nejakým spôsobom sporné?

Ešte raz. Pán Murín vyberá z informácií z celého sveta informácie, ktoré popularizujú vedu a techniku.

Ale prečo on?

Pán Murín je zamestnancom prírodovedeckej fakulty či nie?

Ale vedenie fakulty sa muselo dištancovať od jeho názorov, to znamená, že asi nebudú celkom v poriadku. V roku 2013 tvrdil, že bostonský útok na maratóncov nemohli spáchať , tí ktorí boli odsúdení za tento čin. Sú to konšpirácie, ktoré šíri. Nerozumiem prečo práve on? Prečo jemu dávate priestor? Ste to nevysvetlil?

Ešte raz. Pretože je to človek, ktorí sa roky venuje popularizácii vedy a techniky.

Nie je určite jediný na Slovensku.

No veď tak dobre. Vybrali sme si Gustáva Murína, rovnako ako máme iných a ďalších.

Na dôležité vedúce posty v spravodajstve ste nominovali bývalých hovorcov z ministerstiev. Akým spôsobom ste ošetrili ich možný konflikt záujmov, to znamená, keď príde do redakcie nejaký problém ich bývalých zamestnávateľov, aby nemohli intervenovať v ich prospech?

Po prvé ja to nepokladám za konflikt záujmov, to je niečo, čo sa tu vytvára v posledných jednom až dvoch rokoch. Ďalšia vec je, že za celý ten čas, čo fungoval Juraj Rybarský alebo Boris Chmel, ja som nezaznamenal jednu jedinú výhradu voči nim, žeby teda presadzovali nejaké záujmy bývalého zamestnávateľa. Je tam teraz Dzurjanin, ktorý v posledných 12-tich mesiacoch nebol v nijakom vzťahu z nijakým ústredným orgánom štátnej správy a odišiel z ministerstva na vlastnú žiadosť. Ja Vahrama poznám ako mimoriadne čistého a zodpovedného a rovného chlapa a stojím si za ním.

Ja o tom nepochybujem, len ide o to, že verejnosť sa dozvedá len to, čo sa vysiela, ale už sa nedozvedá o tom, čo sa neodvysiela. To znamená, že Vy ste nejako nemali pocit, že by bolo možné, že títo ľudia, si nepriniesli svoje osobné vzťahy so zamestnávateľom, pretože človek si prirodzene vytvára osobné vzťahy u svojho zamestnávateľa, ktoré si podvedome môže priniesť so sebou. A toto môže mať tendenciu zmäkčovať problémy, ktoré potom redaktori môžu priniesť ako kauzy do redakcie a chcú ich riešiť a oni zo svojho vedúceho postu majú veľký vplyv nato, aby stopli takú reportáž alebo minimálne, aby ovplyvnilo to akým spôsobom bude spracovaná. Toto podľa Vás nie je relevantné?

Pani redaktorka sama ste teraz vo vašom expozé povedali, že môžu. No na to Vám ja s pokojným svedomím poviem, ale nemusia.

Ale môžu. Ako ste ošetrili to, aby sa to nestalo?

Vnútorná kontrola v tom spravodajstve, v tom mechanizme je taká, že samotní redaktori by sa voči tomu ozvali a prioritne si myslím, ale že nikto z tých ľudí, ktorí tam prišli, takéto tendencie nemal ani nemá.

Boris Chmeľ teraz poskytol rozhovor, kde sa vyjadril, že zahraničná cesta Zuzany Kovačič Hanzelovej na české prezidentské voľby bola zrušená kvôli tomu, že vydavateľstvo Mafra, ktoré patrí pod konzorcium Andreja Babiša, mala námietky voči tomu, akým spôsobom Zuzana pokrývala predvolebnú kampaň v Českej republike. Je to pravda?

Takto. Pravda je, že reportáž z parlamentných volieb, ktorú RTVS robila prostredníctvom pani redaktorky Hanzelovej, vraj voči tej sa Mafra ohradila tak ako sa my ohradzujeme voči iným veciam. To že nešla pani redaktorka na prezidentské voľby vyplývalo z toho, že máme ambíciu rovnakým spôsobom ako mnohé iné veci v redakcii spravodajstva, tak sú tam ľudia, ktorí sa špecializujú na zahraničnú politiku a sú tam ľudia, ktorí sa špecializujú na domácu politiku. A takto to budeme robiť aj ďalej. Čiže pani Hanzelová nešla na pokrývanie prezidentských volieb do Prahy preto, lebo sa špecializuje na domácu politiku. Išiel tam pokiaľ viem redaktor zahraničnej redakcie, ktorí to urobil.

Toto pravidlo, ale v spravodajstve RTVS nikdy nefungovalo?

Otázka je to buď je to pravidlo a má fungovať, alebo to nie je pravidlo a potom ho zrušme. Pokiaľ to pravidlo existuje a ono existuje…

Odkedy existuje?

Samozrejme, že vždy to tak bolo.

Nebolo, veď ja som bola zamestnaná v RTVS a chodila som do zahraničia na služobné cesty napriek tomu, že som bola ako domáca redaktorka.

Ešte raz pani redaktorka. Myslíme si, že v rámci toho, že sa zvyšovala kvalifikácia jednotlivých redaktorov sa majú venovať časť z nich zahraničiu, samozrejme môže vypomáhať v domácej redakcii a platí to aj opačne. Ale toto nebol ten prípad.

Ako ste reagovali na názor Mafry?

No samozrejme napísali sme odmietavé stanovisko a to je celé. Rovnako ako sme napísali odmietavé stanovisko aj na sťažnosť Matice Slovenskej.

Riešili ste tú sťažnosť Matice slovenskej aj s vašim otcom, ktorí je členom prezídia Matice slovenskej?

S otcom, keď som sa bavil, povedal mi, že už štyri roky nie je členom prezídia Matice slovenskej. A nie toto som neriešil s otcom. Riešil som to sám pre seba a díval som sa na tú reportáž a napriek tomu, že sa ohradila Matica Slovenská, prijal som jej zástupcov, vysvetlili sme si postoje a v dobrom sme sa rozišli.

Vy ste v roku 2013 podpísali aj autorskú zmluvu s vašim otcom, keď ste boli na čele TASR. Nebol to konflikt záujmov?

Nie. Viete, to je také úsmevné, pretože v roku 2013, ak sa dobre pamätám, bol rok Ľudovíta Štúra a môj otec sa celý život venuje Štúrovi a štúrovskému hnutiu a áno oslovil som ho ako človeka, ktorý sa tomu venuje naozaj celý život. Robil to v podstate preto lebo ja som hovoril, že nemáme nikoho iného, kto by nám to odpoly zadarmo robil tak, aby sme popularizovali rok Ľudovíta Štúra aj prostredníctvom úplne popularizačno-edukatívneho webu.

Ale tam potom vychádzali aj články, ktoré sa týkali jeho samotného aj jeho kníh.

Toto musím uviesť na pravú mieru. Ja som si špeciálne dal námahu a potom som si porozklikával tie kritizované správy a keď si pozriete, čo je vo vnútri tej správy, no tak tam bolo tých kníh asi šesť alebo osem od ôsmich autorov a jedna z nich bola aj jeho. Tak to pri všetkej úcte mi dovoľte, aby som sa len pousmial nad tým.

Ak to aj bola jedna z ôsmich kníh, nie je to problém, ak autor píše sám o sebe, popularizuje svoje vlastné knihy?

Zase to trošku posúvate, pretože napríklad jedna z tých správ bola o tom, že čo vyšlo v Slovenských pohľadoch, aké recenzie a aké pohľady a jedna z tých recenzií v Slovenských pohľadoch bola aj o knihe môjho otca. To je celé. Bolo v tej správe, že taký a taký recenzent zrecenzoval knihu Jaroslava Rezníka.

Vy ste v tom roku podpísali aj redaktorskú zmluvu s pani Dagmar Tkáčovou Vánečkovou, ktorá len dva roky predtým kandidovala do župného zastupiteľstva SNS. Nie je toto problém, takáto neprimeraná politizácia?

Pani redaktorka Vanečková bola regionálnou dopisovateľkou alebo teda spolupracovníčkou TASR a pokrývala región Rusovce, Jarovce a celé to dunajské územie dole. Toto s tým nemá vôbec nič spoločné.

Pod jej značkou vychádzali aj články, ktoré sa týkali SNS, týkali sa aj Matice slovenskej, ona je manželkou vtedajšieho predsedu Matice slovenskej.

Áno, ale zasa som si pozrel, že o čom boli tie články. Pri všetkej úcte, ak je to článok o tom, že Matica slovenská usporiadala ja neviem v Komárne alebo Štúrove deň spolupráce folklórnych súborov žijúcich v danom regióne, no tak to ja naozaj nevidím ako konflikt záujmov. Je zlé hovoriť alebo vydať správu o tom, že v Štúrove sa uskutočnil festival folklórnych súborov?

Skutočnosť, že kandidovala za SNS nevidíte ako problém?

Veď to bolo dva a pol roka predtým a kandidovala pokiaľ ja viem neúspešne.

To je jedno, ale priznala tým, že má veľmi blízku náklonnosť k nejakej politickej strane, je to ešte stále kvalifikácia na to, aby išla robiť redaktorku?

Nebola redaktorkou, bola spolupracovníčkou.

Písala aj články, ktoré sa týkali SNS.

Opakujem tie som ja nevidel. Videl som správy o tom, že Matica slovenská usporadúva nejaké folklórne podujatia, to považujem za úplne normálne.

Pýtam sa vás to aj preto, lebo teraz nedávno prebehla médiami kauza odznakov AllforJan, kde Vahram Chuguryan neodporučil redaktorom RTVS, aby tie odznaky nosili, s tým, že to môže vyvolávať podozrenia z prílišnej politizácie alebo angažovanosti, čo nie je v súlade s etickým kódexom RTVS a na druhej strane vy ste svojho času nemali problém podpísať zmluvu s redaktorkou, ktorá priamo kandidovala pred dvoma rokmi za politickú stranu. To nie je väčšia politizácia?

Toto neviem či je šťastné spájanie, ale dobre. V prvom rade, v deň keď doniesli, myslím, že to bolo v papierovom sáčku, odznaky AllForJan do redakcie, bol som na tej porade, bol som tam prítomný, sám som odsúhlasil to, že áno tie odznaky by sme mali nosiť, to bolo tuším štvrtý alebo piaty deň po tom ako sa to stalo. Podľa toho, čo ja viem a tak ako som povedal ja Vahramovi verím. Zhruba po troch týždňoch, keď už sa to dostávalo do iných polôh toho, kto všetko ten odznak nosil, Vahram ani raz nepovedal, že tie odznaky sa nemajú nosiť, ale povedal, že každý slobodne zváži, že podľa platného etického kódexu, ktorý bol prijatý v roku 2014 (myslím) a ktorý je platný v RTVS, sa nemá nosiť do vysielania nič, pokiaľ nie je nejaká výnimka, máme narcisy, biele pastelky…

Ale AllForJan tiež nie je politická organizácia.

Ale keď sa nosí narcis je to jeden deň alebo modrý gombík. Ale ešte raz sa Vám to pokúsim vysvetliť, Vahram povedal, že treba zvážiť a každý sa slobodne rozhodne, Vahram nepovedal, že to zakazuje.

To je v poriadku on im to neodporučil, takto to povedal, že to neodporúča, uvádza to aj v tom svojom statuse.

Vahram povedal, že to neodporúča, ale každý slobodne zváži.

Dobre tak sa nebavme o tom, čo povedal Vahram a ako to myslel, ale podľa Vás nie je vhodné, aby novinári vyjadrovali solidaritu zavraždenému kolegovi, tým že si pripnú odznak AllForJan?

Samozrejme, že je. Je to v poriadku a aj Vahram to myslel, tak že je to v poriadku, ale každý zváži, že či po troch týždňoch je to podľa niekoho náležité a podľa niekoho je treba to nosiť stále alebo pri istých príležitostiach. Ja si osobne myslím, že je úplne v poriadku, ak to mali ľudia na iných akciách, ktoré sme robili, priame prenosy, lebo tam to patrí, otázka je, že či to patrí neustále aj po x dňoch do jednotlivých spravodajských reportáži.

Prečo je dôležitý ten časový rozmer?

No tak, veď ak nevieme si povedať, že jedna vec je, keď sa to nosí v čase, ktorý bol naozaj mimoriadne emocionálne exponovaný, no tak to je jedna vec, ale druhá vec je, dobre tak ako je nejaké časové obmedzenie, že dokedy áno alebo nie, preto Vahram povedal, že každý zváži.