Jedna z najdôležitejších žurnalistických konferencií na svete s názvom The Future of Journalism 2017 sa konala 13. a 14. septembra 2017. Cardiff University’s School of Journalism, Media and Cultural Studies usporadúva prestížnu konferenciu každé dva roky a tohtoročná bola v poradí šiestou. Najviac príspevkov sa týkalo fake news a post-truth.

Na konferencii sa zúčastnilo viac ako 200 účastníkov z USA, Európy, ale aj z iných častí sveta, ktorí počas dvoch dní prezentovali viac ako 150 prednášok na rôzne témy z oblasti žurnalistiky. Informáciu priniesol portál cardiff.ac.uk.

Všetky príspevky, ktoré boli na konferencii prezentované sú ešte nedokončenými štúdiami, čerstvými aktuálnymi prácami širokej škály akademických pracovníkov študujúcich žurnalistiku z rôznych perspektív, z rôzneho pozadia a z rôznych krajín.

Tieto príspevky poskytujú čiastočný základ pre odpoveď na otázku, aké témy z oblasti žurnalistiky sú dnes predmetom študovania.

Rasmus Kleis Nielsen, ktorý pôsobí ako profesor politickej komunikácie a riaditeľ výskumu na Oxfordskom inštitúte pre štúdium žurnalistiky Reuters, na svojej stránke, zverejnil krátke zhrnutie z celej konferencie.

Profesor Nielsen urobil rýchlu a subjektívnu kategorizáciu podľa názvu všetkých príspevkov, ktoré boli prezentované na konferencii. Viac ako 150 príspevkov rozdelil do viacerých kategórii na základe toho, čo napovedal ich názov. Články, ktorých bolo v jednej kategórii menej ako päť zhrnul do všeobecnej kategórie s názvom „Ostatné“.

Veľká časť prednášajúcich a veľká časť príspevkov bola zameraná na demokratické politické jednotky s vysokými príjmami, kde existuje celé spektrum otázok zahŕňajúcich štátnu cenzúru, slobodu prejavu, násilie voči novinárom, ovládanie médií a mnoho iných.

Z grafu vidieť, že najviac príspevkov až 17% sa týkalo fake news a post-truth, za nimi nasledujú príspevky týkajúce sa sociálnych médií a správ 8% a tretia priečka patrí príspevkom, ktoré sa venujú novým praktikám v žurnalistike 7%.

V prvom prípade, teda pri falošných správach a správach, ktoré sú zverejnené v období, keď sú už fakty menej dôležité a ich obsah je viac zameraný na emócie, boli na konferencii najviac diskutované spôsoby používania týchto dvoch terminológií, malá časť sa týkala aj výskumu publika, v tejto otázke mali zaujímavé analýzy a údaje Irene Costera Meijer a Tim Groot Kormelink.

Príspevky, ktoré profesor Kleis Nielsen zaradil do druhej najpočetnejšej kategórie sa týkali diskusií o sociálnych médiách, vyhľadávacích nástrojoch a aplikáciách na odosielanie správ.

Tieto príspevky boli zameraná najmä na to, ako využívajú spravodajské organizácie a bežní používatelia produkty a služby z portfólia spoločnosti ako Twitter, Facebook a nie na to, čo robia tieto veľké sociálne spoločnosti pre širšie mediálne prostredie, čo je podľa profesora Kleis Nielsena dôležitejšie.

V tretej kategórii najpočetnejších príspevkov sa na konferencii hovorilo najmä o využívaní dátovej žurnalistiky, kontrole faktov, o využívaní analytických nástrojov, virtuálnej reality a tiež o zvyšujúcom sa podiely práce, ktorú vykonávajú digitálne spravodajské organizácie.

Podľa profesora Kleis Nielsena bolo na konferencií prezentovaných mnoho zaujímavých tém, no podľa jeho názoru mnoho zásadných problematík, ktoré sú vo svete žurnalistiky veľmi dôležité na konferencii chýbali.

Napríklad veľmi málo prác bolo venovaných novým modelom financovania žurnalistiky, čo je podľa neho jeden z najdôležitejších aspektov súčasnej novinárskej oblasti.

Na konferencii chýbali podľa Nielsena aj príspevky zaoberajúce sa témami, ktoré vypovedajú o spôsobe akým sú platformové spoločnosti súčasťou štrukturálnej transformácie mediálneho prostredia.

Tieto spoločnosti spôsobujú pre žurnalistiku a novinárske média obrovské zmeny s hlbokými dôsledkami.

Vo svojom článku profesor Nielsen upozorňuje aj na ďalšie chýbajúce témy, ktoré si podľa neho zaslúžia viac pozornosti.

Prvou sú správy v televízií. Na túto tému zaregistroval iba jediný príspevok, čo je podľa neho veľmi málo, keďže v hre je stále veľké množstvo starších ľudí, ktorí preferujú staré návyky, v podobe sledovania správ v televízii.

Títo ľudia môžu mať zásadný vplyv napríklad na výsledky volieb. Druhou témou, ktorá bola na konferencii len málo prezentovaná sú verejnoprávne média.

Vzhľadom na to, že do poskytovania verejných služieb v celej Európe by sa malo preinvestovať približne 16,6 miliardy EUR sa Kleis Nielsenovi javia dva príspevky prezentované na túto tému počas celej konferencie ako nepostačujúce.

V závere svojho krátkeho zhrnutia poukazuje uznávaný profesor aj na nedostatok záujmu o tému, ktorá sa venuje nerovnostiam. Vývoj medzi spoločenstvami je v mnohých ohľadoch stále nerovnomernejší, čo prehlbuje informačnú nerovnosť.

Ide najmä o fakt, že bohatší a vzdelanejší ľudia sa viac zaujímajú o správy a informácie ako menej vzdelaní a chudobnejší ľudia, čo je podľa Kleis Nielsena veľmi dôležité pre formovanie žurnalistiky.

Na záver možno skonštatovať, že aj na konferencii The Future of Journalism 2017, sa potvrdili zmeny, ktoré prebiehajú v dnešnom svete žurnalistiky a tiež to, že najviac úsilia sa momentálne sústreďuje do problematiky spojenej s poskytovaním falošných informácií tzv. fake news, ktoré ale môžu veľmi efektne pracovať s verejnou mienkou.

Titulová fotografia: pixabay.com

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu