V pondelok 29. júna 2015 vo veku 91 rokov zomrel slovenský herec Ladislav Chudík, jedna z najvýznamnejších slovenských divadelných a filmových osobností. Svojím hereckým umením i morálnym kreditom ovplyvnil mnohé generácie a zanechal v slovenskej spoločnosti i kultúre významné dedičstvo. Jeho hereckú dráhu v slovenskej kinematografii významne odštartovala postava kapitána Dabača v rovnomennom filme Paľa Bielika z roku 1959.

Ladislav_Chudik_Miro Nôta
Ladislav Chudík – civilný portrét, 2011 – zdroj: © Slovenský filmový ústav – foto: Miro Nôta

Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v obci Hronec. Už počas štúdia na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ktoré absolvoval v roku 1947, účinkoval v Slovenskom národnom divadle.

Ako dvadsaťtriročný mal za sebou už vyše dvadsať postáv. Počas svojho aktívneho hereckého života stvárnil  viac ako 400 filmových, televíznych, divadelných a rozhlasových postáv.

Venoval sa recitácii a rozhlasovej tvorbe, pedagogickej činnosti na VŠMU v Bratislave, je autorom publikácie O herectve (1970) a po roku 1989 sa na krátko stal prvým porevolučným ministrom kultúry SR.

Vo filme začínal Ladislav Chudík krátko po vojne v malých epizódnych úlohách. Debutoval v snímke   Varuj…! (1946) Martina Friča, nasledovali Vlčie diery (1948) Paľa Bielika, Kozie mlieko (1950) Ondreja Jariabka či ďalší Bielikov film Priehrada (1950).

Práve režisér Paľo Bielik mu ponúkol prvú veľkú filmovú hereckú príležitosť v snímke Kapitán Dabač (1959) z obdobia Slovenského národného povstania. Stvárnil v nej psychologicky zložitú a rozporuplnú postavu slovenského vojenského veliteľa, ktorý sa pustil do individuálneho a odvážneho boja proti fašizmu. Chudík vtedy ešte netušil, že práve táto postava sa pre neho stane taká dôležitá.

„Je neuveriteľné, že sa nakoniec postava Dabača prepracovala v podstate na prvé miesto mojej filmovej dráhy. Ja som tú úlohu vzal až po presviedčaní a naliehaní Paľa Bielika. Najskôr u mňa narazil na odpor. Môj bývalý pedagóg Jozef Budský povedal na filmovej rade, že Chudík nemá dispozíciu byť takou silnou individualitou, mocným chlapom, ktorý odoláva. Takže som zapochyboval, či sa to podarí. Čo keď má Budský pravdu? Je to môj profesor, môj režisér. Začal som sa tej postavy báť. A vtedy mi Bielik zatelefonoval do divadla: „Čo ty počúvaš Budského, on ťa pozná? Ja ťa poznám, aký si. Musíš to zobrať!“ Tak som sklapol a povedal, že idem do toho,“  povedal Ladislav Chudík v roku 2011 pri príležitosti vydania filmu na DVD v edícii Slovenský film 40. a 50. rokov.

Na túto postavu spomínal rád. „Dabač mal náboj, mal rozmer. Nemal ku každému vyvážený vzťah. Nebol to váhajúci bojovník. Bol to chlap, ktorý sa vedel rozhodnúť a ktorý prirodzenou autoritou bol príkladom pre svojich vojakov. Mne to imponovalo, a keď sme to nakrúcali, veľmi som sa chcel s tou postavou zžiť. Od stredného bodu smeroval viac ku kladnému pólu. Vedel byť prísny nielen voči druhým, ale aj voči sebe. Človek môže vykonať činy, alebo povedať slová, ktoré neskôr oľutuje. Ale Dabač taký nebol, pretože mal postavený cieľ. Keď sa rozhodol, tak konal.“

Kapitan_Dabac_Milan_Kordos
Ladislav Chudík – Kapitán Dabač – zdroj: © Slovenský filmový ústav – foto: Milan Kordoš

 

Po stvárnení kapitána Dabača nasledovali ďalšie výrazné úlohy v slovenských aj českých vojnových filmoch. Chudík sa predstavil napríklad ako nemecký veliteľ V hodine dvanástej (1958) dvojice režisérov Jozef Medveď a Andrej Lettrich, zbabelý dôstojník vo filme Stanislava Barabáša Pieseň o sivom holubovi (1961), vojnový kolaborant v snímke Polnočná omša (1962) Jiřího Krejčíka či veliteľ gestapa Röder vo filme Jozefa Režuchu Do posledného dychu (1976).

Postavu generála a neskôr československého prezidenta Ludvíka Svobodu si zahral v dvoch rozsiahlych vojnových epopejach režiséra Otakara Vávru Sokolovo (1974) a Osvobození Prahy (1976). Divácky úspešná bola aj jeho postava kapitána Jakubca z detektívnych filmov režiséra Andreja Lettricha a scenáristu Jozefa A. Talla Smrť prichádza v daždi (1965), Vrah zo záhrobia (1966), Volanie démonov (1967) a Šepkajúci fantóm (1975).

Na začiatku 80. rokov vytvoril Ladislav Chudík jednu zo svojich najväčších filmových úloh Jana Amosa Komenského vo Vávrovom historickom filme Putování Jana Amose (1983). Veľký divácky úspech mu priniesla aj jeho televízna tvorba, predovšetkým postava primára Sovu z úspešného seriálu Jaroslava Dietla Nemocnica na okraji mesta (1982).

Ladislav Chudík získal za svoju tvorbu množstvo ocenení, Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo v roku 1999, štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej kultúry a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena SR v zahraničí, ocenenie Hercova misia na Art Filme v Trenčianskych Tepliciach.

V roku 2010 získal cenu Český lev za vedľajší mužský herecký výkon vo filme Jana Hřebejka Kawasakiho růže a tiež národnú filmovú cenu Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Život a umeleckú tvorbu Ladislava Chudíka mapuje niekoľko dokumentárnych filmov a knižných publikácií, z najaktuálnejších dokument režiséra Patrika Lančariča (2007) a monografia Ľubice Krénovej (2009).

Naposledy si Ladislav Chudík  zahral v pripravovanom filme Červený kapitán v réžii Michala Kollára, ktorý vzniká podľa adaptácie detektívneho románu Dominika Dána.

Posledná rozlúčka s Ladislavom Chudíkom sa uskutoční v piatok 3. júla o 12.00 hod. v historickej budove SND na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu