V prostredí televízie sa Ľubomír Bajaník pohybuje už viac ako 20 rokov. Za svoju prácu moderátora spravodajstva RTVS získal už v poradí druhé ocenenie OTO. Vo svojom voľnom čase rád navštevuje mestá a mestečká v priestore bývalej monarchie. Jeho záujem sa sústreďuje aj na históriu železnice a celkovo verejnej dopravy na Slovensku.

OTO je ocenením mojej práce a tiež práce kolegov. Je to prejav dôvery divákov v to, čo robíme a ako to robíme. Som za to nesmierne vďačný. Cena posilnila moje presvedčenie, že práca v televízii má zmysel. Zároveň sa cítim ešte viac zaviazaný. A napokon, gratulácie jednoducho potešia, rozjasnia deň.

Ľubomír Bajaník (zdroj: Ľ.B.)

Televízne prostredie sa zrýchlilo, zmenili sa nároky a vylepšila technika, striedali ľudia. Napríklad, keď som začínal v spravodajstve, tak Noviny STV trvali približne 25 minút, sprievodcami boli dvaja moderátori. Jedno obdobie mali len 15 minút. V súčasnosti Správy RTVS dosahujú stopáž 50 minút.

Všetky zahlásenia, krátke blokové správy číta jeden človek, podieľa sa na ich príprave. Moderátor je čoraz viac súčasťou dramaturgie Správ, pripravuje doplnkové informácie ilustrované grafikou, ktoré interne voláme ‚‚plazmy’’. Pohybuje sa vo virtuálnom štúdiu.

Moderátori majú viac príležitostí zapojiť sa do rôznych špeciálnych vysielaní napríklad k voľbám, do diskusií, dostávajú šancu byť kreatívnejší. Rovnako aj redaktori kedysi celý deň pracovali na jednom príspevku, ktorý potom museli zostrihať so strihačom na Beta strižniach.

Teraz musia zvládnuť, aj v jeden deň, živé vstupy, písať krátke správy, pripraviť a zostrihať si reportáž a medzitým ešte poslať informáciu či fotku na facebook. A keď ste na zahraničnej ceste, tak niekoľkokrát za deň aj vstupovať do rozhlasu, keďže funguje synergia televízie a rozhlasu.

Pre mňa je silnou inšpiráciou, ak v televízii kvitne motivácia, kreativita, inovatívnosť, schopnosť rýchlo hľadať riešenia a aktívne reagovať na nečakané výzvy. Teší ma, keď môžem byť obklopený ľuďmi, ktorí majú vízie. Nie vždy to tak bolo, prežili sme lepšie aj horšie obdobia.

Ľubomír Bajaník s Mirom Frindtom a Martou Jančkárovou vo volebnom štúdiu (zdroj L.B..)

Stačí vysloviť slovo komunikácia. Moderné technológie sú veľkou výhodou. Doručenie textovej i obrazovej informácie v jednom momente pre viacero ľudí, jej rýchle spracovanie a následne zas posunutie recipientom je fascinujúce.

Je to výhoda pre novinárov i politikov. Stačí jeden tweet politika a nemusíte organizovať žiadne tlačové besedy, doručíte to, čo ste chceli povedať a hneď vás všetci citujú. Je to rýchle a lacné.

Na druhej strane mnohé veci, ktoré sú si ľudia schopní povedať v statusoch a komentároch by možno vyzerali inak, keby sa stretli tvárou v tvár. Ale oni sa nestretnú a nevznikne naozajstná výmena názorov s celým emočným spektrom.

Hrozbou je takisto povrchná žurnalistika postavená na statusoch na sociálnych sieťach bez následného overovania faktov.

Najdôležitejší element pri zvyšovaní dôveryhodnosti verejno-právneho spravodajstva je široký záber spracovaných udalostí v kombinácii s hodnotami média verejnej služby. Musí ponúkať nielen politiku, kauzy, ale aj ďalšie spoločenské a ekonomické udalosti, silné regionálne témy, bohaté zahraničné spravodajstvo a kultúru. Spravodajstvo potom môže byť partnerom diváka, byť na jeho strane aj proti politikom, má pomôcť zorientovať sa, nájsť riešenia. Dôveryhodnosť zvyšuje stabilita kombinovaná s inteligentným pokrokom.

Nie všetko je ideálne, zo zlyhaní je nutné sa poučiť. Všetko tvoria ľudia. Na ich schopnostiach a možnostiach záleží, ako bude výsledok vyzerať.

Ľubomír Bajaník pri rozhovore s Dalajlámom (zdroj L.B.)

Ja som nadšenec myšlienky média verejnej služby. Mnoho ľudí ju považovalo za zbytočnosť, veď trh všetko vyrieši. ‚‚Nepozerám, nepočúvam, nechcem platiť.’’ To je tiež argument, ale čoraz viac Slovákov si uvedomuje, že potrebuje alternatívu, ktorú mu komerčný priestor neposkytne.

Verejnoprávne médiá širšie zachytávajú rozmanitosť života danej krajiny. Zoberte si napríklad špecializované kanály, ktoré ponúkajú rôzne dokumenty. Áno, ponúkajú. Ale dokumenty o histórii, kultúre, prírode SLOVENSKA na nich takmer nenájdete.

A to je ten priestor, obsiahnuť bohatosť života a kultúry na Slovensku, dávať príležitosť našim tvorcom v rôznych žánroch. Pracovať s bohatstvom nášho archívu.

Samozrejme RTVS má byť oknom aj pre kvalitné zahraničné diela, napríklad z iných médií verejnej služby. Otázkou zostáva prenos týchto produktov. A ten bude rôzny. Či už cez lineárnu alebo nelineárnu televíziu, cez rôzne internetové kanály a podcasty a kombinácia všetkých, čo sa čiastočne deje.

Netreba zabúdať na nezávislosť žurnalistiky a jej dôveryhodnosť. Ak bude všetko, tak ako v demokratickej a otvorenej spoločnosti má byť, potom médiá verejnej služby môžu dokázať aj nedôverčivým, že majú zmysel.

Najdôležitejšia časť našej práce sa deje pri príprave počas dňa, večer pred kamerami o 19:00 je to už vrchol ľadovca. Komunikujem s mnohými ľuďmi, čo je najťažšia i najlepšia časť dňa. Sme tiež vystavení nárazovému stresu najmä pri rôznych mimoriadnostiach.

A samozrejme každá chyba je okamžite viditeľná, čo môže nahlodávať sebadôveru. Ale je dobré sa poučiť a ísť ďalej. Ťažké sú aj chvíle pri informovaní o smutných udalostiach. V správach sa ich v jednu chvíľu môže nakopiť viac.

Ľubomír Bajaník, Normandia 2014 (70 rokov vylodenia) príprava na live (zdroj L.B.)

Spravodajstvo mi prirástlo k srdcu svojou rozmanitosťou, každý deň je iný. Niekedy je to únavné, ale ak mám možnosť divákom sprostredkovať vecne a prirodzene informácie a ich kontext, tak ma to napĺňa.

Mám tiež aktivity v publicistike. Relácia SK Dejiny je moja druhá televízna láska, keďže ako milovník histórie môžem s vynikajúcim kolektívom prispievať k vzdelávaniu a diskusii o našich dejinách.

Takže, ak sa pýtate na teoretickú zmenu, tak by to bola publicistika. A tým ďalším rozmerom by mohlo byť vyučovanie. Pôsobím na Katedre žurnalistiky FiFUK ako doktorand.

Súčasťou štúdia je aj vyučovanie študentov, mnohí sú naozaj veľmi šikovní, zvedaví, rozhľadení a viem si predstaviť, že sa im budem venovať v budúcnosti.

Úprimne, niekedy mi stačí sadnúť si na gauč a zapnúť si dobrý seriál v televízii. Rád tiež čítam a chodím za kultúrou do mesta. Milujem len tak sa prejsť, dať si dobrú kávu a zákusok a nielen v Bratislave. Občas vlakom či autom zájdem do rôznych miest a mestečiek v priestore bývalej monarchie a spoznávam ich históriu.

Takto som obišiel Slovensko, Maďarsko, Česko, Rakúsko, Slovinsko i časť Poľska. Ale stále je mnoho predo mnou. Zaujímam sa aj o históriu železnice a vôbec verejnú dopravu na Slovensku.

V neposlednom rade je to návšteva rodiny v Zlatých Moravciach a trávenie času s blízkymi. Všetci sú mojou úžasnou oporou.

Ľubomír Bajaník na cestách (zdroj L.B.)
Ľubomír Bajaník v civile (zdroj L.B.)
- REKLAMA - adv.: