Občianske združenie ArTUR sa rozhodlo nenechať schátrané, nevyužité objekty napospas. Dnes vďaka nemu ožila bývalá škola v dedinke Hrubý Šúr, kde sa 6. decembra na Mikuláša aj koncertovalo. Prečítajte si ako.

ArTUR kúpil ešte v roku 2012 s pomocou verejnej zbierky a sponzorov starú ľudovú školu v Hrubom Šúri a postupne ju zmenil na Ekocentrum ArTUR. Vďaka dobrovoľníkom pod manažérskym vedením čarovnej osôbky Zuzky Kierulfovej, ktorí neúnavne pracovali a rekonštruovali schátraný objekt výlučne prírodnými materiálmi, sa dnes Ekocentrum blíži ku kolaudácii. Bude v ňom priestor na kurzy, semináre a konferencie, knižnicu a ubytovanie. Ekocentrum doplní a dá väčší význam existujúcim eko-aktivitám v obci.

Cieľom tejto aktivity je upozorniť na to, že schátrané tradičné domy sú hodné zachovania a obnovy. V tomto duchu ArTUR vyhlásil aj súťaž, ktorej partnermi sú aj fond PSS a neinvestičný fond EkoFond a jeho zriaďovateľ SPP. Súťaž je podporená Blokovým grantom pre MVO a podporu partnerstiev švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Občianske združenie je zapojené do tzv. „hlineného“ bruselského projektu spoločne s ďalšími 18 partnermi.

Ľudová škola ožila, a to nielen koncertom, vďaka občianskemu združeniu ArTUR-obnovenie_fasady

 

Tieto, ale aj ďalšie aktivity ArTUR-u majú spoločného menovateľa v podobe priestorov, ktorých prevedenie ide ruka v ruke s mottom združenia: „Nebúrať ale obnoviť“. Stála pred nimi veľká výzva – kompletná rekonštrukcia starej 100-ročnej školy. Odstránila sa vlhkosť, tepelne sa odizolovala podlaha, steny aj strecha. Repasovali sa okná, niektoré sa vymenili za nové a spravili sa otvory na južnú stranu. Položila sa nová strešná krytina, spevnil strop, spravila sa nová elektroinštalácia, zaviedla sa voda a spravia sa hygienické zariadenia šetriace vodu.

Vykurovanie sa riešilo akumulačnými pecami a TUV solárnymi panelmi. Súčasťou rekonštrukcie bolo aj vybudovanie bezodtokovej koreňovej čističky. Stavba bude obsahuje na prízemí dve veľké učebne s knižnicou a v podkroví ubytovanie pre účastníkov. Pristavila sa južná veranda  s vegetačnou strechou, so schodmi do podkrovia, ktorá poslúž i aj ako spoločenská miestnosť. Na dvore sa pristavil prístrešok pre vonkajšie aktivity aj letnú hygienu.

Ľudová škola ožila, a to nielen koncertom, vďaka občianskemu združeniu ArTUR-omietka

Počas rekonštrukcie bývalej školy usporadúvalo občianske združenie kurzy hlinených omietok aj ďalších hlinených stavebných techník. Medzi nimi bol napríklad aj pozoruhodný jednodňový kurz hlineného sgraffita s Ľubicou Gulašovou. Účastníci si v doobedňajších hodinách vytvorili na doštičke vlastné sgraffito a poobede spoločne vytvorili reálnu sgraffitovú výzdobu na stene.

Výsledok je fascinujúco krásny – jednak sa človek cíti ako v minulých dobách a hlineným omietkam dajú vkusnú estetiku. Jednoducho, hneď ako do objektu človek vstúpi, privíta ho dobrá energia a priateľskosť dobrovoľníkov, ktorí sa nezištne podieľali na zachovaní tohto objektu. A najmä, z každej jednej miestnosti je cítiť, že do svojej práce vkladali nielen svoje fyzické sily, ale hlavne srdce. Obnova tohto historického objektu sa vykonávala pomocou prírodných materiálov na nízkoenergetický štandard, omietala vápennými a hlinenými omietkami, maľovala prírodnými pigmentmi a farbami a dobrovoľníci dokonca skrášlili aj jej exteriér – vytvorili permakultúrnu záhradu.

Ľudová škola ožila, a to nielen koncertom, vďaka občianskemu združeniu ArTUR--prirodne_materialy

Klobúk dole pred ľuďmi, ktorí sa dobrovoľne zúčastňujú takýchto aktivít, pričom pri rekonštrukcii dbajú na využitie prírodných materiálov. Čo je vlastne hlinený dom? Naši predkovia ho stáročia využívali a osobne ako dieťa som ich v našej malebnej obci zažila viacero.

Poctivé hlinené domy prežili aj dve svetové vojny a vždy vyzerali zachovalo. Sú postavené z jednoduchých, prírodných a recyklovateľných materiálov, ktoré sú dostupné v našom okolí, teda hlina, piesok, slama, voda a drevo. Domy z hliny používajú materiály, ktoré sú prirodzené v prírode, neobsahujú chemikálie, čiže sú priateľské k životnému prostrediu a hlavne nespotrebujú veľké množstvo energie – prírodná tepelná izolácia hliny a slamy výrazne znižuje náklady na vykurovanie.

Tesne pred kolaudáciou zavítali do zrekonštruovanej budovy folkoví muzikanti a speváci, ktorí do tohto prostredia zapadli. Trio v zložení Emílio, Had a Hanka, ktorého už len genéza názvu je mimoriadne interesantná, odohralo šesť skladieb v príjemnej atmosfére, pred vnímavým publikom, s vtipným sprievodným slovom gitaristu a speváka Ivana Weissa alias Hada.

Ľudová škola ožila, a to nielen koncertom, vďaka občianskemu združeniu ArTUR-FUZYE_KAPELA

 

V akustickej verzii zneli piesne s hĺbavými, vkusne ľúbostnými, pomalými, ale aj rytmickejšími skladbami, ktorým nechýbalo umné aranžmá a gradácia. Nie, neboli to otrepané jednohubky v štýle Nedvědovcov, ktoré ste si hromadne mohli s obvyklou dávkou nečistej intonácie (och, „milujem“ tieto masové koncerty, kde je každý spevákom par excellence), tváriac sa, že viete spievať, vykrikovať spoločne s kapelou, ale napríklad dojemná autorská pesnička Kráľ a Klaun od Miloslava Mistríka alias Emília, pri ktorej publiku do očí až slzy vyhŕkli.

Publikum tak onemelo a len si piesne vychutnávalo. Apropo, k názvu. Pôvodný názov formácie bol Hankine fúzy, neskôr, akýmsi prirodzeným dozrievaním telesa sa zmenil na Fúzye. Akýmsi duchovným lídrom je nesporne práve Had, ktorý sa po každej pesničke prihovoril publiku, aby dostatočne objasnil repertoár a zároveň ocenil prostredie a ľudí, ktorí sa projektu rekonštrukcie domu venovali.

Jeho vtipné bonmoty rozveselili partiu ľudí, ktorí sa už tešili na ďalšiu skladbu. Najväčším plusom boli okrem iného čisté dvojhlasy, či už tercovanie alebo v iných intervaloch, ktoré nemal na svedomí nik iný ako práve Hanka s Hadom. Práve speváčka má totiž obrovský, krásne plný a nosný hlasový fond, bluesový fíling, precítenú dynamiku a zároveň prirodzenú muzikalitu, takže nebolo potrebné hrať na diváka žiadne umelé „divadielko“.

Ľudová škola ožila, a to nielen koncertom, vďaka občianskemu združeniu ArTUR--KRUT_MARGECANY

Dočkali sme sa aj folklórneho vystúpenia – pesnička z Margecian a tanečníci v krojoch oživili fascinujúco komornú atmosféru a po krátkej pauze nemohlo nasledovať nič iné ako happening v podobe tria Fúzye, ktoré tentoraz stavilo na dobre známy repertoár, takže sa pridali k spevu aj ostatní.

Záver? Všetci, ktorí priložili ruku k dielu a všetci, ktorí majú len podobné zámery alebo dokážu oceniť takéto aktivity, MUSELI od Mikuláša dostať štedrú nádielku. Napriek tomu sme odchádzali s akousi nostalgiou za minulosťou, keď sa ľudia streli pri peci v hlinenom dome a rozprávali sa nie cez maily a mobily, ale tvárou v tvár a namiesto počúvania mp3 si spoločne zaspievali…

George Sandová

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu