Ministerstvo vnútra SR v júni predstavilo nový vládny špeciál Airbus A319-115 CJ, ktorý slúži na prepravu vládnych delegácií. Trup lietadla je v národných farbách a s vizuálom M. R. Štefánika. Zisťoval som podrobnosti o grafike a oslovil som Martina Bajaníka z agentúry Pekne & Dobre, ktorý je autorom grafiky. Martin Bajaník je grafik, ilustrátor a kreatívec, ktorý vytvoril napríklad i koncept kaviarní Foxford a Shtoor, alebo i aktuálnu kampaň pre portál Aktuálne.sk.

selfie SQ
Martin Bajaník, selfie (autor: M.B.)

Aké bolo zadanie?

Zadanie nebolo prakticky žiadne, keďže som sa sám prihlásil s mojimi návrhmi ministerstvu; vždy som totiž chcel robiť dizajn na lietadlo a ešte kedysi dávno, keď existoval Sky Europe a bol mojim klientom, tak som s touto myšlienkou koketoval.

Prečo M. R. Štefánik? Prečo na krídle a nie na trupe a v menšom a zrozumiteľnom vizuálnom prevedení?

Dnes sa, aj v súvislosti s brandingom Slovenska, pomerne dosť hovorí o vizuálnej identite štátu. Definovať nejaké špecifické grafické prvky pre Slovenskú republiku je pomerne náročné, pretože dvojkríž a trojvršie pôsobí archaicky, navyše je jeho podoba definovaná zákonom a bielo-modro-červenú trikolóru používa polovica Európy.

Aj preto som sa vo svojom rozmýšľaní pokúsil zájsť ďalej. M. R. Štefánik je človek, ktorý má leví podiel na našej štátnosti, je to osoba, ktorá v sebe na rozdiel od iných slovenských historických dejateľov nenesie žiadne kontroverzie, bol to politik, ale najmä vášnivý letec, čiže sa v tejto rovnici ukázal byť ideálnym kandidátom. Ako autor konceptu kaviarní SHTOOR mám skúsenosť, že keď zoberieme zaujímavého človeka z minulosti, vieme s ním pracovať v intenciách 21. storočia. Aj preto dostal Štefánik trocha odlišnú podobu, na akú sme zvyknutí. Je štylizovaný, výtvarne zjednodušený na takmer logo: jeho oči + generálska čiapka. A na chvoste sa objavil jednoducho preto, že to je jediný priestor, kde sa dá nejaká grafika zmysluplne umiestniť; samotné telo lietadla je valcovité a grafika sa na ňom stráca.

foto: MVSR
foto: MVSR

Ako sa vám spolupracovalo so štátom? Mali ste široké pole pre tvorbu? V čom ste bol limitovaný?

Priniesol som asi 9 návrhov a na moje potešenie sme sa bavili skôr o tom, ktorý návrh vybrať. Boli sme limitovaní časom a tak bolo rozhodovanie pomerne rýchle konštruktívne. Zvažovali sme motív Štefánika, pretože takýto prístup je predsa len odvážnejší. Obmedzenia boli ale skôr technického charakteru. Lietadlo má veľa technologických a bezpečnostných prvkov, ktoré bolo treba rešpektovať. Finálny návrh podliehal schváleniu samotného výrobcu lietadla a tiež regulačných orgánov.

Koľko ľudí pracovalo na grafickom návrhu? Aká bola forma odsúhlasení finálnej verzie? Ako prebiehali produkčné práce? Koľko trvali, koľko ľudí sa ich zúčastnilo?

Grafický návrh som pripravil a spracoval sám. Neskôr sa do procesu zapojila spoločnosť, ktorá lietadlo striekala a na základe tohoto návrhu si vytvorila svoje vlastné podklady, ktoré som schvaľoval zasa ja. Boli tam ľudia, ktorí mali na starosti technické detaily, ľudia, ktorí celý projekt manažovali, letecký inžinier, ktorý poznal lietadlo ako vlastnú päsť a ďalší.

Neviem presne povedať, koľko ľudí na tom pracovalo, keďže ide o globálnu firmu, ale v tíme, v ktorom som sa ocitol ja bola asi desiatka ľudí. Nerátam do toho ale samotných pracovníkov, ktorí lietadlo najprv očistili a potom striekali. Lietadlo sa striekalo v Ostrave, takže som si musel urobiť zopár výletov na Moravu a odobriť umiestnenie grafiky na lietadle. Keďže bolo lietadlo obstavané lešením, aby bol prístup ku každej jeho časti, robilo sa to pomerne náročne. Bol to rozmerovo asi najväčší projekt, na akom som robil, ale videl som, že ľudia, ktorí to majú na starosti vedia, čo robia; neskôr mi povedali, že z technického hľadiska je toto relatívne ľahká aplikácia.

vládny špeciál Airbus A319-115 CJ - obr. 2, foto MVSR
foto: MVSR

Nebojíte sa negatívnych reakcií? Ak je totiž dizajn úzko spätý so štátom podlieha často nie veľmi konštruktívnej kritike širokej verejnosti, ako je tomu napr. pri logu predsedníctva SK EU 2016. 

Už som to kdesi napísal, že robiť pre štát znamená robiť pre všetkých a nedá sa urobiť niečo, čo sa páči všetkým, takže s tým asi treba tak trocha rátať. Ako som mal možnosť sledovať reakcie ľudí, tak tí, ktorí ostali pri estetickej rovine hovorili skôr, že sa im lietadlo páči. Ale objavili sa aj negatívne komenty. Asi by sa dali zhrnúť do dvoch prúdov: prvý hovoril o tom, že vládne lietadlá majú byť konzervatívnejšie, ale trendy ukazujú, že aj v tomto segmente sa rozmýšľanie posúva.

Navyše, obyčajne predstavitelia väčších štátov lietajú národným prepravcom, ktorý zvykne mať komerčnejší dizajn. A taká Kanada má vládnu letku veľmi neštandardne v tmavo-šedej, takmer čiernej farbe. Druhý okruh námietok sa točil okolo samotného Štefánika: údajne sa nehodí, aby bol na lietadle človek, ktorý zomrel pri leteckom nešťastí. Pri tomto argumente sa môže zdať, že ide o serióznu námietku, no z môjho pohľadu je to skôr facebookový bonmot. V Lyone je letisko pomenované po Saint-Exupérym, ktorý rovnako zomrel pri leteckej nehode, alebo po Marie Curie, ktorá zomrela na chorobu z ožiarenia (a dostala Nobelovú cenu) sú pomenovávané ústavy na výskum a liečbu rakoviny (Paríž). Jednoducho význam niektorých našich osobností je väčší, ako anekdoty s nimi spojené.

Práca pre štát býva obyčajne vnímaná ako predmet korupcie a nekompetentnosti. Navyše pracujete pre klienta, s ktorým nezdieľate rovnaký mentálny svet (môj prípad). Mojou motiváciou ako dizajnéra je pokúsiť sa urobiť tento štát zjednodušene povedané: krajším. Nebaví ma sedieť na zadku a nadávať. Preto sme s ďalšími dizajnérmi založili Úniu grafických dizajnérov Slovenska, ktorá si dáva za cieľ stať sa moderátorom diskusie o vizuálnej identite štátu a samotnom verejnom obstarávaní v tejto sfére. A preto som sa prihlásil, že chcem robiť vládny resp. prezidentský špeciál.

Ďakujem za rozhovor.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu