Siahol som doma na poličku a vybral som dve knihy, ktoré Vám dnes predstavím. Naša nová rubrika sa volá – „Knižky vybraté z našej police“. Takto to budeme robiť pravidelne, vyberieme knižky, ktoré nás zaujali a predstavíme Vám ich!

Prvá kniha, ktorú dnes predstavím  je od autorky Hany Pravdovej a volá sa „Determinanty kreovania mediálnej kultúry“.

Hana Pravdová je autorkou mnohých kníh o masmediálnej a marketingovej komunikácii. Vyštudovala kulturológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, neskôr študovala v Rakúsku, na Univerzite Johannesa Keplera v Linzi a na Medzinárodnom inštitúte manažmentu kultúry v Salzburgu…

Pracovala ako redaktorka a bola šéfkou oddelenia kultúry v spravodajstve v Slovenskej televízii. Bola redaktorkou v denníku „Slovenská republika“ a šéfredaktorkou v denníku „Nový deň“.

Na  Fakulte masmediálnej komunikácie – domovskej – Univerzite sv.Cyrila a Metoda v Trnave  vyučuje predmety ako Masová kultúra, Systém a organizácia práce v tlačovom médiu a Žurnalistické žánre, …je tiež prodekankou univerzity pre vedu a výskum… Prednáša však aj na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ale i na fakulte Sociálnej a mediálnej komunikácie pražskej – Univerzity J. A. Komenského…

Hana Pravdova-Determinanty kreovania medialnej kulturyAutorka vo svojej  knihe  s príznačným názvom „Determinanty kreovania mediálnej kultúry“ v troch častiach opisuje civilizačné podmienky a sociokultúrne faktory, pôsobenie globalizačných a glokalizačných procesov a venuje sa aj téme recipientov a  mediálnej projekcii kultúry.

Ako aj sama autorka v úvode píše, pojem mediálna kultúra sa stal v poslednom desaťročí pomerne pretraktovaný v diskurzoch postmoderných vied. Jeho interpretácie sú však často nejednoznačné. Autorka ho preto vo svojej knižke nielen načrtne, ale do hĺbky analyzuje.

Čo sa týka civilizácie, tak tu chápe väčšina autorov, ako priestor pre pôsobenie daných kultúr  a zároveň aj ako špecifickú sumu vlastnosti, mentalít a fenoménov, ktoré majú spoločného menovateľa a obdobné charakteristiky…

Témou globalizácie, ktorou sa autorka vo svojej knihe zaoberá je tiež v súčasnosti pomerne pretraktovaným pojmom. Je, ale podľa môjho názoru tak veľmi dôležitý a pre mediálnu kultúru opodstatnený, že nie je prekvapením, že ho autorka rozoberá a ide vo svojich analýzach „vnútro žilne“ k podstate pojmu…

Ďalej opisuje v súvislosti s mediálnymi účinkami – stádovitého konzumenta, ale i osvieteného prozumenta.

Mediálna kultúra sa pre svoju všade prítomnosť stala srdcom rôznych vedeckých disciplín. Kniha ma 359 strán a vyšla v roku 2009. Odporúčam ju každému koho  zaujímajú médiá. Aktuálne pripravujem aj rozhovor s doc. PhDr. Hanou Pravdovou, PhD. do mojej rubriky Mediálne desatoro, v ktorej spovedám ľudí z mediálnej brandže.

1st-obalka_knihy_Problematika_struktury_a_kompozicie_v_novinarstve.JPGDruhou knihou, ktorú dnes predstavím je kniha od Jána Višňovského, ktorý tiež ako Hana Pravdová napísal viacero kníh. Narodil sa v Piešťanoch. Absolvoval Fakultu masmediálnej komunikácie Univerzity sv.Cyrila a Metoda v Trnave v študijnom programe masmediálna komunikácia, kde aj v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent.

Vo výskume sa orientuje na históriu slovenského a svetového novinárstva v tlači a v televízii, problematike štruktúry a kompozície periodickej tlače a analyzuje aktuálne otázky mediálnych štúdií v kontexte rozvoja informačných a komunikačných technológií.

Jeho kniha  „Problematika štruktúry a kompozície v novinárstve“ hovorí o periodickej tlači, predovšetkým o časopisoch a novinách, ktoré boli od počiatku svojej existencie odrazom a výrazom doby, z ktorej pochádzali. I keď sa za 400 rokov radikálne zmenili, ich poslanie zostalo rovnaké – informovať čitateľov o aktuálnom spoločenskom dianí, prostredníctvom novinárskych prejavov, ktorých sú nositeľmi. Autor v knihe opisuje aj systém novinárskej komunikácie v rámci masovej komunikácie, ale načrtne i výskum novinárstva vo vzťahu k otázkam štruktúry a kompozície.

Autor rozoberá a uvádza príklady zo svojej praxe v denníku SME, aj s redakčným systémom „RedWeb“, ktorý v SME používajú. Ján Višňovský predstavuje ukážky grafického členenia strany denníka SME – dizajnu, ako vonkajšej formy novinárskeho celku. V podrobných tabuľkách, grafoch a „štatistických koláčoch“ prezentuje výsledky svojich prieskumov štruktúry sledovaných dát opisujúcich dopodrobna rubriky a prílohy SME – ich sledovanosť a periodicitu. A dopodrobna tiež opisuje organizáciu redakčnej práce vo vydavateľstve denníka.

Takýchto kníh, ako táto – je veru na trhu málo. Jednoznačne ju odporúčam, každému kto má rád printové médiá. Kniha ma 265 strán a vyšla na konci roka 2012.

Mojím hosťom v rubrike „Mediálne desatoro“ je autor knihy a člen redakčnej rady odborného časopisu „Communication Today“ a pedagóg z Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pozvanie prijal PhDr. Ján Višňovský, PhD.  (29), ktorému som položil desať otázok:

Vašou profesijnou činnosťou sa orientujete na históriu slovenského a svetového novinárstva v tlači a v televízii, s kolektívom autorov ste vydali knihu „Dejiny svetových novinárstiev – anglického a amerického“. Venujete sa tiež problematike štruktúry a kompozície periodickej tlače a zaujímate sa i o aktuálne otázky mediálnych štúdií v kontexte rozvoja informačných a komunikačných technológií. Spomeniete si ešte na svoj prvý článok, či odborný text? A čo bolo jeho témou?

Môj prvý odborný príspevok sa venoval otázkam interpretácie textu v kontexte analytického a pragmatického filozofického uvažovania a estetiky. Text vyšiel v zborníku z Medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorú pravidelne organizuje FMK UCM v Trnave a koná sa v Smolenickom zámku.

Tretím rokom spoluvytvárate odborný časopis o masmediálnej a marketingovej komunikácii „Communication Today“. Ako vnímate tento titul a jeho pozíciu na mediálnom trhu? Od  roku 2012 je časopis dokonca aj v ponuke na iTunes. Aké máte plány a ciele pre rok 2013?

Som členom redakčnej rady časopisu Communication Today od jeho založenia (2010), zároveň autorom niekoľkých štúdií a recenzií, ktoré v ňom boli uverejnené. Treba povedať, že ide o vedecké periodikum, a teda jeho odborné zameranie v mnohom predurčuje ciele, ktoré si kladie, resp. postavenie na trhu, na ktoré sa ma pýtate. Treba poznamenať, že za krátky čas existencie si titul získal uznanie konkurentov aj priazeň mnohých čitateľov, o čom svedčí jeho náklad. Časopis je indexovaný v databázach Cabell´s Directories, CEJSH, EBSCO, ProQuest a Ulrich´s Periodicals Directory. Prebieha tiež proces zaraďovania do databáz Index Copernicus, Scopus a Thomson Reuters. Jeho redakčnú radu ako aj kolektív prispievateľov tvoria poprední domáci i zahraniční teoretici i praktici masmediálnej a marketingovej komunikácie. Communication Today je recenzované periodikum. Pokiaľ ide o plány, ciele, resp. koncepčné smerovanie časopisu pre rok 2013, to je otázka predovšetkým na šéfredaktora JUDr. Martina Solíka, PhD. Časopisu však želám veľa kvalitných odborných textov a rozširujúci sa okruh čitateľov. To, že Communication Today je v ponuke iTunes svedčí o tom, že drží krok s dobou.

Celý rozhovor s Jánom Višňovským si môžete prečítať v mojej rubrike Mediálne desatoro.

Úryvok z knihy – kapitolu “NOVINY NA WEBE – Problematika štruktúry a kompozície novín na internete” si môžete prečítať v našej rubrike: KNIHY

Obe knihy, ktoré som Vám dnes predstavil si možno zakúpiť v Univerzitnej knižnici UCM v Trnave, Námestie J. Herdu 2, 917 01 Trnava – kontakt:  033 5565 187 – výpožičné služby, študovňa,  http://www.ucm.sk/sk/univerzitna-kniznica/

Prijemne a ničím nerušené  čítanie. Dobrú chuť prajem! – knihy sú totiž doslova na zjedenie! :-)

Marián Luha

REKLAMAadv.: