Martin Mojžiš, počas tlačového brífingu na ktorom informoval o odstúpení z kandidátky OĽANO na protest, po tom čo sa odmietol zúčastniť vyšetrenia na detektore lži, či prijal úplatok (repro foto: noviny.sk)

Redaktor magazínu .týždeň Martin Mojžiš v rámci Mediálnej školy .týždňa prezradil na prednáške v apríli 2019 viac o odchode Martina Hanusa, Jaroslava Danišku a Jozefa Majchráka z redakcie do magazínu postoj.sk.

Mojžiš sa vyjadril i k osobnému sporu, ktorý mal s Martinom Hanusom. „Mne sa nepáčili články ktoré oni písali,“ prezradil ďalej v rozhovore Martin Mojžiš.

V krátkom rozhovore načrtol aj svoj vstup do politiky, keď sa spolu s redaktorom magazínu .týždeň Eugenom Kordom objavil na kandidátke strany OĽANO.

Magazín .týždeň sa pred štyrmi rokmi zmenil odchodom Martina Hanusa a ďalších „religióznych“ novinárov. Ako sa na tento odchod pozeráte s odstupom času? Ako sa .týždeň zmenil ich odchodom?

Týždeň sa zmenil ich odchodom, v niečom k lepšiemu, ale bola to taká rana z ktorej sa podľa mňa týždeň dodnes nespamätal. Lebo keď Vám odíde z redakcie ktorá má 12 členov, naraz päť redaktorov, tak to je strašná rana pre bežnú prevádzku časopisu.

Čo sa týka Hanusa, nemal som ho rád, odvtedy keď napísal „skvelú“ knihu o kauze Cervanová (pozn.: Hra sa skončila, s podtitulom Definitívna bodka za kauzou Cervanová), tak ho mám rád ešte menej. Tak ten mi nevadí, že tu nie je.

Jaro Daniška, osobne nemám voči nemu nejaké veľké výhrady, ale vo veľa názoroch som sa s ním líšil.

Jožo Majchrák je taký ten človek, ktorý urobí veľmi veľa vecí ktoré treba v novinách robiť a iným sa nechce. Za ním mi bolo najviac ľúto….

V tom roku odišiel aj Fero Múčka, ale ten tu bol asi len rok…

S Martinom Hanusom, ktorý bol zástupca šéfredaktora, som mal spor, pomerne veľký, osobný, taký že vyústil do úplne otvorenej hádky v redakcii pred ostatnými. Keď sme si to ešte išli vysvetliť medzi štyrmi očami, tak namiesto zmieru a vysvetlenia sa náš konflikt ešte viac vyostril.

Čo bolo predmetom sporu?

Začalo to tým….. (dlhá odmlka), teraz mám chuť sa tomu vyhýbať…. Bola taká chvíľa, keď ja som sa ocitol akousi hrou osudu na kandidátke Matovičovej strany, v parlamentných voľbách, v roku 2012. Na konci roku 2011 sa rozhodlo o mojej kandidatúre a Hanus s Marekom Vagovičom robili vtedy rozhovor so mnou, ako s respondentom do .týždňa o vstupe do politiky (Pozn.: s titulkom Nebude to guláš).

Na záver diskusie mi povedali že mi pošlú rozhovor na autorizáciu. Na to som im povedal, že mi to nemusia posielať na autorizáciu, že si to prečítam u grafikov a keď budem mať pocit že treba niečo v texte opraviť, tak to opravím.

Čo sa ale neskôr ukázalo, oni vnímali ako vtip odo mňa, ale ja som to myslel úplne vážne, keďže ako redaktor magazínu .týždeň to ešte aj tak budem čítať ešte v tej poslednej verzii.

Prišiel som tam, a keď som si u grafikov prečítal prepísaný rozhovor, bol som veľmi zhrozený. Ja som tak zle prepísaný a urobený rozhovor ešte nikdy nečítal. Nechápem ako sa to mohlo stať.

Ja som sa v tom okamihu tak strašne rozčúlil. Oni tam mali negramotne položené otázky. V otázke mali slovosled ako od prasaťa. Opravil som im to.

Aby ste mali predstavu čo tam bolo….napr. otázky typu: Či ste chceli naozaj ísť k tomu Matovičovi a či to nebol krok k záchrane kandidátky ktorá sa rozpadáva pričom sa ani nezačala tvoriť…. a potom položili otázku Čo Vás definitívne presvedčilo ísť do toho?

A ja som odpovedal: Veľkorysá ponuka pre OKS/Občiansku konzervatívnu stranu a stranu pána Mikloška KDS.

V tom rozhovore to bolo predpísané takto: “Čo vás nakoniec presvedčilo?“ Moja odpoveď: Veľkorysá ponuka. Bodka.

Ja som neveril vlastným očiam. Nanešťastie som dal tomu u grafikov, trochu voľný priechod. Som sa tam choval ako nahnevaný človek, a opravil som to tam. Grafici potom zavolali Hanusovi a on povedal, že neexistuje, že to je jeho rozhovor, a nie môj, a všetko to majú dať preč.

Takto to začalo. Potom bolo medzi nami také latentné ticho, dokiaľ neurobil takú vec, že v inom mojom rozhovore mi prepísal tykanie na vykanie bez toho, že by mi to zatelefonoval.

Ako Vám to vysvetlil?

On je zástupca šéfredaktora a ja som redaktor a ak usúdi že v mojom rozhovore to má byť tak, tak má na to právo to urobiť. Jeho názor bol taký. Našťastie, názor Štefana Hríba bol taký ako môj, že niekedy môže byť tykanie a niekedy vykanie.

Následne som napísal email šéfredaktorovi a dvom zástupcom šéfredaktora, z ktorých jeden bol Martin Hanus. Kde som bol veľmi ironický až sarkastický k nemu. On sa voči tomu ohradil a zavolal si ma na osobný pohovor kde sme si celú vec vysvetľovali….. Bola šanca že sa mi ospravedlní, ale nevyužil to a na konci nášho rozhovoru mi povedal:

„Martin, neželám si aby si ma urážal.“  Načo som mu povedal: To Ti sľúbiť nemôžem, naopak môžem ti sľúbiť že ťa urazím vždy, keď to budem považovať za vhodné“ Aby ste mali predstavu, aký vzťah bol medzi nami keď odišiel. Priznávam, do veľkej miery je to moja vina, on sa choval normálnejšie v tomto spore ako ja. Ja som sa v istej chvíli strašne nahneval, až neadekvátne tomu čo sa stalo.

 Ľutujete to dnes, keď sa na svoje správanie pozeráte?

Bohužiaľ nemám tú schopnosť to ľutovať, ja by som to celkom rád ľutoval ale neľutujem to.

S Marekom Vagovičom spor nepokračoval, iba s Hanusom?

Nie, nepokračoval, aj keď s Marekom rozhovor zle prepísali, za to by som sa na nich nehneval. Nahneval som sa pretože, ja som do tej politiky nijako nechcel ísť. Prvý rozhovor je absolútna dôležitá vec. Ak to oni prepíšu tak, že ja som dostal veľkorysú ponuku že budem jednotka na kandidátke. V tom rozhovore bolo viac takýchto vecí. Ja som v tom veľmi vinný v tom spore, nijako nie som na to hrdý.

V .týždni fungovalo akési napätie, pamätám si kauzu keď Jaroslav Daniška napísal kauzu Slabosti Roberta Fica, ktorý mal veľmi rýchlu a tvrdú proti reakciu práve šéfredaktora Števa Hríba, ktorý napísal článok o tom, takže bola tá tenzia medzi vami, teda Mojžišom, Korda, Hríb verzus ale Majchrák, Daniška, Hanus….. Druhá Časť otázky, či sa celková atmosféra zlepšila….. Ako teraz funguje .týždeň?

To nebolo celkom tak. Také dva tábory tam boli, až ku koncu, keď oni odišli.

Mne sa nepáčili články ktoré oni písali. Oni napísali článok, že Slovensko je víťaz 20. storočia, lebo máme vlastný štát, cesty sú vyasfaltované. Prečo nie je víťaz 20. storočia Albánsko? Alebo Čad? S kým to porovnávali? Slovensko je jedna z mnohých krajín, ktoré na konci 20. storočia v mnohých ohľadoch je na tom lepšie ako na začiatku. Prečo práve Slovensko – víťaz 20. storočia? Mne sa celý ten článok nepáčil. Ja som v ňom čuchal taký ten divný nacionalizmus, ktorý v nich je dodnes, akurát je zreteľnejší.

Keď som to hovoril Števovi Hríbovi, súkromne, Števo ich bránil a nesúhlasil so mnou, a s nimi súhlasil. Tá ich skupina bola taká jasnejšia, ale nebolo to celkom také že by bola polarizovaná redakcia. Skôr by som povedal, že Jaro Daniška, bol ten ktorý nerešpektoval, ktorý mal na nejaké veci iný názor ako Števo Hríb a nerešpektoval to, že niektoré názory má niesť šéfredaktor a v niektorých názoroch má byť voľná polemika v novinách, že je to zaujímavé, ale v niektorých nie. Nemôže byť v .týždni názor, že ona tá koalícia Smer, SNS a Bugár nie je až taká dobrá, ale nie je k tomu žiadna alternatíva, proste v .týždni sa v rámci voľnej diskusie nemôže objaviť tento názor, lebo je to proti tomu čo ten .týždeň celý čas predstavuje.

Takže ja si myslím, že keby bol redaktor ktorý má takýto názor, tak ho nemá dávať von. Jaro toto nerešpektoval. To bola otázka Bezák, Fico, i ďalšie.

Kedy si myslíte, že sa začala lámať redakcia?

Lámať sa to začalo vtedy, keď Števo Hríb prijímal Jara Danišku, tak ja som si myslel že je to veľmi zlý nápad. U mňa sa to začalo lámať vtedy hneď na začiatku. Bez Jara Danišku by ani Martin Hanus a  ani Jožo Majchrák… by sa nikdy nestalo že úplne odídu z .týždňa.

Jaro bol ten ktorý….áno, Jaro je silný agitátor pre veci, čo je v poriadku, v tom .týždni to znamenalo veľmi ťažkú ranu. Chvíľu na to, zomrel Ďuro Kušnierik.

Z toho starého .týždňa sme ostali dvaja… traja… Števo, Marína Gálisová a ja, redaktori ktorí začínali v .týždni.

Prečo odišiel Lukáš Melicher…?

Prečo odišiel? Neviem, ale Lukáš odišiel veľmi kultivovane. V zmysle, že ja som neregistroval nijaký zlý vzťah od neho, v redakcii nebol nijaký zlý vzťah k nemu. Bolo to oznámené dopredu, potom čo to už oznámil, ešte dva alebo tri mesiace robil pre .týždeň písal veci, to bol odchod ako má byť. A odchádzal jeden, nie piati naraz. Podľa mňa nejakým spôsobom mu to tam vyhovovalo viac.

  Ako ste sa potom vysporiadali že vám odišli hneď piati?

Keď odišli oni, Tono Vydra vtedy prišiel nový. Števo Hríb nabral nových ľudí. Má prax, keď niekto odíde, Števo prijme hneď nových…nie vždy plný počet, nejaký čas sa to ťahá, viac robia tí čo ostali. Prišli noví ľudia, Mišo Magušin, Filip Olšovský bol už predtým v redakcii, ale stal sa viac kmeňovým redaktorom, tak isto Denisa Gdovinová, ale cítiť to, ten časopis sa trošku zmenil. To už sú veci, na ktoré sa mi veľmi nechce odpovedať, lebo hovorím o iných ľuďoch.

Odrazil sa odchod aj na čítanosti?

To sa nedá vyčítať aj keď tie čísla my vidíme, ale nevidíme čo ich zapríčiňuje. Odkedy vypukla tá kríza v roku 2008, tak odvtedy printy idú dolu, ale to idú všetci.

Ján Kováčik to je aj predseda Slovenského futbalového zväzu a človek ktorý nemá s peniazmi také problémy ako máme my, tak on založil časopis Žurnál, čo mal byť niečo ako magazín .týždeň.

To zaniklo po dvoch rokoch. Nedarí sa printom, denník N sa dostal do čiernych čísel až po viacerých rokoch.  Pre .týždeň sa pokles zastavil , resp. veľmi spomalil, keby sa to nestalo, tak sme sa pomaly blížili k číslam že je nerentabilné to tlačiť. Ale sa to zastavilo, veľmi spomalilo a tak prežíva tá redakcia.

Prečítajte si tiež:

Vydavateľstvo Štefana Hríba, ktoré stojí za magazínom .týždeň pravidelne zbiera finančné príspevky od darcov, ale transparentný účet si nevedie

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu