Médiá sa stále držia starých modelov rozhodovania, ktoré brzdia ich vývoj

Ilustračná foto: pixabay.com

Jeff Bezos, CEO riaditeľ najväčšieho internetového predajcu Amazon zasiela svojim akcionárom raz ročne list. Tento list sa stal podkladom pre porovnanie súčasného smerovania médií. 

Monday Note na základe minuloročného zhodnotenia výsledkov spoločnosti Amazon, ktoré zasiela Jeff Bezos svojim akcionárom porovnáva marketingové a obchodné stratégie Amazonu a podobných spoločností so stratégiami dnešných médií. Monday Note rozoberá fixné myšlienky z Bezosovho listu, ktorého pohľad je veľmi zaujímavý a inšpiratívny.

Aj média musia vedieť predvídať zákaznícke potreby

Bezos tvrdí, že zákazníci nech sa tvária akokoľvek spokojne, v podstate sú vždy nespokojní. Zákazník chce vždy niečo nové, aj keď práve o tom nevie alebo o tom nerozmýšľa a to je presne to, čo musia obchodníci pochopiť.

Ak má obchodník víziu a miluje ponúkanie nových vecí, ľahšie sa mu v prepojení s beta výstupmi a testovaním hľadajú „mŕtve body“ v podnikaní.

Dobrí vynálezcovia a dizajnéri hlboko chápu svojich zákazníkov a rozvíjaniu tejto intuície venujú značné množstvo svojej energie.

Podľa Fillouxa v porovnaní s Bezosovou stratégiou média sú dlhodobo sužované chabým zvážením zákazníkov a práca novinárov nemá nič spoločné so zákazníckou orientáciou.

A to je chyba. Aj média musia fungovať podobne ako Amazon, čo znamená, že svoj produkt a tých, ktorí ho budú používať musia postaviť do centra svojich operácií.

Aj média musia vedieť predvídať zákaznícke potreby. Okrem toho kvôli neschopnosti žurnalistickej profesie správne riadiť podnikateľskú stránku je aj táto oblasť plná nekvalitných ľudí, pretože kvalitných ľudí nedokážu spoločnosti zaplatiť.

Spoločnosti musia napredovať v súlade s vývojovými trendmi

Najmä vo veľkých spoločnostiach môže byť hierarchia zodpovednosti problém. Kontinuálna zodpovednosť v podniku slúži k tomu, aby podnik mohol následne slúžiť zákazníkom.

Ak, ale vedenie podniku nie je v strehu, celý tento proces sa môže stať zradným. Podnik sa prestane zameriavať na výsledok, ktorý chce dosiahnuť, namiesto toho sa sústredí iba na cestu, ktorá by ho k tomu mala doviesť.

Okrem toho spoločnosti potrebujú napredovať v súlade s vývojovými trendmi. Ak spoločnosť bojuje s trendmi, bojuje aj s budúcnosťou a môže ju to brzdiť v napredovaní.

Následne sa Bezos zaoberá trendom strojového učenia, ktoré riadi algoritmy na prognózu dopytu, poradie vyhľadávaných produktov odporúčania pre produkty a ponuky, merchandisingové umiestnenia, detekciu podvodov, preklady, ktoré vníma ako zmysluplné zlepšenie základných operácií.

Podľa Fillouxa bude strojové učenie a umelá inteligencia vyžadovať obrovské investície, ktoré budú môcť pokryť len veľké technologické spoločnosti.

V súvislosti s týmto sa domnieva, že budúcnosť je prevažne v rukách Facebooku a Googlu a v menšom podiele napríklad v korporáciách ako Cambridge Analytica, ktorá zohrala rozhodujúcu úlohu vo víťazstve Trumpa v prezidentských voľbách, vďaka jemnému doladeniu politických posolstiev.

Fillouxovi kolegovia na Standfordskej univerzite si myslia, že ďalším krokom v politických kampaniach bude schopnosť prispôsobiť jedno vyhradené posolstvo jednému jedincovi a urobiť to v reálnom čase.

Filloux je presvedčený, že mediálny priemysel nebude mať veľa možností zapojiť do svojej činnosti takéto rozhodujúce trendy.

Kvalitné rozhodnutie v krátkom časovom rozpätí

Vo svojom liste Bezos píše, že v podniku sa nemá používať univerzálny rozhodovací proces. Rozhodnutia by mali byť robené tak, aby sa k nim dalo spätne vrátiť.

Bezos popísal vo svojom liste z roku 2015 dva typy rozhodovanie. Rozhodnutia typu 1 sú jednosmerné, čiže sa k nim nedá spätne vrátiť, tieto rozhodnutia sa musia robiť pomaly, starostlivo, metodicky, s veľkými diskusiami a konzultáciami.

Pri rozhodnutiach typu 2 sa „dvere dajú opäť otvoriť“, tieto rozhodnutia sa musia robiť rýchlo a mali by byť v kompetencii jednotlivcov alebo malých skupín.

Rýchlo rozrastajúce sa spoločnosti majú tendenciu používať rozhodnutia typu 1 vo väčšine prípadov a to aj tam, kde by mohli byť použité rozhodnutia typu 2, čo v konečnom dôsledku vedie k spomaleniu, k neschopnosti dostatočne experimentovať, k bezmyšlienkovitému odmietaniu rizika, čo vedie k oslabenej vynaliezavosti.

Podľa Fillouxa staršie média často radi vidia každé rozhodnutie ako typ 1. Nováčikovia v tejto oblasti sa naopak rozhodli vystavať model rozhodovania na agilite a odmeňovaní rizika.

Sú spoločnosti, ktoré sa „zubami-nechtami“ držia starých modelov riadenia, čím strácajú schopnosť posúvať sa ďalej. No sú aj taký, je ich, ale omnoho menej, ktorí sa rozhodli zmeniť staré princípy a prispôsobiť sa novým trendom.