Rozhovor s PR manažérom a hovorcom Penta Investments – Martinom Dankom

Oslovil som so žiadosťou o rozhovor pre môj info portál masmediálne.info – nositeľa ocenenia „Top hovorca roka 2008 na Slovensku“, ktorú vyhlásil ekonomický týždenník TREND v spolupráci s Asociáciou hovorcov Slovenska, hovorcu, člena Asociácie hovorcov Slovenska, a v súčasnosti PR manažéra a hovorcu Slovensko-Českej investičnej skupiny Penta

…ako už isto tušíte, do mojej rubriky „Mediálne desatoro“ v ktorej spovedám ľudí z mediálnej brandže – prijal pozvanie pán Martin Danko (34), ktorému som položil už tradične “desať otázok”…

Blogujete? Čo si myslíte o blogovaní, ako o spôsobe publikovania?

Skúšal som pred niekoľkými rokmi blogovať, konkrétne na českom portáli www.idnes.cz – napísal som niekoľko blogov, ktoré sa týkali hlavne mojich názorov na spoločensko-politické otázky, blogoval som ako súkromná osoba, nie z pozície hovorcu firmy. Blogovanie vnímam ako možnosť interaktívnou formou vyjadriť svoj názor, nepovažujem však blogovanie za novinárčinu, pretože bloger nie je nijak nútený aspoň formálne pracovať s faktami a verifikovať ich.

V ktorom roku ste zakončili štúdium? Na ktorej univerzite a fakulte ste presne študovali? Málo kto o Vás vie, že ste ešte ako študent, brigádnik pôsobili na tlačovom oddelení Demokratickej strany, kde ste si osvojili isto mnohé z dovedností… Neskôr ste pracovali ako hovorca ministra sociálnych vecí a rodiny – pána Kaníka (2002-2006), a od roku 2006 – až dodnes ste PR manažérom a hovorcom investičnej skupiny Penta. V portfóliu Penta Investments je množstvo projektov na Českom a Slovenskom trhu. Vašou úlohou je odkomunikovať všetky informácie zrozumiteľne a fundovane, a ovládate bravúrne slovom i písmom – slovenský, ale i český jazyk, a ako hovorca ste k zastihnutiu 24hodín/denne. Vaša práca pre Pentu tak vôbec nie je jednoduchá…

Najprv si dovoľujem malú opravu. Určite bravúrne neovládam český jazyk. Hoci v Prahe žijem už viac ako 4 roky, netrúfam si v češtine komunikovať. Je to zvláštne, pretože si myslím, že som v živote prečítal viac kníh v češtine, než v slovenčine, avšak blízkosť našich 2 jazykov pre mňa zvládnutie češtiny paradoxne komplikuje.
Školu som skončil v roku 2002, študoval som politológiu na Trnavskej Univerzite, neskôr som si urobil malý doktorát na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave, kde som aj jeden semester viedol semináre pre študentov politológie na tému PR.
Nikdy som si svoju profesnú dráhu neplánoval, málokto mi verí, že do Demokratickej strany som sa dostal na inzerát cez www.profesia.sk. Začal som tam pracovať ešte ako študent na čiastočný úväzok za 5000 Sk mesačne. Bolo to na jar 2002 a v septembri boli parlamentné voľby, ktoré katapultovali môjho vtedajšieho šéfa, pána Kaníka na post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
K názoru na prácu v Pente by som si vypomohol citátom hlavného hrdinu z filmu Ďakujeme, že fajčíte: „Ak chceš ľahkú prácu, tak si mal pracovať pre Červený kríž.“ Aby to náhodou nebolo zle pochopené, je tým asi povedané to, že je pre komunikačného profesionála určite jednoduchšie obhajovať a vysvetľovať činnosť charitatívnej organizácie, než firmy, ktorá neustále vedie konflikty.

Ktorá z týchto pozícii vo vašom profesijnom živote Vás však bavila a napĺňala najviac?

Najväčšiu zmenu som pocítil, keď som nastúpil na ministerstvo práce a po niekoľkých týždňoch som začal pracovať ako hovorca. To bol pre mňa obrovský skok, keďže len pred niekoľkými mesiacmi som skončil školu, nemal som žiadnu prax a ani skúsenosti. Bola to doba, kedy hovorcovia na Slovensku neboli etablovaní, v súčasnosti by už bol takýto kariérny postup ťažko predstaviteľný. Takže pôsobenie na ministerstve práce v prvých 2 rokoch by som označil na jednej strane ako extrémne náročné, ale zároveň aj najobohacujúcejšie obdobie v mojej doterajšej pracovnej dráhe.

Opíšete prosím, ako vyzerá taký Váš „bežný“ deň – PR manažéra a hovorcu?

Prvú hodinu v práci sa snažím získať prehľad o monitoringu tlače a to ako v ČR, na Slovensku, tak aj v Poľsku. Zvyšok dňa je najčastejšie kombinácia riešenia mediálnych otázok spolu so stretnutiami v rámci pracovných skupín v Pente, alebo s externými partnermi. Dosť často cestujem, takže takmer každý týždeň sa presúvam do Bratislavy, alebo do Varšavy.

Domnievam sa, že najväčším ocenením práce pre hovorcu – je práve získanie ocenenia „Top hovorca roka“, ktorú udeľoval ekonomický týždenník TREND v spolupráci s Asociáciou hovorcov Slovenska…Vy ste túto cenu už raz získali… Čo je teda podľa Vás na práci hovorcu, alebo PR manažéra to najťažšie a čo najdôležitejšie? …Predpokladám správne, že najdôležitejšia je jeho dôveryhodnosť a otvorenosť vo vzťahu k verejnosti a médiám…? Nikto totiž zatiaľ nevymyslel lepší spôsob, ako informovať verejnosť, ide to len prostredníctvom médií…

Áno, toto ocenenie si vážim, pretože práca hovorcov a PR manažérov sa výrazne sprofesionalizovala a konkurencia je silná. Ak hovorca stratí dôveryhodnosť, tak je pre firmu, či organizáciu nepoužiteľný. Ohľadom médií si dovolím zaprovokovať. V súčasnosti je ich vplyv enormný a to hlavne tých audiovizuálnych. Aj preto niektorí autori dnešnú dobu charakterizujú ako mediokraciu, t.j. médiá rozhodujú o nastolení a aj o ukončení témy, uzurpujú si právo prokurátorov, sudcov a aj vykonávateľov rozsudku. Sú schopné prakticky do 24 hodín zničiť reputáciu kohokoľvek, pričom ich praktická zodpovednosť za to čo produkujú sa stále viac oslabuje, čo je dané predovšetkým rozhodovacou praxou súdou. Napriek tomu sa domnievam, že médiá tak, ako ich poznáme dnes, postupne stratia svoje výsadné právo byť dominantným informačným kanálom. Médiá sú predovšetkým o businesse, je to podnikanie ako každé iné a kľúčovým kritériom ich úspechu sa tak stáva nie to, či prinášajú pravdivé, overené, vyvážené a nestranné informácie, ale to, aká je ich čítanosť a sledovanosť. To podľa mňa výrazne deformuje remeselnú profesionalitu a úroveň žurnalizmu. Môže sa tak stať, že médiá budú postupne strácať atribút jediného dôveryhodného zdroja informácií, je zjavné volanie po alternatívnych informáciách, čo bude výzvou aj pre tých, ktorí chcú informácie poskytovať. Je tak na stole otázka, prečo by firmy a organizácie mali byť odkázané len na komunikáciu prostredníctvom súčasných médií?

Aký je Váš názor na pojem „nezávislý novinár“? Nevymysleli ho len majitelia médií, aby prezentovali verejnosti „svoj obraz nezávislosti médií“? …aby tak dali „punc dôveryhodnosti“ svojim mediálnym výstupom, aby sa stali ich média „mienkotvornými“, a aby ich prostredníctvom mohli ešte lepšie presadzovať svoje komerčné, politické a mocenské záujmy?

Ak pod nezávislosťou chápeme to, že novinár by mal bez ohľadu na svoje osobné presvedčenie a bez ohľadu na vlastnícke pozadie média, pristupovať ku každej téme nestranne a spracovať ju tak, že dá rovnocenný priestor všetkým stranám, tak takáto nezávislosť je iluzórna a v praxi nefunguje. Mne skôr vadí to, keď sa médium postaví na jednu stranu konfliktu, pričom to otvorene neprizná, ale začne pod pláštikom nezávislého poskytovania informácií agitovať. To, čo naopak oceňujem je spôsob, akým sa s nezávislosťou vysporadúva napríklad renomovaný britský týždenník The Economist. Ten vo svojich článkoch takmer vždy zosumarizuje argumenty všetkých strán a následne k nim pripojí svoj vlastný autentický a veľmi zrozumiteľný pohľad.

Novinári sú jeden deň ako med, a na druhý deň zas ako sršne… Aké máte teda s nimi osobné skúsenosti? A aký recept máte na budovanie a udržiavanie otvorených vzťahov s nimi?
A aký je Váš vzťah k médiám? Kto a čo, podľa Vášho názoru, má vplyv na slovenskú mediálnu kultúru?

Nemám žiadny zázračný recept, vždy som sa snažil o to, aby som bol schopný médiám poskytovať kvalitný servis, aby som bol dostupný a otvorený. Myslím, že s médiami a novinármi mám pomerne korektné vzťahy. Nie sme priatelia, ale asi sa navzájom rešpektujeme.

Kto je Vaším vzorom? A kto je podľa Vášho názoru najvýznamnejšia „osobnosť médií“? …nemusíte sa pri úvahách nad odpoveďou obmedziť len na náš región a súčasnosť…

Na túto otázku skutočne neviem odpovedať. Pred 8 – 10 rokmi som určite nejaké vzory mal, postupne som o ne prišiel a hľadajú sa mi veľmi ťažko.

Akú knihu, ktorá stojí za zmienku, ste v poslednom čase čítali? Nechystáte aj Vy nejakú knihu o mediálnom prostredí, alebo s inou tematikou? A keby ste dostali ponuku prednášať na niektorej z masmediálnych univerzít, zvažovali by ste ju?

Knihu od Petra Hájka Smrt v sametu. Netvrdím, že sa s jej obsahom plne stotožňujem, autor si však kladie celý rad provokatívnych otázok, ktoré stoja za zváženie. Vlastnú knihu sa zatiaľ nechystám písať, aj keď námetov na dobrý politický thriller som v posledných 10-tich rokoch získal dosť. Na Univerzite som už jeden semester pôsobil, následne som sa však odsťahoval do Prahy a tak sa tento kontakt prerušil. Nebránil by som sa znovu si to vyskúšať, určite by to bolo vítané osvieženie.

Ako relaxujete? Ako oddychujete po práci? Čo máte rád?
…Máte MacBook, Ipod a aj iPad! :) Máte teda asi rád komunitu značky APPLE? Prečo?
…a chodíte si zabehať? Hráte golf? …aký máte „hcp/handicap“?

Snažím sa niekoľko krát do týždňa pravidelne športovať. Veľmi rád čítam a snažíme sa s manželkou chodiť do divadla. Nie som nijak zvlášť vysadený na značku Apple, uvedené produkty si ma však získali svojim dizajnom a funkčnosťou. Golf som ešte nikdy nehral, zatiaľ ma to nepriťahuje. HCP,…. tak to by som nerád prezrádzal :)

Je na Vás nejaký kontakt, e-mail adresa, na ktorej by Vás mohli prípadne naši čitatelia zastihnúť? Rozhovor by tak, ale už s nimi individuálne, mohol pokračovať aj ďalej! :-)

– môj telefonický aj emailový kontakt je zverejnený na firemnom webe – danko@pentainvestments.com;
00420 731 664 771

Ďakujem za rozhovor.

Marián Luha

– rozhovor vznikol na začiatku februára 2013

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu