(angl. mediacracy) – označenie vlastníkov vplyvných mediálnych inštitúcií a tvorcov, ktorí v týchto inštitúciách pôsobia. V minulosti sa v teoretickej reflexii zaužívalo pomenovanie mediokracie ako siedmej veľmoci v spojitosti s jej poslaním strážcu fungovania demokratických princípov v spoločnosti. Pojem mediokracia asociuje negatívne významy, vyplývajúce zo zneužívania mediálnej moci vlastníkmi a tvorcami.

Negatívne vlastnosti sa odvodzujú z reálneho vplyvu mediokracie na politiku, ekonomiku i verejnú mienku vďaka jej dominantnému a elitnému postaveniu na mediálnom trhu i v spoločnosti. Podľa popredného amerického analytika N. Chomského má mediokracia dostatok prostriedkov a metód na to, aby vyrobila súhlas verejnosti s jej predstavami o veciach verejných. Má moc viesť verejnosť k súhlasu s takými činmi, ktoré by bez mediálneho vplyvu nechcela alebo odmietla. Bežné praktiky mediokracie zahŕňajú podsúvanie významu, ktorý odporuje realite, marginalizácia podstaty aktuálneho javu a zdôrazňovanie nepodstatných aspektov v dôsledku selekcie informácií vlastníkmi a manažérmi masmédií. Môže ísť tiež o cieľavedomé odvádzanie pozornosti recipientov od kľúčových, nepopulárnych rozhodnutí exekutívy, napríklad v prípade zvyšovania cien alebo rôznych vládnych škandálov, machinácií záujmových skupín atď. Neobvyklé nie sú „mediálne popravy“ nepohodlných politikov systémom dômyselného, reťazového šírenia poloprávd vytrhnutých zo situačného kontextu. Vplyv mediokracie na modelovanie verejnej mienky dosahuje synergetický efekt: rovnaké informačné stereotypy sa rozširujú súbežne televíziou, rozhlasom a periodickou tlačou (mediálny reťazec). Obvyklou praxou mediokracie je systém vytvárania obsahových stereotypov, cenzúra, ale aj jej dôsledok – autocenzúra. Mediokracia ovláda metódy manipulácie, vie hýbať spoločenskými náladami, čiže cieľavedome riadiť emócie publika – od apatie cez hystériu až po agresivitu.

Podľa N. Chomského sa priemysel utvárania verejnej mienky zrodil v 20. rokoch minulého storočia na pôde USA a už za krátky čas sa mu podarilo takmer úplne podriadiť názory verejnosti kontrole biznisu. Na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia sa mediálne korporácie stali monopolmi šíriacimi rovnaký názor. Mediokracia pôsobí v rámci štátu, záujmového teritória či kontinentu, pričom predstavuje integrálnu súčasť vládnúcej politickej moci alebo záujmových ekonomických skupín. Stala sa legitímnou zložkou pri získavaní a participácii na faktickej moci v štáte či štátoch. Mediokracia je previazaná s vládnou mocou a záujmovými skupinami v lobistickej i nátlakovej polohe. Pomocou nich dosahuje rôzne výhody. 

Slovník mediálnej komunikácie zostavil IMEC. Viac, nielen  o mediálnych pojmoch si môžete prečítať na www.medialnavychova.sk

IMEC_mini banner

Použité zdroje:

BREČKA, Samuel. Komercionalizácia médií, príčiny a dôsledky. In: MAGÁL, Slavomír – PLENCNER, Alexander (eds.). Kolokvium 1-2: Zborník príspevkov z jarného a jesenného kolokvia Katedry masmediálnej komunikácie. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM, 2004.
BURTON, Graeme – JIRÁK, Jan. Úvod do studia medií. Brno : Barrister-Principal, 2001.
CHOMSKY, Noam. Kontrola prostredníctvom médií. In: Kol. autorov. Pohľady zvnútra. Bratislava : Kubko Goral, 2002.
ILOWIECKI, Maciej – ZASEPA, Tadeusz. Moc a nemoc médií. Bratislava : TYPI UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS, 2003.
McQUAIL, Denis. Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 1999.
PRAVDOVÁ, Hana. Mediálna kultúra v procese globalizácie. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2003.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu