Miroslav Mikolasik
Miroslav Mikolášik

„Zamotal som sa v revolúcii medzi tých, čo cítili potrebu na tribúnu ísť niečo vyjadriť,“ hovorí europoslanec, s ktorým sme sa zhovárali o umení, politike, čerpaní prostriedkov z eurofonfov, nadmernom požívaní antibiotík v Európe, nekvalitných potravinách na našom trhu, morálnych hodnotách dnešného sveta, o jeho záujmoch, ale aj o tom, že niekedy je ťažké pozrieť sa pravde do očí.

Váš životopis je nesmierne bohatý. Pri jeho čítaní človek buď dostane komplexy menejcennosti alebo nadobudne pocit, že ani nespíte, aby ste stihli všetky tieto aktivity. Takže ruku na srdce, ako je to s Vaším spánkom? :-)

Zaujímavá úvodná otázka. Mám celkom normálny spánok, rád spím a rád si ráno pospím dlhšie. Škoda len, že si to nemôžem dovoliť až tak často. 

Skôr ako sa začneme venovať mnohým činnostiam, ktoré máte za sebou a Vášmu súčasnému pôsobeniu, venujme sa vážnej hudbe. Dočítala som sa, že ste boli takmer desať rokov predsedom Kruhu priateľov vážnej hudby. V čom spočívalo Vaše „predsedovanie“?

V Mestskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne sme s úzkym výborom nadšencov zostavovali dramaturgický plán Kubínskej hudobnej jesene a Kubínskej hudobnej jari, koho pozvať, ako vyvážiť žánre. Vymyslel som takú dramaturgiu, aby bol záverečný koncert sezóny vždy v júni (bol to 9. koncert sezóny jeseň-jar). Išlo o organový koncert v nádhernej kaplnke Oravského hradu. Chodili k nám umelci zvučných mien ako napríklad Dvorský, Michalica, Topercer, Lapšanský, Zsapka, Michalko, Imrich Szabó, Dr. Ferdinand Klinda, Bruner ml., Moyzesovo kvarteto, Janáčkovo kvarteto, Štěpán Rak, Filharmonické dychové kvinteto, Štátny komorný orchester Žilina, Slovenský komorný orchester pod vedením Bohdana Warchala. 

Máme vôbec na Slovensku milovníkov vážnej hudby aj z mladšej generácie? Je náročné dostať mladých ľudí na koncerty do filharmónií a divadiel?

Ani nie. Aspoň v Dolnom Kubíne sú dve skvelé ZUŠ-ky, ktoré vychovali už nejedného virtuóza, naposledy primáriusa Kráľovského symfonického orchestra v Oslo – Daniela Turčinu. Na deväťročnú činnosť „môjho“ Kruhu priateľov vážnej hudby nadviazal skvelý organizátor hudobného života Leo Vajdulák a vznikol tam dnes už renomovaný festival s medzinárodnou účasťou „Talenty pre Európu“. Ako europoslanec im fandím a občas prispejem, nech sa dielo rozvíja! Mladí ľudia sú hladní po kvalitnom umení a nestačí im do slúchadiel tuc-tuc muzika. Ja by som ich nepodceňoval. 

Istá moja kolegyňa, ktorá pôsobila ako diplomatka v Bruseli a dnes v Kyjeve, sa nadchýna, že v zahraničí sú každý večer divadlá plné mladých ľudí – či už hovoríme o činohernom, baletnom, opernom umení, symfonickej hudbe… V čom sme my Slováci iní? Nepochybne máte dostatok skúseností aj zo zahraničia a viete to porovnať nielen zo sociologického hľadiska…

V Bruseli občas idem do divadla pokiaľ hrajú vo francúzštine, ale aj na koncerty symfonickej hudby. Napríklad medzinárodná interpretačná súťaž klavírnej tvorby o Cenu kráľovnej Elisabeth je vždy nabitá do posledného miesta a v hľadisku prevažujú mladí. Slováci majú skoro všetci ešte hudobné vzdelanie a preto cítia hudbu správne. Ide o to, aby sme im dávali hudobné projekty, ktoré ich nejako zaujmú, vystúpia zo šedej rutiny niektorých „kultúrnikov“, ktorí to robili ešte za socializmu. Treba ponúknuť inováciu a kvalitu zároveň. Na Puccinim či Verdim je aj v opere vždy plno.

Čo sa týka Vášho osobného vkusu – čo rád počúvate z vážnej hudby? Tradične klasicizmus a romantizmus alebo napríklad aj hudbu 20. storočia? A čo súčasná hudobná kultúra? Siahnete aj po nej?

Počúvam rád autorov, niektorých si aj sám viem zahrať, a tí sú pravdaže najmä z klasicizmu (Mozart, Beethoven) či romantizmu (Brahms, Dvořák, Čajkovskij,) Z opernej tvorby je môj préféré Giacomo Puccini, videl som snáď všetky jeho opery, ale i Smetana, Wagner. Môžem i Mahlera, netreba zabudnúť piesňovú tvorbu Schuberta, ale i Schneidera-Trnavského. Génius všetkých čias je J.S. Bach a jeho Sonáty pre cello, či Brandenburské koncerty. Pokojne si viem vychutnať i 20. storočie so Stravinským, vážne veci Leonarda Bernsteina, Messiaena, Petra Ebena, Benjamina Brittena, Suchoňa (jeho úpravy ľudovej piesne), či skvelého Ilju Zeljenku. Čiže áno, siahnem dosť často aj po moderných veciach a som rád, keď na vážnom koncerte zaradia aj odvážnejšiu a menej hranú vec. 

Poďme však od hudby k Vašej profesnej dráhe. Okrem kariéry lekára ste neskôr pôsobili na Ministerstve zdravotníctva, v Národnej rade SR, ako splnomocnený veľvyslanec v Kanade a dnes v Európskom parlamente. Ako sa dostane lekár do politiky?

Je to jednoduché. Zamotal som sa v revolúcii medzi tých, čo cítili potrebu na tribúnu ísť niečo vyjadriť. Keď to skončilo, myslel som, že fajn a že sa vrátim späť do nemocnice. Doba si vyžiadala , keďže „nebolo ľudí“, že i mne bolo povedané : keď na to máš – musíš. A bolo…

Založili ste a ste prezidentom občianskeho združenia DONUM VITAE za ochranu života od počatia po prirodzenú smrť. Je dnes dôležité pripomínať ľuďom tento etický rozmer života?

Kedy bolo dôležitejšie než teraz, keď sme aj v 21. storočí pripravení zabíjať ako druh svoje mláďatá a nenarodené deti, kedy máme pokušenie „odpraviť“ starčekov eutanáziou, lebo je to pre spoločnosť vraj ekonomickejšie, kedy nechávame potichu zomrieť novorodencov, čo nevyzerajú najzdravšie, keď robíme na živých zárodkoch experimenty na embryonálnych kmeňových bunkách tak, že po ich odbere embryo zanikne? Keď si vyrobíme na klinikách 8 embryí a použijeme jedno, a 7 ďalších, rovnako životaschopných necháme doslova zahynúť v bandaskách pri teplote mínus 185 st. celzia? Nebudem pokračovať… Ale je isté, že úcta k životu sa v súčasnosti skôr rúca, ako buduje správnym smerom. 

Zorganizovali ste aj svetový kongres v Bratislave. Aké bolo jeho hlavné posolstvo?

Posolstiev bolo veľa a kto chcel a pozorne pozoroval a počúval, odišiel obohatený a možno aj s predsavzatím. Chcem len pripomenúť, že tento kongres, na ktorom sa zúčastnilo 2400 zapísaných účastníkov z piatich kontinentov, nebol čo do počtu zúčastnených doteraz prekonaný , nech už by sa jednalo o kongres lekárov, právnikov, architektov… 

Na Slovensku sme zažili nesmierne agresívnu kampaň a vzápätí antikampaň za ochranu ľudského života, ktorá zobrazovala na veľkých billboardoch zavraždený plod. Nemáte pocit, že to rozdelilo spoločnosť a samotná myšlienka akoby sa minula účinku?

Mne nie je vlastný takýto druh agitácie. Myslím, že toho, koho chceme presvedčiť o pravde života, treba zobrať skôr láskavo za ruku a hovoriť s ním jemne, citlivo a s taktom. Mám však zato, že mnohí ľudia, čo videli takýto bilboard, tak po prvýkrát v živote videli výsledok potratu. Podobne si spomínam, že aj v slovenskom parlamente, keď niektorí ukázali kolegom, čo je podstata ukončenia tehotnosti, tak zavierali oči, nechceli vidieť pravdu a tvrdili, že je to emotívne a že to do parlamentu nepatrí… Ale tí istí poslanci a poslankyne, ktorí boli občianskym povolaním učiteľky, technici, inžinieri, právnici, geológovia, v živote na vlastné oči nič také nevideli. Ale vzápätí išli o tom právoplatne hlasovať. Tak si myslím, že bolo dobré sa s tým vizuálne aspoň oboznámiť. Nestačí totiž zavierať pred pravdou oči. 

Na Inštitúte medicínskej etiky a bioetiky ste prednášali lekársku etiku. Možno to bude trošku nepríjemná a zároveň skepticizmom poznačená otázka, ale myslíte si, že možno našu krajinu z pohľadu etiky porovnávať so štandardom v iných európskych krajinách?

Úplne, sme normálna európska krajina, v ničom nie sme horší, ale ani lepší… 

Naši občania sa reálne stretávajú na každom kroku s úplatkami u lekárov, za konkrétne zákroky sú dokonca stanovené presné taxy. Je zrejmé, že ide o začarovaný kruh, že kým naši špecialisti nebudú adekvátne ohodnotení, takéto nelegálne odmeňovanie zrejme nezanikne. Ako politik a zároveň lekár, vidíte nejaké riešenie ako tento stav zmeniť?

Sama ste si odpovedali. Odpoviem bežne známymi faktami. Slovenský lekár, keď odíde do Nemecka a operuje tam trebárs bedrové zhyby, myslíte si, že je tam lepšie, adekvátnejšie zaplatený ? A myslíte si, že tento lekár tam príjme úplatok? Slovenské zdravotníctvo je totálne a 23 rokov chronicky podfinancované. Navyše v SR dávame do zdravotníctva trápny podiel prostriedkov HDP krajiny. Kým sa toto nezmení, nemá ako prísť ku náprave. Pozor! Nemám na mysli platy lekárov, mám na mysli zlepšenie zdravotného stavu Slovákov a Sloveniek. 

Poďme však aj k iným témam. Pôsobili ste aj v Kanade ako veľvyslanec a diplomati zo 120 veľvyslanectiev vás zvolili za prezidenta prestížnej Ottawa Diplomatic Association. V čom spočívala Vaša činnosť?

Myslím, že to bolo prvýkrát, čo slovenský veľvyslanec dostal v konkurencii ambasádorov Francúzska, Veľkej Británie, Talianska, Spojených štátov, Indie, Japonska, Švédska, Austrálie, Brazílie či Ruskej federácie toto najvyššie ocenenie. Diplomatická komunita v Kanade má úžasnú prestíž a podľa toho sa aj správa. Organizuje rôzne politické podujatia, pozýva si „na koberec“ dokonca ministrov kanadskej vlády, usporadúva spoločenské eventy, stretáva sa na politologických kluboch, organizuje veľké spoločenské udalosti v krajine… To všetko som mal česť jeden rok riadiť a stáť na čele. Bolo to pre mňa veľké uznanie i pre slovenskú diplomaciu ako takú. 

Disponujete vynikajúcimi znalosťami cudzích jazykov (angličtiny a francúzštiny), čo Vám umožňuje prezentovať sa a zastupovať záujmy Slovenska na medzinárodných fórach. Aké témy na nich otvárate?

Počas môjho pôsobenia na ministerstve zdravotníctva, v NRSR, v pozícii slovenského veľvyslanca, či teraz v úlohe slovenského europoslanca som neustále aj s ľuďmi z cudzích krajín. Je absolútne nevyhnutné dnes mať aspoň 2 cudzie jazyky perfektne, písmom i slovom. Otvára vám to dvere, zabezpečuje rešpekt i uznanie, dostávate pozvania zastupovať našu krajinu na rôznych podujatiach. Vždy som takéto príležitosti využil, aby som prezentoval Slovensko ako krajinu vzdelanú, kultúrnu, s hlbokými tradíciami, zaujímavú pre turistov, ale i investorov. 

Na Slovensku sa začína rozmáhať euroskepticizmus. Pravdepodobne to súvisí aj s stým, že Slováci nemajú príliš veľa dôvodov cítiť solidaritu zo strany európskych štátov. Napríklad, keď sme nedávno požiadali o finančnú pomoc po povodniach, spočiatku prišla zamietavá odpoveď, že EU na to nemá prostriedky… „Kde udělali soudruzi z NDR chybu?“

Myslím, že je tu „hluboké nedorozumění“. Prejdite sa autom po našich obciach a najmenej v každej druhej nájdete tabuľu, že táto investícia bola realizovaná vďaka eurofondom. Ak by to ľudia aspoň prečítali, nemohli by mať pocit, že pomoc „nepocítili“. Zoberte si len mnohé úseky slovenských diaľnic, ktoré Slováci „pocítili“ tak, že sa po nich jednoducho vozia, by sme nevedeli prefinancovať zo slovenského rozpočtu. Z eurofondov k nám ide toľko peňazí, koľko sa rovná zhruba 50% navyše ku nášmu štátnemu rozpočtu! To, že to premiér prezentuje rétoricky, že „my sme zabezpečili“ a Slovák tomu rozumie, že to sú čisto slovenské prostriedky, tak potom je zrejmé, že si mnohé veci ktosi prisvojil a zabudol odkomunikovať, že to sú peniaze, ktoré nám Európska únia ochotne, dobrovoľne a veľkoryso poskytuje. Len malej obci Oščadnica na Kysuciach som vedľa seba napočítal oznam o eurofondoch na 5 tabuliach v úhrnnej sume obrovskej výšky. 

V minulosti sme neboli pripravení čerpať prostriedky z fondov EU, následkom čoho mnohé prepadli. Myslíte si, že dnes už sme dostatočne erudovaní? Ak áno, pocítia to naši občania, ktorých zaujímajú reálne hodnoty, reálny život, klesajúca životná úroveň, pomaly, ale isto neexistujúca stredná vrstva?

Čerpanie eurofondov je „drina“ a všetky doterajšie vlády ich čerpali pomaly. Táto vláda zatiaľ najslabšie. Ale mám dobrú správu, ako člen práve toho výboru pre regionálny rozvoj, kde sa o tých fondoch vášnivo hádame a ja obhajujem slovenské záujmy, môžem povedať, že budeme môcť dočerpať eurofondy ďalšie 2 roky. Dokonca sme blízko k schváleniu (rozhodne sa o tom v októbri), že Slovensku a Rumunsku sme vybavili výnimku čerpať dokonca nie dva, ale ďalšie 3 roky. Ľudovo povedané, boli by „blbci“, ak by vrátili tieto prostriedky nevyčerpané späť do Bruselu. 

Na pôde Európskeho parlamentu ste hlasovali aj za vyššie dotácie pre poľnohospodárov. Myslíte si, že u nás máme kvalitné mechanizmy na to, aby konečne aj slovenskí poľnohospodári znovu oživili to, čo roky smerovalo ku krachu? A prečo vôbec podľa Vás nastala takáto situácia?

Áno, odkedy sme vstúpili do EÚ, postupne sa zlepšujú dotácie pre poľnohospodárov z „nových krajín“. V tomto musíme prekonávať zabehnutý komfort starých krajín, kde sa nechcú vysokých dotácií „dobrovoľne“ zrieknuť. Naši poľnohospodári už teraz dostávajú 230 eur na hektár. Keď sme vstúpili, mali len okolo 120. Vidíte, že sme to už značne vylepšili. Medzi rokmi 2014 a 2020 bude možné v zmysle flexibility rozpočtu presúvať z iných kapitol, ktoré nie sú dostatočne čerpané práve na poľnohospodárov. Takže ja to vidím ako veľmi sľubné. 

Podobne ako iné európske krajiny máme vážny problém s nadmerným používaním antibiotík. Europoslanci sa už touto témou zaoberali aj z legislatívneho pohľadu. Aké je schodné riešenie tohto problému?

To je vážny problém. Jednak v živočíšnej výrobe chovatelia pchajú do zvierat veľké množstvá ATB, že sa dostávajú potom do stravy a je zvýšená rezistencia na antibiotiká. Potom lekári už nemajú čo predpísať, aby to bolo účinné. A tiež lekári, aj u nás, často napríklad pod tlakom rodiča chorého dieťaťa, predpíšu antibiotikum, hoci išlo o virózu. Ako vieme, antibiotiká na vírusy nezaberajú. Europoslanci schválili, aj s mojim prispením, 200 miliónov eur na výskum nových, účinných liečiv. A direktívu, ktorá má používanie antibiotík výrazne zracionálniť vo všetkých členských štátoch. 

Ste aj členom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Na Slovensku sme mali v poslednom období množstvo potravinových škandálov a vo všeobecnosti panuje názor, že sme „odpadom“ Európy, kde sa vyvážajú len lacné a nekvalitné potraviny…

Myslím, že prípad, ktorý sa stal v Bulharsku, kde západná firma vyviezla výrobok nižšej kvality, než pre „západný“ trh, bol skôr ojedinelý. Je však neprípustné, ak niekto pridáva konské mäso a vydáva ho za hovädzie, alebo ak je výrobok zdrojom infekcie, po ktorej zomierajú deti a oslabení jedinci (známa aféra z výrobkami zaplavenými baktériami Escherichia coli z nemeckej biofarmy). V oboch prípadoch sme prerokovali a zaviedli sankcie a ďalšie preventívne a prísnejšie opatrenia. 

Venujme sa však aspoň záverom príjemnejším témam. Medzi vaše záujmy patrí aj športovanie a diskusia s ľuďmi. Akým športom sa venujete? A o čom rád diskutujete?

V detstve som pretekal v behu na lyžiach a hral som závodne basketbal. Teraz si rád zahrám tenis, raz som mal možnosť si zahrať aj s Milošom Mečířom. Chodím aj na túry, najmä do Vysokých Tatier a do Roháčov. A o čom rád diskutujem? No, o všetkom, ale hlavne rád chodím diskutovať na stredné a vysoké školy medzi študentov. To doslova vyhľadávam, pretože mladí ľudia túžia po pravde a neznášajú pretvárku. A keď sa presvedčia, že môžu byť otvorení so mnou, tak je problém debatu skončiť, lebo obe strany by radšej pokračovali. :-) 

Ďakujem za rozhovor! 

Anna Weiss

– rozhovor vznikol v júli 2013
– fotografie: archív M.M.

 

REKLAMAadv.: