Miroslava Murčová: Niekedy sa veci začnú riešiť až potom, ako vyjdú v novinách či televíznych správach

Miroslava Murčová (zdroj foto: M.M.)

Práca vo svete žurnalistiky vôbec nie je jednoduchá. Zaujať v záplave všetkého, čo je dnes pre čitateľa dostupné, je naozaj ťažké, pri klasických papierových novinách je to ešte náročnejšie. Dnešná konkurencia v podobe elektronizácie a internetu je naozaj veľkým strašiakom pre tlačené periodiká. Prečítajte si čo si o tejto skutočnosti, a tiež o iných nástrahách dnešnej žurnalistiky, myslí šéfredaktorka regionálneho týždenníka Kysucký Večerník, Miroslava Murčová.

Pracuješ ako šéfredaktorka regionálneho týždenníka Kysucký Večerník. Ako vyzerá tvoj pracovný deň?

Ako-ktorý, niektoré sú hektickejšie, iné menej. Väčšinou vstávam ráno pred pol šiestou. Pri káve surfujem po internete a pozerám, čo je nové. Veľmi využívam napríklad aj taký Facebook, ten je pre mňa zdrojom množstva informácií. Ľudia tam dávajú, pre mňa prvotné, informácie, ktorým sa potom často počas týždňa venujem. Sú to ich problémy, postrehy… Následne si pozriem poštu, prípadne niekomu rozpošlem otázky, dohodnem si stretnutia. Do terénu chodím spravidla raz, dvakrát do týždňa (inak vďaka Bohu za techniku) a, samozrejme, ak treba aj častejšie. Do práce chodím okolo ôsmej. Tam už spolu s kolegyňami riešime kde akú inzerciu dať, čím stranu doplniť, aby to nebolo od veci a podobne… Okrem toho kreslím zrkadlá (vzhľady strán), komunikujem s grafičkou, ktorú máme v Žiline (aj tu vďaka za techniku). A takto to ide celý týždeň, a v podstate aj víkend, pretože uzávierku máme v pondelok doobeda. Ak to ide hladko je fajn, ale spolu s mojimi skvelými kolegyňkami sa vieme popasovať aj s problémami. Napríklad, keď nám teraz v strede futbalovej sezóny vypadol športový redaktor, urobili sme šport samé aj s futbalovými výsledkami.

Každé noviny by mali mať niečo v čom sú iné ako tie ostatné, niečo čo ich robí jedinečnými. V čom si myslíš, že je Kysucký večerník iný ako ostatné noviny, ktoré vychádzajú pre daný región?

Práve v tom, že sú čisto regionálne. Máme to na trhu ťažšie, pretože v kysuckom regióne vychádza okrem nás ešte dvoje regionálnych novín. Snažíme sa, aby ľudia u nás našli všetko, čiže spravodajstvo, publicistiku, príbehy… Všetko čisto regionálne. Rozbiehame súťaže s regionálnymi firmami, máme rubriky s regionálnou tematikou. Myslím si, že sa nám podarilo spojiť to najlepšie z toho, čo majú zvyšné dva týždenníky do jedného.

miroslava-murcova-sefredaktorka-kysucky-vecernikDnes je vraj taký trend, že všetko je na internete a tlačené periodika ustupujú do úzadia. Čo si o tejto situácii myslíš ty?

Myslím si, že je to tak. Internet má v súčasnosti veľkú moc a je zdrojom veľmi veľkého množstva informácií. Avšak takýto „boom“ pred časom zožínali elektronické čítačky kníh, ale ľudia pochopili, že niet nad priamy kontakt s knihou a jej stránkami. Máme doma takúto čítačku a poviem ti, zapadá prachom. Moji dvaja tínedžerskí synovia si ďalej kupujú klasické knihy. A ja takisto. Podľa mňa to tak bude aj s novinami. Internet je skvelý, ale klasické tlačené noviny majú svoje čaro. Je to výsledok naozaj tvrdej práce tímu ľudí. My sme napríklad na všetko len štyri, ale zvládame to. Takže keď vyjdu naše noviny, hladíme ich ako dieťa. Tiež sa snažíme o to, a tu si pomáhame aj prostredníctvom internetu a našej facebookovej stránky, aby to tak vnímali aj naši čitatelia.

Práca redaktora/šéfredaktorka je časovo náročná, a celkovo práca v oblasti žurnalistiky nie je žiadna „malina“, mnoho vecí treba riešiť za pochodu, niekedy je možno trochu nebezpečná… Ako to vnímaš ty?

Práca „v novinách“ ma neskutočne baví. Je to niečo, o čom som snívala už od malička. Samozrejme, že som prežila aj ťažšie chvíle, ale tie prevážili tie, keď som niekomu mojimi článkami pomohla. Keď prišiel za mnou človek, ktorého môj článok posunul ďalej, alebo mu pomohol v nejakej veci… Ale aj sama často vidím, že žurnalistika má svoj zmysel. Niekedy sa veci začnú riešiť až potom, ako vyjdú v novinách či televíznych správach. To sa mi na mojej práci páči najviac. Že môžem aspoň trošku pomôcť k tomu, aby sa „zmenil svet“. Redaktori majú v tomto smere obrovskú moc, veď ľudí ovplyvňujú prostredníctvom svojich informácií. A ani by si neverila, akí ľudia v tomto smere ovplyvniteľní sú… Je preto dôležité separovať ako a aké informácie podávať a v akej miere. Nehovorím však o cenzúre, ale o zdravom úsudku.

Dá sa táto práca vôbec skĺbiť s rodinou?

Niekedy to ide ťažšie, ale dá. Ja som mala to šťastie, že som mohla ostať doma pri deťoch dlhšie ako iné mamy. A aj potom, keď som nastúpila do práce, obidvaja synovia už chodili do školy, som pracovala viac-menej v oblasti kultúry, takže to bolo fajn. Dnes sú už veľkí a teda z veľkej časti aj sebestační, takže mi to dáva priestor realizovať sa. Horšie je to s manželom :). Ale myslím, že tým, že máme spoločné záujmy, sa to dá skĺbiť. A potom, vždy sa strašne teším na Vianoce, vtedy nevychádzajú noviny a ja mám dva týždne voľno. Takže môj čas sa pomaly blíži.

Čo máš na tejto práci najradšej, čím ťa napĺňa?

Práve to, že môžem pomôcť posunúť veci dopredu. Že môžem pomôcť niekomu pri riešení jeho problému. Že sa náš Kysucký večerník dostáva na trhu do popredia. On síce funguje už štvrtý rok, predtým bol však mutáciou Žilinského večerníka, takže pri jeho takom nazvala by som to regionálnom zrode stojíme vlastne štyri dievčatá. A samozrejme, naši externí pracovníci. Je to niečo, čo nám rastie a rozvíja sa pod rukami. Niekedy to ide ťažšie, ale o to je potom krajší ten pocit, keď to ide fajn.

Aké sú tvoje začiatky vo svete žurnalistiky? Ako si sa k tejto práci dostala?

Už keď som bola malá, ocino, ktorý bol tiež novinárom (v súčasnosti pôsobí ako učiteľ, tiež píše knihy), mi musel zopnúť niekoľko papierov a ja som si vyrábala vlastné noviny. Sama som si ich písala aj ilustrovala, keďže sme nemali tlačiareň a chcela som ich robiť vo veľkom, vyrobila som ich aj desať. Každé boli originál. Tie som potom hádzala do schránok všetkým susedom. Neskôr som v škole písala poviedky, romány, viedla kroniku. To ma posúvalo k tomu, čo robím dnes. Keď sa v marci v roku 2007 uvoľnilo v jednom z regionálnych týždenníkov miesto redaktora, neváhala som. Môj regionálny rozhľad bol síce chabý, avšak ja som to brala ako svoju životnú šancu. Hoci ma po prvom pohovore nezobrali, na druhýkrát som už miesto dostala. Začiatky boli strašné, dnes sa nad niektorými mojimi kiksami aj zasmejem, teraz však poznám kysucký región ako vlastnú dlaň. Spolupracujeme so starostami, píšeme o zaujímavostiach, o ktorých by som inak nemala ani tušenia a stretávam sa s rôznymi ľuďmi. Hoci som bola predtým skôr introvert a v podstate som ním aj ostala, táto práca ma naučila byť v správnej chvíli aj „zdravo drzá“ a ceniť si samu seba.

Čím sa musí vyznačovať dobrý redaktor? Aký by mal byť podľa teba dobrý redaktor?

To je individuálne. Poznám veľa redaktorov a mnohí z nich nevyštudovali žurnalistiku ani iný masmediálny predmet. Dôležitá je presne tá „zdravá drzosť“ a potom aj rozhľad v problematike, ktorej sa venuje. To je asi tak všetko, A samozrejme, aby vedel aspoň trochu štylistiku.

Aký je tvoj názor na dnešný svet žurnalistiky?

Vidíme to všetci. Kauzy a tragédie dvíhajú sledovanosť a predávajú noviny. My ako regionálny týždenník sa snažíme týchto informácií prinášať na našich stránkach čo najmenej. Ale niekedy sa tomu nevyhneme ani my. Dnešní reportéri sú draví a často mi chýba v niektorých príspevkoch objektívnosť. Ale to je len môj názor.

Dnes je tiež všetko o reklame, marketingu… Bez dobrého marketingu zrejme nefunguje asi nič. Ako to vnímaš ty?

Je to pravda. Bez reklamy by sme noviny nemohli vyrábať. Nie sme takí bohatí, ale dá sa reklama a jej vzhľad regulovať. My sa napríklad snažíme mať v našich novinách reklamu prostredníctvom zaujímavých článkov. A tak u nás môžete nájsť recepty aj s recenziami, ktoré varia rôzne reštaurácie, marketingové články o zdravej výžive, o chudnutí, rady z prostredia automobilizmu a podobne. Ale samozrejme, nechýba ani klasická reklama, ak má o ňu klient záujem.

Aký je tvoj názor na nafúknuté a zavádzajúce nadpisy k článkom na internete, ale napríklad aj v tlačených médiách? Často sa stáva, že článok je úplne o niečom inom ako napovedá nadpis… Aký máš názor na tieto praktiky?

Poviem pravdu, hnevá ma to. Vždy keď sa takto nachytám, poviem si, že to už nikdy neurobím a urobím to zasa. Aj o tom je marketing. Nehovorím, že ja takéto praktiky nepoužívam, samozrejme, že titulok predáva noviny. Štylizujem ho však tak, aby bol zaujímavý a pútavý, ale nikdy nie je o inom ako článok.

A čo investigatívna žurnalistika? Stretávaš sa s ňou aj pri práci pre Kysucký Večerník?

Myslím si, že áno, hoci nie v takej miere ako v celoslovenských médiách.

Ako najradšej oddychuješ? Ak na to vôbec máš čas.

Kedysi som veľa čítala, dnes už mám písmen v práci dosť, ale ak je kniha naozaj dobrá, neviem sa od nej odtrhnúť. A môže to byť hocijaký žáner. Minulý rok som prišla na chuť behu a tento rok bicyklu. Takže spolu s manželom beháme, bicyklujeme a v zime zájdeme aj na plaváreň. Dvakrát do týždňa chodím na zumbu… A potom milujem večerné piatky s mojimi synmi a psíkom Maxíkom. Pozeráme televízor a len tak leňošíme. Chvíle s mojimi deťmi si vychutnávam, lebo sú to v podstate už skoro dospeláci, Dávid má 17, Samuel 15 a viem, že sa mi už čoskoro rozletia do sveta. A toho sa, priznávam, aj trochu bojím :).