Rôzne mládežnícke spolky, graffiti, hip-hopová subkultúra, alternatívne prúdy bojkotujúce väčšinu – to všetko dnes možno považovať za subkultúru. Tá naša však prekvitá aj v prestížnych umeleckých inštitúciách.

Začnime hneď zostra. Zoberme si našu prvú najunikátnejšiu, najprestížnejšiu scénu – Slovenské národné divadlo. Tak napríklad ušľachtilý balet Romeo a Julia sa švihom čarovného prútika premenil na totálne príkladnú subkultúru, nakoľko tam bol vkomponovaný (z nepochopiteľných príčin) Laci Strike. Nič proti jeho tanečnému štýlu. Je to skrátka macher s podmanivým úsmevom a osobitým moderným tancom a jeho parta je proste taká subkultúrna, že konzervatívnemu, postaršiemu publiku by mohla aj vyraziť dych, prípadne spôsobiť problémy s krvným tlakom. Krásny kontrast, aby sa moderní tanečníci poriadne vybláznili v historickej budove SND a zatienili tak profesionálnych tanečníkov (a do posledného miesta, samozrejme, všetko vypredali).

Ako to už býva, pre veľký úspech predstavenie zamierilo aj na východ Slovenska. Nielenže naša hlavná metropola si užije Street Dance Academy namiesto kultivovaného, tisíckrát náročnejšieho baletu, ktorý profesionáli trénujú od útleho detstva, ale tento hip-hopový unikát mal odvahu preraziť aj v Košiciach.

Ak by sa takýto experiment objavil v menšom divadle, ktoré len nedávno „úspešne“ skrachovalo s ex-baleťákmi zo SND, ktorých sám pán Radačovský pritiahol k „vysoko kvalitným projektom“, človek by nepovedal ani slovo.

Mimochodom, nad spomínanými predstaveniami publiku neostávalo nič iné, len roniť od zúfalstva slzy, veď preto sa aj „subkultúrni“ odídenci rýchlo spamätali a vrátili do SND. Patrí vôbec subkultúra a coolový Laci na našu prvú scénu? Ehm. Kam sa vôbec hrabú profesionálni tanečníci SND…

Marian Luha-Hudba
Marián Luha, „Tanec“

Vyskočí aj z chladničky, keď ju v noci otvoríte, lebo urgentne hľadáte niečo, čím by ste si potvrdili nedostatočný kalorický príjem počas dňa stráveného v práci, sediac za počítačom, spraskajúc bez výčitiek svedomia celú Milku, dve orieškové Deli tyčinky a ešte zopár drobností. Otvoríte sardinky a namiesto nich ju tam nájdete. Ó áno, Adela Banášová.

Od SuperStar až po rozpačitú talk-show, kde inde ako v SND. Subkultúra ako hrom! Namiesto fundovanej debaty s nefundovaným dirigentom množstvo lacných, stokrát počutých vtipov (aj majster tesár sa raz utne a moderátor tiež môže mať syndróm vyhorenia), sa opäť dočkáte plytkého rozhovoru, publika, ktoré sa smeje len z povinnosti a príšernej lacnej subkultúry…

Kým však táto časť talkshow ešte mala zopár svetlých momentov, absolútne trápnym bol hosť – odborník z oblasti poľnohospodárstva. Má vôbec slečna Banášová predstavu ako vyzerá taká paprika? Nemali sme z jej „subkultúrnych“ reakcií veru ten dojem…

Nehrabme sa však len v minulosti, pozrime sa, čo naša prvá „subkultúrna“ scéna, najprestížnejší štátny kultúrny stánok pripravuje do budúcnosti: „Po prvý raz hosťuje v Opere SND medzinárodne renomovaný americký barytonista Sebastian Catana.

V stredu 5. februára 2014 stvárni ústrednú postavu shakespearovskej hudobnej drámy Giuseppe Verdiho.“ Takto veľkolepo uvádza SND upútavku na podpriemerného, priam až „subkultúrneho“ interpreta. Apropo, len pre vysvetlenie: Catana bol v rokoch 2003-2007 členom Linderman young artists program a spieval role ako Marullo, Yamadori a Schaunard.

Je známym faktom, že takýchto „skúšobných“ mladých umelcov ani kultúrne inštitúcie nemusia platiť, keďže sú financovaní zo štipendií. Čo by to bolo za príkladnú „subkultúrnu“ inštitúciu, ak by uviedla v správe pravdu pravdúcu: a to fakt, že tento umelec spieval výlučne menšie role.

Pochopiteľne, okrem Berlína, kde predstavenia dirigoval pán Haider, súčasný riadite opery SND. Tento umelec má len pramálo angažmánov a je odvážne označovať ho za hviezdu, zato označenie subkultúrny barytonista pasuje ako zadok na šerbeľ…

Príkladov na našom malebnom Slovensku je mnoho. Žiaľ, nerozhoduje u nás kvalita, ale skôr „tlačenky“ a dobré kontakty. A zrazu sa z podpriemernej hviezdy stane veľký umelec, zrazu sa z priemerného dirigenta stane riaditeľ, zrazu baleťákov vytlačí hip-hoper… Smutno-trpká skutočnosť bude v tejto krajine trvať pravdepodobne ešte dlho.

Poznámka: Pre objektívnosť, pozrime sa, aké definície subkultúry nájdeme po poctivom googlení:

„Subkultúra je súbor kultúrnych prvkov typických pre menej kultúrne vyhranené sociálne skupiny alebo spoločenstvá, odlišujúce sa od dominantnej (oficiálnej, hlavnej) kultúry,“ píše múdro-povrchná wikipédia.

O čosi viac vzruchu do definície tohto pojmu prináša populárny portál ťaháky, z ktorých sa dnes „poctivo“ učí naša budúca mladá internetová generácia: „Subkultúra je pododdelenie národnej kultúry zloženej z kombinácie sociálne situovaných zložiek ako je triedny status, etnický pôvod, mestské alebo vidiecke osídlenie a náboženská príslušnosť, ktorá tvorí svojou kombináciou funkčnú jednotku, ktorá na seba integračne upevňuje podieľajúcich sa členov.“

Vaša

George Sandová

 

REKLAMAadv.: