Výskumníci na univerzite v Buffale nedávno preskúmali viac ako 20-tisíc tweetov na sociálnej sieti Twitter, ktoré boli poslané počas hurikánu Sandy v roku 2012 a počas útoku na maratóne v Bostone v roku 2013.

Výsledky štúdie poukazujú na to, že ľudia majú tendenciu šíriť nepravdivé informácie – fake news a nevyvíjajú dostatočné úsilie na nápravu zistených dezinformácií. Informáciu zverejnil gizmodo.com.

Výskumníci vo svojej štúdii skúmali tri druhy správania sa používateľov sociálnej siete Twitter. Tých, ktorí mohli rozširovať falošné správy alebo tých, ktorí sa ich snažili potvrdiť, či tých, ktorí sa ich snažili spochybniť.

Z výsledkov výskumu vyplynulo, že v rozmedzí 86 až 91% užívateľov šíri dezinformácie pomocou zdieľania tweetov alebo pomocou označenia tweetu štítkom páči sa mi to, v rozmedzí 5 až 9% používateľov sa snaží potvrdiť falošné správy, zvyčajne opätovným tweetom a otázkou či je informácia pravdivá a v rozmedzí 1 až 9% používateľov vyjadruje pochybnosti o tweete, najčastejšie tak, že sa vyjadria o jeho nesprávnosti.

Dokonca aj keď boli tweety odhalené a spochybnené dôveryhodnými zdrojmi, používatelia vyvinuli len malé úsilie, aby napravili skutočnosť, že svojich nasledovateľov dezinformovali.

Menej ako 20% používateľov objasnilo nepravdivé informácie novým tweetom a menej ako 10% vyvinulo úsilie, aby nepravdivý tweet zmazali.

„Tieto výsledky sú dôležité, pretože poukazujú na to ako ľahko môžu byť ľudia oklamaní v čase, keď sú najzraniteľnejší a akú úlohu v týchto podvodoch zohrávajú sociálne mediálne platformy“, pre gizmodo.com povedal Jun Zhuang vedúci autorov štúdie.

Veľkým negatívom tohto správania sa na sociálnych sieťach je, že pri nepravdivom obsahu je o 70% pravdepodobnejšie, že bude opätovne tweetnutý než pri pravdivom obsahu.

Po preskúmaní tweetov, ktoré sa na Twitteri šírili počas útoku na maratóne v Bostone, výskumníci zistili že pravdivým informáciám trvalo šesťkrát dlhšie kým sa dostali k 1 500 ľuďom ako nepravdivým informáciám.

Nepravdivý alebo zavádzajúci obsah využíva ľudské emócie, to znamená, že čím je obsah citovo podfarbenejší, tým viac bude zdieľaný. Ľudia sú jednoducho priťahovaný všetkým, čo u nich vyvoláva emócie, či už radosť, hnev, pohoršenie alebo senzáciu.

Podľa výsledkov štúdie omnoho zodpovednejšie sa začali správať samotné platformy, ktoré reagujú na falošný obsah rýchlejšie a snažia sa čitateľom poskytnúť správne informácie.

Sociálne platformy sa v súčasnosti vydávajú na cestu strážcov obsahu na svojich platformách, čo v počiatku ich vzniku zrejme nikdy nebolo ich zámerom.

Sociálne siete musia svoje súčasné aj budúce fungovanie prispôsobiť prísnym pravidlám, ktoré im nariaďujú jednotlivé vlády, organizácie, únie.

No, nielen platformy, ale samotná verejnosť musí k problému dezinformácií pristupovať zodpovednejšie, čo znamená, že ľudia sa musia naučiť overiť si informácie aj sami a nie čakať kým to za nich urobí niekto iný.

ilustračné foto na titulke: pixabay.com 

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu