1st-obalka_knihy_Problematika_struktury_a_kompozicie_v_novinarstve.JPGPhDr. Ján Višňovský, PhD.

INTERNET AKO NOVÉ MÉDIUM
Myšlienka vytvoriť počítačovú sieť, ktorá by prepojila armádu, vládu a vedecko-výskumné centrá, sa objavila na začiatku 60. rokov 20. storočia v Spojených štátoch amerických. Jej hlavnou funkciou malo byť zabezpečenie komunikácie medzi strategickými inštitúciami prostredníctvom vzájomného vysielania a prijímania správ. Základnou požiadavkou takého systému bola jeho decentralizácia, ktorá by zabezpečila fungovanie siete aj v prípade výpadku niektorej jej časti (uzla), keďže primárnou úlohou celého systému bola ochrana krajiny v prípade jadrového útoku. /286/

Sieť založená na platforme uzlov a „paketov“ sa začala prvýkrát testovať v roku 1968 v Národnom výskumnom laboratóriu vo Veľkej Británii. Vďaka finančnej podpore agentúry DARPA sa v roku 1969 podarilo prepojiť univerzity v štyroch amerických mestách: Los Angeles, Menlo Park, Santa Barbara a Salt Lake City. Táto sieť vstúpila do histórie internetu pod názvom ARPANET. Ďalšie dve decéniá vývoja internetu sa týkali predovšetkým jeho technického a kapacitného zdokonaľovania, nakoľko stúpal počet užívateľov a zdrojov zapojených do siete. Obrat vo využívaní internetu nastal až v roku 1991, keď americký kongres prijal zákon High Performance Computing Act, ktorý internet sprístupnil komerčnému využitiu.

Internet (z angl. interconnected networks, v preklade prepojené siete) môžeme definovať ako verejne prístupný systém navzájom prepojených počítačových sietí, ktoré prenášajú informácie prostredníctvom štandardizovaného Internet Protocolu (IP) a iných protokolov, pričom ponúkajú verejné alebo súkromne dostupné služby vyššej úrovne založené na komunikačnej infraštruktúre./287/ Je nespochybniteľné, že možnosti, ktoré svojím užívateľom ponúka, predurčili jeho využitie vo všetkých sférach verejného ako aj súkromného života jednotlivca i spoločnosti ako celku. Táto skutočnosť sa markantne odráža nielen v spektre služieb dostupných na internete alebo realizovaných prostredníctvom neho, ale zvyšuje nároky na samotných užívateľov.
Pokrok technologickej bázy internetu, ktorý zmenil paradigmu internetu z viac-menej pasívneho média na komunikačný priestor vyžadujúci aktívnu participáciu jeho užívateľov, sa spája s nástupom Webu 2.0.
Tento termín sa prvýkrát objavil v roku 1999 v štúdii Fragmented Feature od D. DiNucciovej/288/ a označoval etapu vývoja webu, v ktorej statický a pevný obsah stránok nahradil priestor pre zdieľanie a spoločnú tvorbu obsahu.

K charakteristickým črtám Webu 2.0 patrí možnosť tvorby obsahu užívateľom, kvalitnejšia organizácia obsahu a prepracovanejšia štruktúra hyperlinkov ako aj zmena statických webových stránok na zdroje obsahujúce informáciu aj funkcionalitu. Tá umožňuje poskytovanie rôznych webových aplikácií konečnému užívateľovi. Vplyvom markantného vývoja a zdokonaľovania technológií sa objavil aj pojem „Web 3.0,“ ktorým sa označila ďalšia fáza vývoja webu. Doteraz sa však odborníci nezhodli na jeho jednoznačnom používaní.

World Wide Web (www) funguje ako prepracovaný systém hypertextových odkazov umožňujúci neobmedzenú distribúciu informácií na internete. Hypertext predstavuje nelinárne usporiadanie textu, v ktorom sú jednotlivé časti navzájom prepojené hypertextovými väzbami (krížovými odkazmi).

Z technickej stránky má takýto systém tri úrovne:
1. databázu informácií,
2. hypertextový abstraktný stroj (HAM),
3. prezentačnú úroveň.

Z typologického hľadiska sa internet zaraďuje medzi nové médiá, resp. kvartárne médiá. Je multimediálnym kanálom, ktorý umožňuje komunikáciu miliónom užívateľov v reálnom čase. Pod pojem „nové médiá“ však patria tiež webové stránky, internetové aplikácie a mnohé technológie prístupné v onlinovom prostredí ako aj mimo neho, napr. mobilné telefóny, mp3 prehrávače a pod. Jedným z rozlišujúcich parametrov nových médií je práve využívanie moderných informačných a komunikačných technológií. Tie, ktoré označujeme ako „onlinové“, charakterizuje využívanie internetu ako platformy, resp. šírenie prostredníctvom neho. K takýmto službám patrí celý rad rozličných aplikácií, ktoré umožňujú komunikáciu medzi užívateľmi disponujúcimi pripojením na internet (sú teda online), okrem iného e-mail, chat, diskusné fórum, blog atď.

Základné diferenciačné kritériá onlinových médií:
1. využívanie digitálnych technológií,
2. aktuálnosť („naliehavosť),
3. multimediálnosť,
4. interaktivita,
5. hypertextualita./289/

Teória médií definuje internet z rôznych hľadísk, pričom si všíma nielen jeho technický a technologický aspekt, ale predovšetkým vplyv v oblasti sociálnej a kultúrnej, a to tak v rovine jednotlivca ako aj celej spoločnosti. Internet predstavuje heteronómne médium, ktoré integruje prednosti tradičných masových médií (tlače, rozhlasu a televízie) a zároveň samo vytvára nové formy multimediálnej komunikácie v jeho elektronickom prostredí. Tie sa vyznačujú vysokou mierou interaktivity a spätnej väzby, ktorá je pri tradičných médiách do značnej miery obmedzená. Na báze výmeny komunikačných rolí (vysielateľ – príjemca) fungujú chaty, diskusné fóra či služby ako MSN alebo Skype. T. Zasępa a P. Olekšák na margo osobitosti nového média konštatujú: „Výnimočnosť a zásadná novosť internetu ako
oznamovacieho prostriedku spočíva v tom, že zároveň je médiom v zmysle oznamovacieho prostriedku… , ale aj fórom v zmysle priestoru komunikácie medzi jednotlivými osobami alebo v rámci skupín.“/290/

O výhodách komunikácie cez internet spočívajúcej v jej rýchlosti, dostupnosti a interaktivite nemožno pochybovať. Podľa M. McLuhana je však vplyv elektronických médií, vrátane internetu, oveľa významnejší, pretože menia psychosociálne podmienky života a ľudského konania. Chápe ich v zmysle extenzie ľudských zmyslov. Rozšírenie zmyslov prostredníctvom médií tvaruje centrálny nervový systém a transformuje všetky stránky našej sociálnej a psychologickej existencie, oblasť vzťahov nevynímajúc./291/

Názory teoretikov na komunikačné procesy, sociálne vzťahy a kultúrne prostredie človeka na jeho hodnoty kreované dominujúcou elektronickou komunikáciou prostredníctvom internetu sa však rôznia. Francúzsky sociológ J. Lohisse pesimisticky poznamenáva, že žijeme na začiatku etapy netvarovosti, keď nemôžeme predvídať, aké zmeny elektronické médiá prinesú a ako ovplyvnia spoločnosť, sociálne vzťahy, myslenie a konanie človeka. Podľa neho sa technický a technologický aspekt komunikácie projektuje do spektra personálnych a sociálnych vzťahov,
ktoré sa stávajú celulárnymi: „jedinec osamelý so svojím počítačovým monitorom dosahuje dialóg so svetom len prostredníctvom povelov zadávaných do klávesnice.“/292/

Takáto komunikácia konštruuje kyberpriestor (tzv. technopole), ktorý stiera tradičné predstavy o čase a priestore a väzby medzi nimi. Ten prináša celulárnu konfiguráciu spoločnosti a v jej rámci i medziľudských vzťahov, kde sú jednotlivci medzi sebou prepojení elektronickými alebo fotonickými informatizovanými väzbami bez fyzickej prítomnosti komunikujúcich subjektov.

Onlinová žurnalistika
Web 2.0 a jeho technologické zlepšenia vytvorili ideálne prostredie na uplatnenie žurnalistiky aj na internete, ktorá sa dovtedy realizovala v tradičných médiách ako tlač, fotografia, film, rozhlas a televízia. Napriek faktu, že internet technicky prekonal ich možnosti, aj oni sa istou mierou podieľali na spoluformovaní produktov, ktoré sú výsledkom onlinovej žurnalistiky. Táto skutočnosť sa okrem iného prejavuje v žánrológii a terminológii „novej žurnalistiky,“ ktorú prevzala z tradičnej žurnalistiky. Nové prostriedky si však vyžiadali aj vznik nových odborných termínov a pomenovaní. Tie onlinová žurnalistika čerpá predovšetkým z anglického jazyka.

Pod onlinovou žurnalistkou rozumieme publikovanie novinárskych prejavov a novinárskych celkov v ich najrôznejších formách na internete. Elektronickú formu uverejňovania a sprístupňovania produktov verejnosti prostredníctvom internetu teda možno považovať za základný diferenciačný znak tradičnej a novej žurnalistiky.

Nemožno však opomenúť skutočnosť, že stále ide o tvorivú duševnú činnosť, keďže tvorba novinárskeho celku, resp. prejavu – obdobne ako v prípade tradičnej žurnalistiky – vyžaduje uplatnenie špecifických postupov, aby vôbec vznikli. Charakter práce na takomto produkte a jeho konečná podoba sa však od „tradičných“ výsledkov novinárskeho procesu značne odlišuje. Podľa americkej Encyclopedia of New Media onlinová žurnalistika „ponúka vysokú mieru interaktivity – priamej komunikácie medzi spravodajskými inštitúciami (médiami, poznámka J. V.) a publikom, ktorá nebola doposiaľ známa./293/

K najrozšírenejším formám takéhoto druhu novinárstva zaraďuje jednak webové stránky tradičných médií (napríklad www.CNN.com, www.Washigtonpost.com), ale aj médiá existujúce výlučne na internete. Interaktivitu prezentuje predovšetkým využívanie hyperodkazov, ktoré sú novou formou novinárskej komunikácie: „Hyperlinky robia správy nelineárnymi, čo znamená, že čitatelia sa nemusia výlučne spoliehať na úsudok novinára, ale môžu si z ponuky vyberať to, čo ich zaujíma.“/294/

Český publicista a sociológ V. Bednář vymedzuje nasledujúce znaky internetovej žurnalistiky:
reálnosť času,
interaktivita,
bezprostredné porovnanie s konkurenciou,
prepojenie informácií prostredníctvom hypertextu,
prelínanie formátov./295/

Noviny na internete nejestvovali vždy v takej podobe, ako je tomu dnes. Vývoj elektronických novín bol pozoruhodný: najskôr redakcie preklápali obsah tlačeného vydania na internet (tzv. zrkadlá), neskôr sa objavili prvé e-ziny (periodiká existujúce výlučne na webe). Noviny SME si ako prvý slovenský denník zaregistroval svoju doménu www.sme.sk už v roku 1996. Od roku 1998 spustili internetové vydania aj denníky Pravda a Hospodárske noviny./296/ Redakcie rýchle rozpoznali potenciál internetu ako nového komunikačného, distribučného a marketingového média a pristúpili k profilácii onlinových vydaní titulov ako samostatných produktov, a to aj napriek tomu, že ich názov zostal zhodný s tlačeným titulom. Elektronické noviny disponujú v porovnaní s tlačenými mnohými výhodami pre čitateľa, predovšetkým pokiaľ ide o výber tém, aktuálnosť informácií, interaktivitu, možnosť archivovania obsahu a pod. Podľa výsledkov prieskumu čitateľov onlinových vydaní slovenských mienkotvorných denníkov, ktorého údaje sa zbierali v septembri až decembri 2004, internetové stránky domácich novín a časopisov navštevovalo 79,7 % respondentov.

Čítanosti sekcií v elektronických vydaniach dominovali aktuality a novinky (79,1 %), vnútropolitické a zahraničné spravodajstvo (37,5 %), kultúra (39,6 %) a šport (22,0 %)./297/

Vzťah tradičnej žurnalistiky a jej elektronického „náprotivku“, ich produkty nevynímajúc, možno špecifikovať z rôznych aspektov. Z chronologického hľadiska je vzťah tlačenej a onlinovej žurnalistiky relatívne krátky, avšak poznačený mnohými zvratmi. V. Bednář ho rozdelil do siedmich fáz. Prvú etapu pomenovanú „Cudzí svet“ charakterizovala skutočnosť, že internet využívala špecializovaná skupina ľudí, zväčša akademikov. V druhej fáze sa elektronické prostredie vďaka technologickým inováciám stalo priestorom pre šírenie pornografie a iného hanlivého obsahu, v dôsledku čoho sa objavili početné hlasy, ktoré upozorňovali na nebezpečenstvo internetu.

V ďalšej fáze, v rokoch 1994-1997, vstúpili na internet prostredníctvom webových prezentácií aj tradičné médiá. Štvrtú etapu, nazvanú „Vedľajší kanál,“ charakterizovalo jednak mechanické preklápanie hotových textov z tlačeného vydania na web, ale aj vznik výlučne internetových médií. Internet sa stal bežnou súčasťou života človeka a miestom vykonávania mnohých súkromných i pracovných aktivít. To bol jeden z dôvodov, prečo sa v tejto fáze niektoré tradičné médiá (predovšetkým časopisy) presunuli na web. Šiestu fázu, ktorej vznik V. Bednář datuje do roku 2005, charakterizuje profesionalizácia spravodajských portálov, vznik webových vydaní novín ako aj profesionalizácia redakčnej práce.

Vznikli onlinové redakcie, ktorých úlohou bolo zabezpečiť nepretržitý chod spravodajských serverov. Absencia redakčných uzávierok a 24 hodinový chod redakcie odstránili aj jeden z dovtedy najväčších problémov onlinovej žurnalistiky, ktorým bola aktuálnosť. V súčasnosti (7. fáza) sa weby stali neodmysliteľnou súčasťou činnosti tradičných médií. Užívateľom poskytujú široké spektrum interaktívnych služieb, ktoré významne posilňujú väzbu medzi ním a médiom./298/

Ukazuje sa však, že robiť akékoľvek závery v tejto oblasti, by bolo predčasné. Zrejme ani zatiaľ poslednú siedmu fázu vzťahu onlinovej žurnalistiky a tlače nemožno považovať za definitívnu. Napredujúce technologické možnosti ponúkajú čoraz širší priestor využitia. Tradičné médiá sa tak vďaka moderným aplikáciám dostali do mobilných telefónov, prenosných počítačov či televíznych prijímačov ich užívateľov. Zvýšenie prenosovej rýchlosti internetu, zlepšenie pokrytia a de facto aj zlacnenie poskytovania internetových služieb predznamenáva, že penetrácia internetom bude pokračovať. Ak chápeme internet ako komunikačné médium, obavy, že by vytlačil tradičné médiá, možno v súčasnosti považovať za neopodstatnené. Na druhej strane, práve v sektore tlače sú onlinové periodiká, resp. spravodajské portály vďaka ich nesporným prednostiam markantnou konkurenciou tradičných papierových novín. Ako konštatuje R. Keklak: „Bezhraničný prístup k informáciám, interaktívnosť, multimediálnosť, aktuálnosť a nepochybne časovo neobmedzený prístup k archívom sú prvky on-line médií, ktoré majú asi najväčší podiel na preferencii internetových vydaní pred klasickými médiami.“/299/

Napriek tomu, že spravodajské portály obmedzili prístup k vybraným sekciám alebo archívu, keď tieto služby spoplatnili, zdá sa, že svojich čitateľov nestratili.

Informácie na webe
Napriek tomu, že noviny vstúpili na internet už v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, plnohodnotnou súčasťou tohto mediálneho segmentu sa stali až na prahu tretieho tisícročia. Začiatky komerčného využívania internetu siahajú do 90. rokov 20 storočia v USA. Dovtedy ho využívali predovšetkým ozbrojené sily alebo univerzity na komunikačné a vedeckovýskumné účely. Až rozšírenie služby World Wide Web zaviedlo internet do domácností a definitívne otvorilo bránu jeho všestranného používania. V roku 2005 bolo na internet pripojených len 11,5 % slovenských domácností,
v roku 2007 už 34,5 %. Podľa výsledkov zisťovania Štatistického úradu Slovenskej republiky, na konci roka 2010 malo 72,2 % slovenských domácností osobný počítač, pričom v rodine s jedným nedospelým človekom (do 16 rokov) je to až 94,4 % domácností. Pripojením na internet disponuje 67,5 % domácností, z toho 73,1 % sa pripája cez širokopásmové pripojenie a 31,7 % cez mobilný telefón./300/ Obdobne sa zvyšoval význam internetu ako zdroja získavania informácií:
v roku 2004 sa internet (54,1 %) takmer vyrovnal novinám (54,3 %), pričom prvú priečku zastávala televízia (78,1 %)./301/ Vyhľadávanie informácií na internete a návštevnosť spravodajských portálov rástla mimoriadne rýchlo.
Podľa prieskumu návštevnosti portálov realizovaných Asociáciou internetových médií k najnavštevovanejším serverom   v januári 2007 patrili www.zoznam.sk (1 mil. 297 tis.), www.azet.sk (1 mil. 215 tis.), www.atlas.sk (1 mil. 213 tis.), www.sme.sk (974 tis.), www.bleskovky.sk (852 tis.), www.post.sk (525 tis.), www.markiza.sk (470 tis.) a www.pravda.sk (441 tis.)./302/ Prieskum návštevnosti slovenských médií z augusta 2011  uvádza ako najnavštevovanejšie servery www.azet.sk (1 mil. 762 tis.), www.topky.sk (1 mil. 94 tis.), www.cas.sk (891 tis.), www.pravda.sk (839 tis.) www.centrum.sk (769 tis.), www.markiza.sk (762 tis.), www.hnonline.sk (306 tis.).
Prvú priečku si v návštevnosti medzi spravodajskými portálmi drží www.sme.sk s viac ako 1 mil. 463 tis. návštevníkov./303/

(ku koncu  roku 2012 prekonal www.sme.sk už dva milióny návštev mesačne, takže je stále jednotkou na slovenskom trhu…, poznámka Marián LUHA, redakcia   masmediálne.info)

Pokles čítanosti dennej periodickej tlače odzrkadľuje aj jej rapídne znižovanie nákladov v horizonte posledných rokov. Pod túto skutočnosť sa podpísali viaceré faktory. Informačná ponuka, ktorú majú recipienti k dispozícii je čoraz širšia. Tlači konkuruje v rýchlosti prinášaných informácií internet, televízia i rádio. Rovnako sa zvýšila dostupnosť médií, ako aj aktuálnych informácií. Využívanie nových informačných technológií (iphone, smartphone, tablety, „inteligentné“ televízne prijímače) sa stalo bežnou súčasťou života mladej a strednej generácie. Správy si našli alternatívne možnosti šírenia akými sú okrem iného sociálne siete (Twitter, Facebook a iné). V súvislosti s poklesom nákladov tlače zohráva významnú úlohu taktiež fakt, že ľudia vo všeobecnosti menej čítajú periodickú tlač. Trávia viac času pri počítačoch, ktoré sa pre nich stali nielen neoddeliteľnou súčasťou ich pracovného života, ale tiež oddychu a trávenia voľného času. Podľa výsledkov auditovaného merania nákladov (ABC SR) dosahovali v roku 2005 celoštátne denníky zapojené do overovania nasledujúce priemerné náklady:    Nový čas (260 tisíc kusov), Pravda (111 tisíc kusov), SME (100 tisíc kusov) a Hospodárske noviny (24 tisíc). V mesiacoch január – júl 2011 vychádzali uvedené periodiká v takýchto nákladoch: Nový čas (184 tisíc výtlačkov), SME (74 tisíc), Pravda (72 tisíc), Hospodárske noviny (21 tisíc) a Plus jeden deň   (55 tisíc výtlačkov)./304/ Uvedené údaje deklarujú pokles nákladov denníkov, ktorý sa najmarkantnejšie prejavil pri denníku Pravda. Pod túto skutočnosť sa v nemalej miere okrem uvedených faktorov podpísala aj zmena formátu periodika (2008) a vznik nového titulu Plus jeden deň, ktorý vychádza od 4. septembra 2006. Aj keď sa noviny profilovali ako bulvárne periodikum, odobrali čitateľov predovšetkým serióznym titulom Pravda a SME.

Doterajší vývoj – pokiaľ ide o výšku nákladov a čítanosť dennej tlače – nenaznačuje, že by sa v blízkej budúcnosti mala situácia radikálne zmeniť, skôr možno očakávať, aspoň v našich podmienkach, postupný pokles predajnosti denníkov. Dokonca, niektoré periodiká v Spojených štátoch amerických, kde sa zrodila moderná žurnalistika, už vykazujú zvýšené náklady. Cieľom vydavateľstiev a redakcií tak aj naďalej zostáva snaha udržať si existujúcich ako aj získať nových čitateľov. V praxi sa to deje rôznymi spôsobmi, a to od premyslených marketingových činností (výhody pre predplatiteľov, nižšia cena predplatených novín, darčeky, uverejňovaním materiálov vzdelávacieho, náučného
či zábavného charakteru a pod.) až po redizajn grafickej úpravy periodika. Tú často sprevádza modifikácia jeho obsahovej štruktúry – redizajn. Vydavateľstvá, resp. redakcie ňou reagujú na meniace sa potreby a očakávania cieľovej skupiny alebo konkurenčné médiá. Zmeny by však mali byť cieľavedomé a citlivé, realizované vždy s ohľadom na recipienta, ktorý si vytvára isté čitateľské návyky, napr. britský elitný denník The Independent vychádzal istý čas v svetovom aj v kompaktnom formáte a nechal na čitateľa, aby sa rozhodol, ktorý formát uprednostní./305/

Taktiež v posledných rokoch rastie význam čitateľského servisu a v denníkoch sa venuje čoraz väčší priestor inštrumentálnym, úžitkovým informáciám. K tradičným témam servisu pre čitateľa možno zaradiť informácie o programoch, počasí, aktuálnych kurzoch, bankové prehľady, rady a tipy na dovolenku, cestovanie a pod. Ich úlohou je priniesť informáciu, ktorú môže čitateľ uplatniť v konkrétnej životnej situácii. Vzrastajúci význam pozorujeme v sektore regionálnej a lokálnej tlače, pretože médiá pôsobiace na geograficky vymedzenom území prinášajú užitočné informácie a rady pre čitateľa z územia, kde žije, čo zvyšuje ich kľúčové, predovšetkým informačné kompetencie./306/

Noviny by mali vedieť zhodnotiť ich prednosti v konkurencii s inými médiami. Podľa S. Brečku ide predovšetkým o atribúty prehľadnosti, spojenia slova a obrazu, dynamiky ponúkaných tém ako aj rozširovanie ich obsahovej ponuky a zvyšovanie profesionálnej úrovne periodík, vďaka čomu môžu úspešne konkurovať atraktívnejším médiám.“/307/

V neposlednom rade by printy mali využiť aj nedostatky svojich silných konkurentov, predovšetkým onlinových vydaní novín, na ktorých stránky sa často dostanú aj menej významné či nevýznamné udalosti,/308/ resp. absentuje hlbšia publicistická reflexia dôležitých a závažných udalostí celospoločenského diania.

ONLINOVÉ NOVINY – ŠTRUKTÚRA A KOMPOZÍCIA
Noviny na webe sú mediálne produkty, ktoré sa markantne odlišujú od ich tlačených pendantov. Skutočnosť, že sa pre označenie onlinových stránok prinášajúcich spravodajský obsah, resp. spravodajských serverov ako takých, používa pojem „noviny,“ ukazuje zložitosť situácie, v ktorej sa ocitla novinoveda a jej terminologický aparát. Tradičné označenie „noviny na webe“ odkazovalo predovšetkým k vydaniam, ktoré sme označili ako zrkadlá (t. j. vznikli preklopením hotového vydania na web), e-ziny (periodiká jestvujúce výlučne v elektronickej podobe) resp. kompletné vydania zhodné s tlačenými novinami a zverejňované priamo na serveroch. Dnešné redakcie novín však majú vlastné spravodajské stránky, ktoré prinášajú široké spektrum tém a zároveň poskytujú návštevníkom mnohé služby. „Spravodajský portál“ tak možno považovať v tejto perspektíve za pojem komplexnejšie označujúci takého webové stránky, pre naše potreby však budeme termíny „noviny na webe,“ „onlinové noviny,“ „elektronické noviny“ a „spravodajský portál“ vnímať ako synonymá.

Ak hovoríme o štruktúre a kompozícií spravodajských portálov,
musíme mať na zreteli  charakter prostredia
v ktorom jestvujú. Virtuálne prostredie internetu je zároveň základným diferenciačným znakom onlinových a tradičných tlačených novín. Jeho charakter a technologické možnosti determinujú špecifické vlastnosti elektronických novín, ktoré ich čitatelia hodnotia ako výhody oproti tlačeným konkurentom, spomedzi mnohých ide predovšetkým o aktuálnosť, selekciu tém, možnosti spracúvania a archivovania informácií, odkazy na iné zdroje, široká ponuka služieb, interaktivita atď.

Z metodologického hľadiska možno k štruktúre a kompozícii novín na webe pristupovať z rôznych hľadísk. Neobjavili sme štúdie, ktoré by sa týmito aspektmi zaoberali podrobnejšie, keďže väčšinou pojednávajú o obsahu novín na webe, resp. pokúšajú sa o komparáciu oboch „vydaní.“ V takejto perspektíve sa realizoval výskum v rámci úlohy VEGA č. 1/0073/03 Vplyv nových informačných technológií na vydávanie tlače a na prácu novinárov printových médií v roku 2005. Analýza zohľadňovala predovšetkým obsahové špecifiká slovenských mienkotvorných denníkov Hospodárske noviny, Národná obroda (prestala vychádzať v júni 2005), Pravda a SME, a to s ohľadom na odvetvia novinárskej práce, a ich elektronickú podobu podľa príslušnej ponuky a menu na portáli, pričom sa snažila o ich komparáciu./309/

Rozdiely medzi elektronickými a printovými vydaniami slovenských denníkov si všímala aj štúdia S. Brečku realizovaná v rámci spomínaného projektu v roku 2004./310/ Jej výsledky poslúžili ako porovnávacie hodnoty pre obdobný výskum realizovaný v roku 2009 medzi poslucháčmi Fakulty masmédií vtedajšej Bratislavskej vysokej školy práva, dnes Paneurópskej vysokej školy./311/ Isté spektrum poznatkov o štruktúre a kompozícii webových novín poskytujú aj kvalifikačné práce poslucháčov bakalárskeho, magisterského alebo doktorandského štúdia v študijných programoch orientovaných na masmediálnu komunikáciu a žurnalistiku. Spomedzi mnohých si zaslúži pozornosť napríklad diplomová práca absolventky Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave Mgr. A. Pakšiovej na tému „Porovnanie onlinových titulov mienkotvornej tlače rôznych krajín so zreteľom na kultúrne dimenzie,“ ktorú viedol autor týchto riadkov. Jej špecifikum spočíva predovšetkým v metodologickej inovatívnosti, keďže jej autorka si stanovila za cieľ porovnať onlinové stránky dvoch mienkotvorných titulov, denníka SME a nemeckých novín Frankfurter Allgemeine Zeitung, a to tak, že ich hodnotila podľa jednotlivých kategórií teórie kultúrnych rozdielov holandského sociológia G. Hofstedeho. Všímala si formálne a obsahové aspekty oboch stránok z hľadiska dimenzií 1. mocenský odstup, 2. individualizmus, 3. maskulinita a 4. vyhýbanie sa neistote, ktoré operacionalizovala pre potreby výskumu. Problematiku však zasadila do širšieho kontextu, keď porovnala webové stránky s ohľadom na hodnoty dimenzií pridelených obom krajinám. Dospela k záveru, že webové stránky, ich vlastnosti, stvárnenie a dizajn odrážajú kultúrne špecifiká krajín, v ktorých vznikli a pôsobia, pričom zohľadňujú aj kultúru čitateľov./312/

Analýza štruktúry a kompozície webových novín by mala zohľadňovať špecifiká elektronického prostredia. Ide predovšetkým o neobmedzenosť priestoru, používanie hypertextu a linkov (odkazov), multimediálnosť obsahu a samozrejme dostupnosť internetu. Pokiaľ užívateľ disponuje pripojením na internet, k obľúbeným stránkam sa dostane kedykoľvek a kdekoľvek. Ďalším faktorom, ktorý determinuje štruktúru stránky a usporiadanie materiálov na nej, je
veľkosť obrazovky (monitora) zariadenia, na ktorom užívateľ noviny číta. Keďže dnes sa čitatelia pripájajú na web  aj z mobilných telefónov a tabletov, vydavatelia vytvorili špeciálne aplikácie zohľadňujúce vlastnosti týchto komunikačných zariadení.

Skutočnosť, že novinársky prejav je určený pre publikovanie na webe, významne determinuje jeho konečnú formálnu  a obsahovú podobu. I keď ide o multimédium, textová informácia stále tvorí základ internetového spravodajstva. Tvorba textu pre web si vyžaduje adekvátnu voľbu výrazových a štylistických prostriedkov, žánru, štýlu a samozrejme dĺžky textu, pretože jeho neobmedzený priestor zvyčajne zvádza tvorcov webového obsahu písať obsiahle články. Nemenej významnú úlohu zohráva formálna stránka textu, jeho typografická úprava. Pozornosť čitateľov je však obmedzená: „Zatiaľ čo v printových médiách sa dĺžka článku počíta ešte niekde ( z viac-menej tradičných dôvodov)
na riadky, vo webových je to najčastejšie na tisíce znakov vrátane medzier. V redakčnej praxi sa preto za jednotku dĺžky považuje 1000 znakov a táto jednotka sa niekedy označuje ako „Kiloznak,“ kZ.“/313/

Keďže spravodajské portály sa od prípadu k prípadu líšia, mali by sa posudzovať vždy individuálne. Ich základnú štruktúru spravidla tvorí hlavné menu, ktoré zároveň zohráva funkciu navigátora v ponuke informácií. V prípade portálu www.sme.sk ho tvoria nasledujúce sekcie:

Titulka, Spravodajstvo, Regióny, Zahraničie, Komentáre, EkonomikaKultúra, Šport, TV.SME.SK, Denník a Predplatné. Po kliknutí sa ne sa čitateľom objavia texty prislúchajúce k jednotlivým sekciám, multimediálne obsahy nevynímajúc. Lepší prehľad v spleti informácií poskytuje užívateľom prehľad najčítanejších článkov (za posledné hodiny, 24 hodín a 3 dni), ako aj tých, ktoré sa u čitateľov tešia najvyššej obľube. Možno teda konštatovať, že z hľadiska štruktúry elektronické portály kopírujú sekcie tradičných tlačených novín. Hlavná stránka ďalej obsahuje servisné informácie ako predpoveď počasia, programy televízií, kín a divadiel, prehľad kurzov či horoskop na aktuálny deň.
Nechýbajú na nej odkazy na projekty a rôzne produkty vydavateľstva. Lepšej orientácii tiež poslúži mapa stránky.

Ak hovoríme o kompozícii elektronických novín, máme na mysli predovšetkým utriedenie textových, obrazových  a audiovizuálnych informácií na ploche stránky. Kompozícia zohľadňuje fakt, že na najexponovanejších miestach by sa mali objavovať najzávažnejšie aktuálne informácie a sekcie, ktoré užívatelia najčastejšie navštevujú. Nemenej dôležitou premennou podmieňujúcou usporiadanie materiálov je zohľadnenie psychologických aspektov ich vnímania. Tu tiež platí, že miestom, na ktoré sa zameriava čitateľova pozornosť je práve horný pravý roh stránky, resp. jej stredná časť. S podrobnejšími výskumami týkajúcimi sa špecifík vnímanie internetových stránok sme sa však doposiaľ nestretli.

Pri usporadúvaní a organizovaní materiálov na webe – podobne ako pri tlačených novinách – treba mať neustále na zreteli potreby, záujmy a preferencie čitateľov. Pravidelní návštevníci poznajú usporiadanie sekcií na webe a vedia, kde nájdu informácie, ktoré hľadajú. Preto zásahy do štruktúry onlinových novín treba vždy realizovať veľmi citlivo a v dlhšom časovom slede. Vtedy zvyčajne uniknú pozornosti čitateľa, resp. nebudú vnímané ako radikálne zmeny, ktoré by mohli viesť k tomu, že čitateľ daný web prestane navštevovať. Skúmanie štruktúry a kompozície onlinových novín vyžaduje z metodologického hľadiska zohľadnenie širokého spektra faktorov, ktoré ich ovplyvňujú, okrem iných:

elektronický charakter prostredia, v ktorom webové noviny existujú,
technologickú konštrukciu stránky,
typológiu média,
čitateľskú základňu a správanie sa čitateľov v onlinovom prostredí,
špecifický charakter materiálov určených na onlinové publikovanie,
„novinársky“ a „nenovinársky“ obsah webu,
špecifiká práce v onlinovej redakcii a jej organizáciu,
ako aj ďalšie faktory týkajúce sa fungovania spravodajského webu z ekonomického hľadiska (prítomnosť a formy inzercie).

BUDÚCNOSŤ TLAČENÝCH NOVÍN
V súvislosti s novinárstvom v 21. storočí a jeho miestom v globalizovanej spoločnosti britský sociológ žurnalistiky B. McNair konštatuje, že dominantný model novinárstva 20. storočia, ktorý stelesňovali profesionálni novinári prinášajúci objektívne a overené informácie recipientom sa v súčasnosti fragmentarizoval, a to práve vplyvom nových médií a technológií. Napriek mnohým pesimistickým víziám sa však o budúcnosť žurnalistiky ako takej neobáva: „Novinárstvo nezomrie v tomto prostredí, pretože je nevyhnutné a potrebné na mnohých sociálnych, politických a kultúrnych úrovniach. Novinárstvo má budúcnosť. Ale bude sa meniť k lepšiemu alebo horšiemu?“/314/

Pri zodpovedaní otázky, aká je budúcnosť tlačených novín a či vôbec ju majú periodiká v tradičnej forme, je potrebné brať na zreteľ mnohé faktory. Ťažko predpovedať, či noviny budú vychádzať na papieri alebo v elektronickej podobe, je však zrejmé, že potreba tvorby a usporiadania obsahu informácií pretrvá. V roku 2011 spustila firma OMD Czech projekt Chytré noviny – elektronické noviny určené pre mobilné platformy ako telefóny, smartphony a tablety.
Ide o elektronický agregátor správ. Ich prednosťou je, že čitateľ si definovaním svojej role (manažér, športový fanúšik, vedátor, moderné dievča, študent, praktická žena) sám zvolí výsek spoločenského diania, resp. tém, o ktorých chce byť informovaný. Výhodou je taktiež prehľadnosť samotnej aplikácie a jej tematické riešenie. Správy sa usporadúvajú do sekcií Najdôležitejšie správy, Novinky, Najobľúbenejšie a Najčítanejšie./315/

Vplyv informačných technológií na prácu novinárov je nespochybniteľný. Už nestačí, aby novinári vedeli „len písať,“ vyžaduje sa od nich, aby ovládali prácu s počítačom a špecializovanými redakčnými softvérmi, ktoré zohrávajú významnú úlohu tak v procese tvorby textov ako aj koncipovania čísla na ploche monitora. Vstup novín na web priniesol nové požiadavky aj na redakčnú prácu a redaktorov, keďže tradičné textové spravodajstvo na internete dopĺňajú aj audiovizuálne správy. Obdobne umiestňovanie textov na web spadá do kompetencie redaktorov onlinovej redakcie. Špecifiká redakčnej práce v elektronickom vydaní vyžadujú transformáciu tradičných modelov práce
v redakcii.

Noviny bojujú o svojich čitateľov, a to tak obsahom novín ako aj formou ich grafického stvárnenia. Mení sa tradičný žurnalistický profil novín od kronikára informácií k navigátorovi v širokej informačnej ponuke. Dôraz sa kladie na výber takých informácií, aké čitateľ hľadá a ktoré mu pomôžu v bežnom živote. Klesá záujem o správy z domáceho a zahraničného politického diania, z ekonomiky a hospodárstva (angl. hard news), čitatelia čoraz viac vyhľadávajú „ľahké“ informácie zo spoločenského diania a servis (angl. soft news). Jednoduché stvárnenie obsahu a pútavý grafický vizuál je charakteristický predovšetkým pre tzv. kompaktné (stručné) formáty. Noviny taktiež prispôsobujú svoju štruktúru a kompozíciu samotnému technickému prostriedku tak, aby využili jeho prednosti a uľahčili čitateľovi orientáciu v obsahu. Usporiadanie textov v onlinových vydaniach je odlišné ako v tlačených novinách, rovnako inú štruktúru majú noviny určené pre zariadenia ako ipod a iphone (napr. edícia českých Lidových novin). Digitálne aplikácie zodpovedajú požiadavkám rýchlej a jednoduchej práce s nimi. Ekonomická stránka novinárskeho podnikania vyžaduje implementáciu nových obchodných a marketingových modelov, ktoré dokážu udržať existujúcich ako aj získať si nových čitateľov. Ak sú najväčším konkurentom tlačených titulov práve elektronické noviny, žurnalistická prax v USA ukazuje rôzne alternatívy vývoja: tlačené noviny prestanú vychádzať; v plnom vydaní vychádzajú iba počas silných dní; spájajú sa s inými titulmi; znižujú náklady a počet zamestnancov; tlačená verzia zanikne a noviny sa presunú na web, resp. titul vychádza ako doposiaľ a vo viere, že sa mu podarí prekonať krízu.“/316/

Táto, pre tradičné noviny pesimistická situácia vyžaduje, aby vydavateľstvá a redakcie veľmi pružne reagovali na meniace sa podmienky na trhu, konkurenciu v podobe iných médií aj ostatných titulov.

Trend spoplatňovania obsahu onlinových vydaní periodík, resp. uzamykanie vybraného obsahu novín dostupných na webe pozorujeme aj u nás. Vydavateľov k tomu vedú predovšetkým ich ekonomické problémy. Klesá čítanosť a náklady novín, a teda aj príjmy z inzercie. „Pomaly sa tak končí éra, kedy je spravodajský a novinový obsah poskytovaný zadarmo. Rozhodnutie spoplatniť niektoré služby na webe je jedno z najvážnejších. Vydavatelia hľadajú rôzne cesty pre spoplatnenie obsahu tak, aby si zachovali svoju nezávislosť a mohli naďalej poskytovať čitateľom profesionálnu žurnalistiku.“/317/

Myšlienka sprístupniť obsah médií za úhradu sa u nás objavila začiatkom roka 2011, a to vznikom spoločnosti Media Piano, a. s., ktorú založili firmy Etarget a NextBig s finančnou podporou investora Monogram Ventures a investičného fondu Technology in Central and Eastern Europe Fund S.C.A. SICAR.

Slovenský projekt Piano, ktorý spoplatnil obsah vybraných médií na internete, sa spustil 18. apríla 2011. V súčasnosti získa čitateľ za mesačné predplatné 3,90 eura prístup k tzv. prémiovému obsahu jedenástich médií, medzi nimi denníkov SME, Pravda, Hospodárske novinyKorzár, .týždeň, The Slovak Spectator, PcRevue, webových portálov www.pluska.sk, www.medialne.sk, www.metoo.sk a archívu komerčnej televízie Joj (www.televizia.joj.sk). Jednou z výhod Piana je, že jednorazovou platbou a jedným prihlásením sa užívateľ dostane k obsahu viacerých médií, čo predstavuje istý komfort. Získané prostriedky sa prerozdeľujú zapojeným médiám podľa návštevnosti, resp. času, ktorý strávi čitateľ na jednotlivých spoplatnených médiách. Napriek skutočnosti, že údaje o počte predplatiteľov nie sú dostupné, podľa spoločnosti projekt naplnil očakávania a jeho tržby za prvý mesiac presiahli 40 tisíc eur. Ďalšou krajinou s obdobným systémom národného spoplatnenia onlinového obsahu bolo Slovinsko (16. január 2012). V súčasnosti spoločnosť Piano Media, a. s. vstúpila aj na poľský trh a uzamkla obsah denníka Gazeta Wyborcza. Tento krok zvýšil burzovú hodnotu vydavateľstva Agora, ktoré vydáva denník a šesť lifestylových magazínov, o 6,3 milióna eur. Projekt Piano v Poľsku spoplatní obsah na weboch 27 novín, 14 časopisov a jedného rádia./318/

Noviny, resp. ich vydavatelia ako aj redakcie pochopili, že ak sa chcú aj naďalej udržať na trhu, musia pristúpiť k takým krokom, ktoré im v kontexte negatívnych perspektív načrtnutej situácie zabezpečia stabilnú čitateľskú základňu a následne aj príjmy z inzercie. Aktivity sa dotýkajú ekonomickej stránky vydávania tlače ako podnikateľskej činnosti (transformácia tradičných obchodných modelov, ekonomická koncentrácia, racionalizácia redakčnej práce a s tým súvisiace znižovanie počtu novinárov a pod.), obsahu novín (bulvarizácia tém v denníkoch, prevaha informačného servisu) ako aj zohľadnením meniacich sa preferencií čitateľov a využitím nedostatkov konkurentov, predovšetkým rozhlasu, televízie a internetu (absencia priestoru na hlbšie analýzy a komentáre), redizajnu prezentácie informácií (zrozumiteľná a nenáročná prezentácia informácií, pútavý grafický dizajn a pod.). V neposlednom rade redakcie v procesoch redakčnej práce ako aj výsledných produktoch zohľadňujú pokrok v oblasti informačných a komunikačných technológií tak, aby sa prispôsobili čitateľom a ich potrebám. Vo februári 2011 predstavila firma News Corporation mediálneho magnáta R. Murdocha prvý denník vytvorený výlučne pre tablet iPad – Th e Daily./319/ Elektronické noviny chcú konkurovať tým tlačeným predovšetkým ich cenou, a to 40 dolárov za celoročné predplatné. Cieľom novín je práca s multimédiami a interaktívnymi prvkami podporovanými počítačom. The Daily však nie sú jedinými novinami určenými pre iPad, digitálne verzie pre túto technológiu prednedávnom predstavili aj americké denníky The New York Times USA Today.

(The Daily koncom roku 2012 zanikli, ako nerentabilné, poznámka Marián LUHA, redakcia masmediálne.info)

V inováciách nezaostávajú ani slovenské periodiká. Denník SME ponúka svojim čitateľom na webovej stránke www.sme.sk na stiahnutie aplikácie určené na čítanie správ priamo v mobilných telefónoch (smartphone) alebo na obrazovkách televíznych prijímačov, ktoré podporujú aplikáciu Smart TV. Redakcia taktiež ponúka službu RSS (Really Simple Sindication). Tá umožňuje zlučovanie obsahu stránok spravodajského charakteru a osobných webblogov a zároveň prehľadný spôsob ich čítania. Spravodajské informácie sú užívateľom dostupné tiež na najvyužívanejších a najobľúbenejších sociálnych sieťach Facebook, Twitter, a Google +.


PhDr. Ján VIŠŇOVSKÝ, PhD.

 

Poznámka redakcie masmediálne.info:
– publikovaný text je VII. kapitolou z knihy J. Višňovského „Problematika štruktúry a kompozície v novinárstve“.

– autor obálky knihy: Mgr.  art. Martin Ševčovič

– knihu si možno zakúpiť v Univerzitnej kniznici UCM v Trnave, Namestie J. Herdu 2, 917 01 Trnava – kontakt:  033 5565 187 – výpožičné služby, študovňa,  http://www.ucm.sk/sk/univerzitna-kniznica/

– odporúčame prečítať si aj interview s autorom knihy v našej rubrike
„mediálne desatoro“

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu