Slovensko si neopakovateľnú atmosféru štafetového non–stop behu zaslúži,“ zdôraznil Štefan Šogor, riaditeľ 1. ročníka nezvyčajného podujatia pod názvom Od Tatier k Dunaju. Skvelú atmosféru štafetového non – stop behu zažil na vlastnej koži pred piatimi rokmi v zámorí, v meste Portland, kam sa dostal ako člen nádnárodnej firmy pre športové oblečenie a obutie. Ako člen jej tímu bežal preteky Hood to Coast, na ktorých štartovalo tisíc družstiev!

Po návrate domov často spomínal na udalosť, ktorej bol v USA súčasťou. A spolu s partiou kamarátov sa podujal niečo podobné zorganizovať aj na Slovensku. Ako Štefan Šogor z firmy Top Koncept, lebo o ňom je reč, v nedeľu 18. augusta v cieli pretekov zdôraznil, Slovensko je nádherná krajina, ktorá si takéto podujatie zaslúži. Preto ho viac ako rok spolu s podobnými nadšencami starostlivo pripravoval. Na skúšobný „nultý“ ročník horko – ťažko nazbieral jedno 12-členné družstvo, ktoré otestovalo životnosť detailne „rozkúskovanej“ trasy z Nízkych Tatier do Bratislavy.

Vlani horko – ťažko jedno družstvo, tento rok päťdesiatdva!

Tento rok počas dvoch víkendových dní (17. – 18. augusta) sa na 1. ročníku spomínaného behu predstavilo 52 štafiet (spolu 602 pretekárov, pozn.), ktoré súťažili v piatich kategóriách. Práve počet prihlásených štafiet veľmi milo prekvapil organizátorov, ktorí minulý rok úspešne zvládli „nultý“ ročník tohto podujatia. Vo vlaňajšom „nultom“ ročníku absolvovalo dvanásť členov pokusnej štafety trať z Nízkych Tatier do Bratislavy za 29 hodín 44 minút a 15 sekúnd. Tento rok výkon z nultého ročníka by zabezpečil tímu až pozíciu za 22. priečkou výsledkovej listiny! Víťazný tím s typicky slovenským názvom „Klub Pezinských alkoholikov“, v ktorom bežalo dvanásť pretekárov, mal v cieli čas 25:43 h, čo je prekonanie minuloročného výkonu o viac ako štyri hodiny!

behame.sk-rozhovor so Stefan Sogor
Štefan Šogor

Ani ten najväčší optimista z nás nečakal, že na 1. ročník príde až 52 štafiet. Teší nás, že v tretine z nich bežali aj ženy, dokonca dve štafety boli čisto ženské,“ povedal na adresu účastníkov iniciátor unikátnej bežeckej akcie Štefan Šogor a pokračoval: „Trať z Jasnej do Bratislavy, čo je 345 km, sme po niekoľkomesačnom dôkladnom študovaní mapy rozdelili na 36 úsekov, pričom najkratší úsek mal 7 kilometrov a najdlhší 11,5 kilometra. Bežali sme ich väčšinou po cestách II. a III. Triedy, aby sme sa vyhli hustej premávke na tých najvyťaženejších dopravných ťahoch.“

Podľa propozícii podujatia Non – stop beh je 345 km dlhý štafetový beh družstiev, ktoré tvoria deviati až dvanásti bežci, v kategórii ultra si túto vzdialenosť medzi sebou rozdelili iba šiesti bežci. Štafetu vždy bežal len jeden člen tímu a ostatní sa sprievodnými autami presúvali na ďalšie odovzdávky. Každý člen družstva odbehol s odstupom 8 – 10 hodín minimálne tri úseky, čiže v priebehu dvoch dní spolu tridsať kilometrov Pokiaľ však v družstve bolo menej ako 12 členov, tak bežci absolvovali viac úsekov. Poradie bežcov bolo dopredu presne stanovené a nesmelo sa meniť. Čiže bežec, ktorý bežal prvý úsek, mohol opäť nastúpiť až potom, keď svoje úseky absolvovali ostatní členovia tímu.

Klub Pezinských alkoholikov posunul latku veľmi vysoko

 „Štartovali sme v sobotu 17. augusta v Jasnej od 8. 00 h do 14. 00 h, pričom ako posledný vybiehal na trať bežec z tímu, z ktorého nám v prihláške nahlásili najlepšie časy v behu na desať kilometrov. Urobili sme to preto tak, aby všetci účastníci dobiehali do bratislavského cieľa v nedeľu 18. augusta v približne rovnakom časovom úseku od 15.00 do 20.00 h. Aj tak nám najrýchlejšia štafeta prišla do Bratislavy už o 13.45 h,“ pokračoval človek, ktorý ideu zorganizovať non – stop štafetový beh Od Tatier k Dunaju priniesol zo zámoria, kde v Portlande na podobnej akcii pravidelne štartuje až tisíc družstiev.

„Keď som videl tú masu ľudí v pohybe, rozhodol som sa, že niečo podobné možno raz zorganizujem aj na Slovensku. Slovensko je tak krásna krajina, že si podobné bežecké podujatie zaslúži,“ tvrdil človek, ktorý od sobotňajšieho rána do nedeľňajšieho večera spal iba 15 – 20 minút. „Nepýtajte sa ma teraz, či by som do toho opäť išiel, lebo najskôr musím od tohto podujatia získať odstup – a najmä musím si poriadne oddýchnuť. Na nohách som prakticky dva dni v kuse,“ priznal Štefan Šogor skôr ako si prizval na pomoc Miloša Zagoršeka z kooperujúcej firmy Quinta Essentia.

Podnetom k tomu bolo naše úsilie dozvedieť sa viac o účastníkoch non – stop štafetového behu. „Počas víkendu sme v akcii videli mnoho bežcov zo Slovenska, Česka, bol medzi nimi vytrvalec Benarson Behajaina z Madagaskaru, ktorý má na konte aj víťazný polmaratón, ako aj nevidiaci bežec, ktorý trasu bežal s vodičom. Jeden maratónec sa podujal celú trať prebehnúť sám. V čase vyhlasovania výsledkov mal za sebou dvadsiaty úsek trate a do pondelka rána chcel pridať ešte zvyšných šestnásť,“ vysvetľoval Miloš Zagoršek, ktorý má bohaté skúsenosti s organizovaním masových bežeckých podujatí v Bratislave a okolí počnúc Národným behom Devín – Bratislava a končiac rôznymi štafetovými súťažami a horskými extrémnymi behmi.

Ako Štefan Šogor ďalej uviedol, na trati od Tatier k Dunaju sa však počas uplynulého víkendu poriadne zapotili nie iba bežci, ale aj organizátori, ktorí museli riešiť niekoľko nečakaných udalostí. Za Kozárovciami im po druhej hodine v noci padol na trať strom, ktorý konármi zatarasil celú cestu. Vďaka rýchlemu zásahu polície a hasičov túto prekážku veľmi zavčasu z cesty odstránili a preteky nemuseli prerušiť. „Strom spadol tesne po tom, čo úsekom prešiel konvoj organizátorov a čelo pretekov, kým na tento úsek dobehli ďalšie štafety, hasiči stačili strom odstrániť,“ priblížil Štefan Šogor príklad účinnej spolupráce zložiek Ministerstva vnútra SR – policajtov a hasičov, ktoré malo záštitu nad podujatím.

„Okrem toho sme riešili niekoľko zdravotných problémov, ako vyvrtnutý členok, natiahnuté svaly, nejaké odreniny po pádoch, či dva – tri úpaly, lebo preteky prebiehali vo veľkej páľave. Sme však radi, že sme nemuseli riešiť žiadny vážny zdravotný problém,“ zdôraznil jeden zo strojcov 1. ročníka štafetového behu od Tatier k Dunaju.

Trasa štafetového behu viedla prekrásnymi zákutiami Slovenska, jeho účastníci bežali po cestách II. a III. triedy za bežnej premávky cez okresy Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Levice, Zlaté Moravce, Vráble, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Galanta, Dunajská Streda, Senec, Bratislava II a Bratislava-Petržalka.

Kľúčom k úspechu bol prechod cez Starý Šturec

Keďže štafeta sa po cestách II. a III. triedy bežala za neprerušenej premávky, ktorú policajti operatívne a veľmi dobre regulovali, organizátori museli nájsť riešenie ako obísť najvyťaženejšie dopravné uzly, aby nekomplikovali život sebe, ale ani vodičom a policajtom. Podľa Štefana Šogora kľúčom k úspechu celého podujatia bolo nájdenie obchádzky Donovál.

„Horský prechod Donovaly je momentálne tak dopravne vyťažený, že nám bolo jasné, že naša štafeta cez ne bežať nemôže. Preto nám veľmi pomohlo doslova náhodné nájdenie prechodu cez Starý Šturec. Tá stará cesta nám padla rovno z neba. Bežci sa vďaka nej dostali do miest, na ktorých určite boli prvýkrát v živote, navyše my sme sa vyhli možným problémom na Donovaloch. Vďaka Starému Šturcu sa nám otvoril koridor, ktorým sme bez väčších komplikácií dostali celý pelotón našich pretekov z Liptova, z Demänovskej doliny, smerom do Bratislavy,“ vysvetlil riaditeľ pretekov.

„Vzhľadom na to, že sme bežali aj v noci, bezpečnosť pretekárov bola pre nás prvoradá. Každý bežec, ktorý svoj úsek bežal v noci, musel mať povinne čelovú lampu, na oblečení reflexné pásy, viditeľné osvetlenie, aby sme predišli rôznym kolíznym situáciám. Ako organizátori sme radi, že k ničomu vážnemu na celej trase nedošlo, navyše štafety spoznali Slovensko úplne inak, ako ho poznali doteraz. Celú trať sme situovali do nádherných zákutí Slovenska. Na tom sme si naozaj dali záležať,“ zdôraznil prvý muž organizačného výboru 1. ročníka Od Tatier k Dunaju.

Mimoriadny beh priniesol mimoriadne zážitky

Aj keď účastníci štafetového behu a jeho organizátori boli prakticky dva dni na nohách, nastupujúcu únavu úspešne potláčala eufória z výkonu, ktorý mali čerstvo za sebou. Mnohým sa zdalo, že štart v Jasnej bol veľmi dávno, lebo za tie dva dni zažili veľké množstvo zážitkov, neopakovateľných chvíľ a predovšetkým poznania, že dokázali prekonať sami seba.

Štefan Šogor neraz zdôraznil, že štafetový non – stop beh je predovšetkým o tímovej spolupráci, o tímovom duchu, o chuti niečo spolu dokázať. A tiež o starostlivom manažovaní a plánovaní každej aktivity každého člena štafety a jej sprievodu. Preto je zákonité, že mimoriadny beh im všetkým priniesol mimoriadne zážitky. Veď všetci, ktorých sme v cieli spovedali, sa vzácne zhodli na tom, že z trate medzi Jasnou a Bratislavou sa nedá striktne vybrať, respektíve definovať iba jeden najväčší a najsilnejší zážitok.

Veľmi krásne to za všetkých povedal kapitán víťaznej štafety z Klubu pezinských alkoholikov Andrej Maťašovský, ktorý zdôraznil, že ich najväčším a najsilnejším zážitkom z tohto behu bolo 25 hodín a 43 minút, počas ktorých sa spoločnými silami usilovali zdolať predpísanú trať. To boli chvíle, ktoré sa nedajú vyjadriť žiadnymi peniazmi. „Za všetky superzážitky spomeniem napríklad nocovanie pri cintoríne v Komjaticiach,“ zdôraznil s úsmevom Andrej Maťašovský.

Ostatní členovia víťazného tímu sa k názoru kapitána tímu pridali tvrdením, že ich družstvo premiérový ročník non – stop pretekov z Jasnej do Bratislavy vyhralo najmä vďaka tomu, že všetci v ňom si totálne siahli na dno svojich síl. Každý z tímu išiel svoj úsek úplne naplno, vôbec sa nešetril, svoje fyzické i psychické sily obetoval v prospech kolektívu. Jednoducho, fungovali ako tím. Boli veľmi dobre zohraná patria, ktorá vedela čo chce dokázať.

Ich slová potvrdilo aj ubezpečenie Štefana Šogora, že preteky Od Tatier k Dunaju sú v takomto formáte na Slovensku novinkou, ktorá priniesla účastníkom výnimočné zážitky. „Bežci celé preteky absolvujú v režime, ktorý dovtedy v podstate nezažili. Tridsať hodín fungovali prakticky bez spánku. Preto v cieli boli všetci akoby v delíriu. Boli extrémne napumpovaní adrenalínom, boli nadšení z toho, čo dokázali, ale vyšťavený organizmus im dal najavo, že už má toho ´plné zuby´. Všetci boli v cieli totálne na ´šrot´, ale v tomto si boli všetci rovní. Preto v cieli vládla taká eufória a pocit spolupatričnosti. Preto to bol pre všetkých mimoriadny zážitok,“ zdôraznil Štefan Šogor.

Výsledky 1. ročníka non – stop štafetového behu Od Tatier k Dunaju (345 km):

Kategória A, absolútne poradie: 1. Klub Pezinských alkoholikov 25:43 h, 2. TaD 26:25, 3. M. R. C. I. N. A. (Martinus Running Club) 26:31, 4. Ženanačele 26:53, 5. Ready2Run Club 27:02, 6. Slovenská sporiteľňa A 27:04
Kategória B, čisto mužská štafeta: 1. VK Tatran 26:02, 2. HP Móric Beňovský 27:02, 3. Ragby Club Slovan Bratislava 29:50
Kategória C, čisto ženská štafeta: 1. Run for Fun 30:42, 2. SheRuns 31:38
Kategória D: 1. Amway Slovensko Nutrilite 1 30:01, 2. NAY 30:58, 3. Nestlé 32:18
Kategória F: 1. PMV Team 29:02, 2. CS 1000 31:49

 Rozhovor bol publikovaný 19.8. 2013 na špecializovanom portáli o behaní – www.behame.sk 

 

Viac fotografií z podujatia nájdete v galérii v skupine fanúšikov na Facebooku – Od Tatier k Dunaju
REKLAMAadv.: