Ilustračná foto: pixabay.com

Facebook čelí kritike za spôsob akým pracuje jeho nový systém „Fact Check“ na kontrolu falošných článkov. Systém je pomalý a niekedy má dokonca i opačný účinok.

Problémami, ktoré súvisia s prísľubom Facebooku bojovať s falošnými správami zdieľanými na tejto platforme sa v článku Guardian zaoberá Sam Lewin.

Ako prvý prípad, kedy malo štítkovanie fake news opačný účinok aký sa očakáva, popisuje Lewin situáciu s článkom uverejneným na webe Newport Buzz, ktorý sa týkal írskych otrokov.

Článok bol kvôli tvrdeniu, že niekoľko tisíc írskych ľudí bolo do USA privezených ako otroci, označený ako falošný. Štítok, ale nepriniesol želaný efekt a mnohé skupiny ľudí ho naopak intenzívne zdieľali s pripomienkou, že ho treba zdieľať, pretože Facebook chce aktivity na tomto blogu umlčať.

Ďalší problém s kontrolou falošných správ sa týka rýchlosti označovania takýchto článkov. Články, ktoré sú s pomocou samotných užívateľov sociálnej siete a následne kontrolou faktov z tretích strán ako Associated Press, Snopes, ABC News and PolitiFact potvrdené ako falošné, nie sú oštítkované dostatočne rýchlo.

Hoci sa článok javí ako potencionálne nepravdivý, overenie faktov a reálne označenie článku prichádza neskoro, kedy sa článok už dostal medzi početné skupiny ľudí a dalo by sa povedať, že škoda sa už stala a nedá sa napraviť. Aj v tomto prípade vôbec nie je jasné, či štítkovanie skutočne obmedzuje šírenie propagandy.

Dokonca aj Brooke Binkowski, šéfredaktorka spoločnosti Snopes, ktorá je jednou z oficiálnych tretích strán na kontrolu faktov pre sociálnu sieť hovorí, že k účinku nového systému na Facebooku na kontrolu falošných správ, sa nemôže vyjadriť. „Falošne správy sú rýchle a silné,“ dodal Brooke Binkowski pre Guardian.

Systém by mal fungovať tak, že ak dvaja alebo viacerí kontrolóri identifikujú článok ako sporný, má byť označený príslušným štítkom. Realita je, ale úplne iná.

Ako príklad Lewin uvádza napríklad to, že ABC News, ktorá je jednou z partnerských strán na kontrolu faktov pre Facebook, má na svojich stránkach celkom 12 príbehov, ktoré jej novinári odhalili na sociálnej sieti.

Ale viac ako polovica týchto príbehov, v rôznych verziách môže byť stále zdieľaná na Facebooku a to bez označenia ako falošné, aj keď je preukázané, že sú nepravdivé.

Šéfredaktorka zo spoločnosti ABC News Digital, ktorá taktiež spolupracuje so sociálnou sieťou pri kontrole faktov v článkoch, pre Guardian uviedla, že verí v pozitívny vplyv nového systému, no je ťažké sa k nemu vyjadriť bez údajov, ktoré Facebook nechce poskytnúť.

Neúčinnosť štítkovania nepriamo potvrdil aj Aaron Sharockman, výkonný riaditeľ spoločnosti PolitiFact, ktorá tiež spolupracuje s Facebookom na odhaľovaní sporného obsahu, pretože v čase, keď jeho novinári odhalia článok ako falošný, tento je už niekoľko dní, či dokonca týždňov zverejnený a zdieľaný.

Systém kontroly „Fact Check“ sa nepozdáva ani Melissa Zimdars, asistentke komunikácie a médií na Merrimack College, ktorá vytvorila zoznam nedôveryhodných spravodajských stránok. Pre Guardian uviedla, že je to odpoveď Facebooku na tlaky zo strany verejnosti, no celé je to skôr ako lacné PR, než ako systematická práca orientovaná na výsledok.

Facebook naopak podľa Guardian uvádza, že otázku boja proti falošným správam berie veľmi vážne a keďže neexistuje žiadne spoločné optimálne riešenie, rozvinuli vlastný rôznorodý, koordinovaný a strategický plán.

Z tohto pohľadu sa ako najúčinnejší systém boja proti falošným správam javí systematické vzdelávanie verejnosti o tom ako čítať a vyhodnocovať fakty.

Človek sa musí naučiť ako si fakty overiť aj sám, ako čítať aj medzi riadkami a musí sa naučiť využívať potenciál svojej inteligencie, ktorý mu pomôže urobiť zo svojej osoby samostatne rozmýšľajúcu bytosť a nie ľahko ovplyvniteľný nástroj pre konzumáciu názorov a postojov niekoho iného.

Prečítajte si tiež:

Facebook sa rozhodol bojovať proti falošným správam a spamerom

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu