Mediálne prostredie je v súčasnosti plné zmien, ktoré v mnohých smeroch nie sú veľmi efektívne. Žurnalistika na jednej strane niečo získava, na druhej strane niečo stráca. O zmenách v mediálnom prostredí a možnom vývoji v nadchádzajúcom období sme sa rozprávali s Pavlom Múdrym.

Pavol Múdry sa vo svete žurnalistiky pohybuje už veľmi dlho. V súčasnosti pracuje v neziskovej organizácii International Press Institute, ktorá sa zaoberá prácou novinárov, ich bezpečnosťou a slobodou tlače a pôsobí aj ako člen Tlačovo-digitálnej rady SR. V minulosti pôsobil aj ako predseda správnej rady v IPI Slovensko, CEO Slovenskej tlačovej agentúry SITA.

Mediálne prostredie sa za uplynulé obdobie veľmi zmenilo a stále sa mení. Ako vnímate tieto zmeny?

Mediálne prostredie sa skutočne za posledných 20 rokov radikálne zmenilo. Okrem podstatných zmien v technológii, rozvoji internetu, a sociálnych sietí nastali zmeny aj vo vlastníctve médií. Nielen na Slovensku, celosvetovo.

Médiá už nevlastnia vydavateľské domy so zameraním výlučne na médiá a novinársku tvorbu, ale obchodné spoločnosti a finančné skupiny, ktorých primárnym cieľom prevažne nie je kvalitný produkt – teda dobrá žurnalistika, ale najmä zisk a vplyv.

Všetky spomínané zmeny veľmi často poškodzujú kvalitu žurnalistiky. Hlavný dôraz sa kladie na rýchlosť, údernosť titulkov a tým aj tzv. klikanosť, ktorá je zdrojom reklamných príjmov na internetových platformách a pritom klesá prirodzene záujem majiteľov o kvalitnú žurnalistiku, ktorá si vyžaduje svoj čas. Samozrejme, česť výnimkám, ktoré stále trvajú na kvalite novinárskej práce.

Svet je preplnený informáciami, takmer všetko sa deje v prostredí internetu a sociálnych sietí. Ukázalo sa však, že príliš veľká benevolentnosť na sociálnych sieťach umožňuje manipuláciu s ľuďmi. Dnes už vlády krajín, ale aj nadnárodné organizácie „tlačia“ na technologické giganty a snažia sa upraviť podmienky činnosti na internete. Je vôbec možné dostať sa z tohto začarovaného kruhu?

V tejto súvislosti by som asi mal poznamenať, že čiastočnou príčinou súčasného stavu bolo hrubé podcenenie rozvoja internetových možností médiami v 90-tych rokoch minulého storočia.

Médiá a ich vlastníci, ale aj zamestnanci neodhadli možný vývoj a pridlho internet podceňovali. A teraz už je neskoro akokoľvek zasahovať do tohto vývoja, treba sa prispôsobiť, aj keď už s veľkým časovým, obsahovým a najmä dosahovým hendikepom.

V dnešnej dobe, ako to vidím, sociálne siete a internetové médiá, najmä u generácie +- 40 a menej ročných, nielen že ohrozili tradičné kvalitné médiá, ale majú obrovský podiel na výsledkoch volieb na celom svete.

Médiá by mali reagovať a to opäť len dôrazom na kvalitu ich produktov na všetkých platformách, poskytovaním kvalitných, overených a dobre spracovaných obsahov, zrozumiteľným bežnému, ale i náročnejšiemu čitateľovi. Podliehanie vkusu čitateľa a čiastočná bulvarizácia aj mienkotvorných médií je podľa mňa cesta k zániku kvalitnej novinárčiny.

Do popredia silno vstupuje dátová žurnalistika a investigatívna žurnalistika. Médiá sa menia na vyšetrovateľov, sudcov, katov. Ibaže médiá dokážu tvarovať realitu na svoj obraz, podľa vlastných záujmov. Týmto vzniká nebezpečná situácia dezinformovanosti a manipulácie ľudí.

Dátová, investigatívna, ale aj vysvetľujúca či v určitom zmysle edukatívna žurnalistika je dôležitou súčasťou vplyvu žurnalistiky na spoločnosť. Úlohou médií však je odhaľovať, objasňovať, vysvetľovať, ale nie obviňovať, súdiť či zavádzať.

Mnohí súčasní novinári si to dnes trochu mýlia, hrajú sa na vyšetrovateľov, prokurátorov i sudcov. Je to aj o štýle písania a to opäť spôsobuje často snaha o ohúrenie čitateľa a bulvárny štýl. Je to téma na serióznu úvahu vedenia redakcií.

Podľa viacerých popredných zahraničných predstaviteľov nadnárodných organizácií je potrebné, aby sa už deti v školách učili čítať kriticky, aby sa učili overovať si informácie, aby sa dokázali zorientovať v mediálnom obsahu. Ako to vnímate vy?

Je to nutné, ale to nestačí. Aj médiá musia urobiť kroky, ktoré nie sú populárne a ani lacné. Také, ktoré seriózne médiá kvalitným obsahom presvedčia čitateľov o svojej opodstatnenosti a tým sa postavia proti množstvu neoverených informácií z pofidérnych zdrojov.

Len znevažovanie a kritika pofidérnych zdrojov stačiť nebude. Verím, že vývoj k tomu bude smerovať, ale bude to stáť dosť námahy, financií a času.

Súčasný trend v mediálnej kultúre sa uberá smerom k obrazu a zvuku (podcasty). Prečo ľudia preferujú informácie v tejto podobe? Spôsobuje to podľa vás fakt, že ľudia chcú stále niečo nové (a preto médiá musia tvoriť nové spôsoby, aby ľudí zaujali) alebo je to pre nich pohodlnejšie prijímať informácie v tejto podobe?

Nové a pohodlnejšie veci ľudstvo vždy lákali. Ak sú takéto spôsoby šírenia informácií podávané v dobrej kvalite, prečo nie. A najmä ak by prilákali ľudí k hľadaniu širších súvislostí v médiách bolo by to pozitívne. Ja som asi stará škola, mňa takto podávané informácie zatiaľ veľmi neoslovili.

Aké sú podľa vás najväčšie riziká, ktoré súvisia so súčasným vývojom mediálneho prostredia?

Tak to je na samostatnú dlhú tému. Len heslovite: bulvarizácia, tlak na rýchlosť a množstvo produkovaných informácií, tlak vonkajšieho prostredia či už z politických, či ekonomických sfér, podliehanie vkusu väčšinovej populácie, a najmä ekonomika médií, ktorá je v súčasnosti poddimenzovaná.

Elity spoločnosti médiá berú ako príťaž, niečo čo im komplikuje ich plány, a preto ich v najlepšom prípade tolerujú, ale určite nepodporujú. Na škodu rozvoja celej spoločnosti.

Podotýkam, že veci, ktoré tu zo svojho pohľadu popisujem, nie sú špecifikom slovenskej reality. Takto sa podľa mňa vyvíja mediálne prostredie na celom svete.

Ďakujeme za rozhovor.

autor fotografie na titulke: Lubo Špirko, zdroj foto: P.M.