zdroj: Marenčin PT

Založenie prvej a dodnes najúspešnejšej komerčnej televíznej stanice na Slovensku je taký dramatický príbeh, že sa stal v týchto dňoch súčasťou knihy Gustáva Murína Dvojhra bez pravidiel – Pavol Rusko vs Marián Kočner. Ukážky z knihy uvádzame s povolením autora i vydavateľstva Marenčin PT.

Opäť na koni

Zaujímavé je, že akokoľvek osobne je postava Pavla Ruska fyzicky aj konaním pre mnohých nesympatická, v istých okamihoch akoby do neho vstúpil Duch svätý a ukázal mu cestu. Uvedomil si nielen silu média, ktoré má v rukách, ale aj ako prvý sa pokúsil ovládnuť kompletne všetky druhy mediálnych výstupov – televíziu, súkromné rádio, printový mesačník a denník.

A svojou vytrvalosťou ich na čas dokázal aj spojiť. No a po čase všetky (až na televíziu, kde mu to nedovolili noví vlastníci) priviedol do krachu…

Na pohľad tučnou korisťou pre Ruska bol denník Národná Obroda. Ten vznikol po roku 1989 a stal sa solídnym „hradným médiom“. Do jeho vedenia Rusko pribral Ivana Čeredejeva, ktorý predtým v 90. rokoch riadil medzinárodnú redakciu spravodajskej agentúry TASR, neskôr z nej spolu s Pavlom Múdrym odišli a ako šéfredaktor bol pri zakladaní súkromnej agentúry SITA.

Po voľbách v roku 1998 sa stal generálnym riaditeľom TASR. Spolu s Ruskom dokázali projekt „hradného denníka“ dokonale pochovať. Ruskov vklad bol v tom, že si celkom nereálne predstavoval, že redaktori spravodajstva i publicistiky Markízy budú svoje príspevky prepisovať pre denník. To bolo pri televíznej prevádzke nemožné.

Na čas sa Rusko zmocnil aj súkromného Rádia Okey, ktoré bolo od 1. marca 2001 nástupcom Rádia Koliba. Ani rádio pod Ruskovou kuratelou dlho nevydržalo. Bolo to objatie pytóna, čo od lásky stíska a dusí vlastné dieťa.

Ďalšou trofejou bol časopis Markíza. Ten založila skupina nadšencov, a spočiatku im podpora Ruska významne finančne pomohla. Vypracovali sa až do prvej päťky na trhu vo svojej kategórii.

Lenže keď odmietli jeho žiadosť, aby publikovali ním nariadenú politickú propagandu, finančný tok zo dňa na deň ustal a mesačník to čoskoro úplne položilo.
Ruskove mediálne impérium zaniklo tak rýchlo, ako vzniklo.

Konkurenti bez šance

Čert vraj nikdy nespí. V oblasti súkromných televízií bol vtedy čertovsky aktívny známy bratislavský mafiánsky „ekonóm“ Peter Steinhübel, prezývaný Žaluď.

Iste si spomínate na to, ako si bol Rusko istý, že na neho Pohanka nemá, lebo nezloží nutnú súdnu zábezpeku v miliónoch korún. Ešte aj Kočnerovi sa smial, lebo neveril, že takú sumu zoženie. Ale úsmev mu zamrzol, keď sa do veci vložil mafián Žaluď.

Steinhübel začínal za komunistického režimu ako vekslák, a už vtedy si žil nad pomery… Po roku 1989 nastal pre neho raj. Počas malej privatizácii sa brutálnym násilím dostal v zmanipulovaných dražbách k celému radu menších i väčších prevádzok.

Tie prenajímal a na nájomcov posielal vlastných výpalníkov, ktorým šéfoval cigánsky mafián Tuti Daniš. Popri tom Žaluď pašoval drogy, pričom mu mal podľa vtedajšieho Úradu na ochranu ústavy a demokracie pomáhať istý Boris Kollár.

Žaluď s partiou ľudí ako Kollár vraj zarobili po zjednotení Nemecka obrovské peniaze aj na výmene východných mariek na západné. Nahonobený kapitál investovali do lacných počítačov na Západe, ktoré prepašovali a pokúšali sa legalizovať cez firmu Apex, v ktorej nájdeme na opäť známe mená – Kollár, Steinhübel a Deák.

Takže mafiánsky boss Žaluď mal nakoniec taký našmelený kapitál (viac v knihe MAFIÁNI 2), že ochotne vypomohol vysokou finančnou čiastkou, 20 miliónov korún (cca 660 tisíc eur), firme Gamatex, aby mohla zložiť súdnu zábezpeku vo veci pohľadávky, ktorá Pavla Ruska fakticky pripravila o spoluvlastníctvo v TV Markíza.

Kočner bol pripravený obratom predať firmu, držiacu licenciu na vysielanie Markízy, za desaťnásobok, teda za 200 miliónov korún (cca 6,6 miliónov eur).

A ten istý Žaluď sa neuspokojil s tým, že tento kšeft nevyšiel. Neúspešný pokus vstúpiť do najsledovanejšieho média kompenzoval dovtedy nevídanou dražobnou kúpou licencie horibilne zadlženej televízie VTV.

Projekt VTV dokazuje, že keď dvaja robia to isté, nemusí byť výsledok automaticky ten istý. VTV začala ešte pred TV Markíza, ale len cez káblové šírenie a satelit. Spočiatku mala kvalitné programy, vrátane objektívneho spravodajstva, zábavu čerpala najmä z nemeckých archívov.

TV Markíza prišla o rok neskôr. Zakrátko nabrala VTV horibilné dlhy, keďže veľký reklamný balík sa presunul ku konkurencii, z čoho ju v roku 1998 zachránil predaj 51% podielu spoločnosti VTV Cable TV spol s r. o. pre spoločnosť TV Plus Vladimíra Poóra.

Z VTV časom odišli do TV Markíza aj originálne relácie, ako Aj múdry schybí s Elenou Vacvalovou a Oliverom Andrásym. Poór sa krachujúcej televíznej stanice rád zbavil a Žaluď tu pôsobil až do svojej násilnej smrti v noci 4. augusta 1999.

Podľa svedectiev zamestnancov sa veľmi staral, aby všetko fungovalo. Tá kúpa ho stála podľa médií najmenej 30 miliónov korún a všemožne sa usiloval, aby sa mu so ziskom vrátili.

Nemali by sme sa čudovať, že po mafiánskej poprave Žaluďa sa vo VTV objavuje ako jeho „dedič“, mafián Peter Čongrády. Na rozdiel od hlavičky Žaluďa, tomuto biznisu sa vôbec nerozumel, medzi zamestnancami sa objavoval oblečený vo vtedy medzi mafiánmi obľúbenej športovej súprave, a všetko nasvedčovalo tomu, že jeho najväčším záujmom je vytunelovať z firmy všetko, čo sa ešte dalo.

Zasadil tak naozaj prvej súkromnej televízii smrteľnú ranu, z ktorej sa napriek pokusom iných o záchranu už nespamätala. VTV skončila 9. februára 2000 po takmer piatich rokoch vysielania, keď jej Rada pre vysielanie a retransmisiu odobrala licenciu.

Po VTV aj Luna

Súkromná slovenská televízia TV Luna začala vysielať až 27. novembra 1999 a jej životnosť bola oproti VTV menej ako polovičná. Na rozdiel od VTV sa jej signál šíril nielen cez družicu, ale aj terestriálne.

Mala byť oživením trhu a začala ambiciózne takmer dvadsaťminútovými hlavnými správami, ktoré presúvala kvôli konkurenčnej TV Markíza z 19:15 na 18:50 a neskôr na18:45. Jej novinkou boli krátke správy o 15:00, 16:00, 18:00, 21:00 a 22:00 hodine.

Ďalšou novinkou bola naživo vysielaná diskusná relácia o hlavnej udalosti dňa so začiatkom o 19:40. Získali aj známeho zabávača Milana Markoviča, ktorý sa predstavil reláciou Moja vec.

Nádejný štart však nemal dlhé trvanie pre veľmi nejasnú úlohu spoluvlastníka, ktorým bola banka. Nielenže v banke sabotovali všetky pokusy o získanie nových partnerov a investorov, ale neplatili ani sociálne odvody zamestnancov, z čoho vznikli následne súdy.

Z toho sa už TV Luna nespamätala. Rada pre vysielanie a retransmisiu jej 20. novembra 2001 odobrala licenciu na vysielanie. Na majetok bol vyhlásený konkurz dňa 28. apríla 2003 a spoločnosť TV Luna zanikla oficiálne 5. januára 2009.

Z tohto programovo životaschopného projektu akvizície s dabingom skončili poväčšinou v novovznikajúcej TV JOJ. Seriál Zborovňa scenáristu Viliama Klimáčka zaradila do svojho archívu STV a dotočila druhú sériu. V obidvoch televíziách mali zaviaznuť aj tisíce videokaziet z archívu TV Luna.

Všetky publikované ukážky z knihy nájdete > tu

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu