Pavol Rusko a TV Markíza: Vzostup a pády televízneho magnáta (8. ukážka z knihy)

Založenie prvej a dodnes najúspešnejšej komerčnej televíznej stanice na Slovensku je taký dramatický príbeh, že sa stal v týchto dňoch súčasťou knihy Gustáva Murína Dvojhra bez pravidiel – Pavol Rusko vs Marián Kočner. Ukážky z knihy uvádzame s povolením autora i vydavateľstva Marenčin PT.

Mafiánovi k vôli

Mafiáni 90. rokov u nás prišli k peniazom tak rýchlo, že si ich takmer nikto z nich nestihol ani užiť. Brutálny teror, voči ktorému sa štátna moc, oslabená Nežnou revolúciou, nedokázala a často ani nechcela postaviť, ich len ubezpečoval o ich beztrestnosti.

To ešte pridupľovala mečiarovská tajná služba, ktorá ich krvavé služby využívala za prísľub skutočne okázalo zabezpečovanej beztrestnosti. Len si spomeňme na škandalózny únos syna prezidenta Kováča, na ktorom sa podieľali členovia mafiánskej bandy sýkorovcov.

Veď ani pracovníci tajnej služby nemôžu mať v demokratickom režime v pracovnej náplni únosy. Na špinavú robotu mali práve mafiánov.

Naši mafiánski bossovia mali jednu slabinu, na ktorú aj všetci, čo jej podľahli, doplatili. Mali odrazu veľa peňazí, boli obklopení peknými ženami, vlastnili drahé autá aj domy – a to všetko chceli okázalo vystavovať na obdiv.

Pravý opak skutočného mafiánskeho bossa, ktorý zásadne pôsobí v pozadí. A na publicite bol a je priam dávkovo závislý aj najväčší brutálny sériový vrah v celej histórii Slovenska – Černák.

Mal všetko a chcel ešte viac – slávu. Ideálna chvíľa na stretnutie s Pavlom Ruskom. Tí dvaja si v tej chvíli mali navzájom čo ponúknuť, takže si nemali prečo neporozumieť. Prvý začal plniť dohody Rusko a zneužíval na to vysielanie Markízy. Začalo to nevinne.

Takto na to spomína v knihe Mikuláš Černák novinárka Ingrid Timková, ktorá podrobne sledovala Černákov prípad: „Veľmi dobre sa doteraz pamätám na reportáž v televíznom spravodajstve, ktorú odvysielala súkromná televízia v hlavnom vysielacom čase o tom, ako Černák chová tigre. To som vtedy nepochopila, akú spravodajskú hodnotu mala tá správa… Počas procesu sa na jednom z hlavných pojednávaní čítala výpoveď reportéra, ktorý dostal príkaz spomínaný šot pripraviť. Podrobne hovoril o tom, ako vtedajší riaditeľ kontroloval prípravu reportáže, dokonca vo finálnej fáze v nej robil aj sám zásahy.“

Áno, presne takto chcel byť Černák zviditeľnený. Ako vášnivý chovateľ tigrov, hoci práve toto bola záľuba mafiánskych bossov (Peter Novotný, František Salinger, Karol Szatmáry…).

Choval ich v klietke v záhrade erotického salónu v Banskej Bystrici. Neskôr zvieratá presťahoval do penziónu v Bystrej, ku ktorému sa dostal typicky mafiánskym terorom.

Šelmy Sultána, Elzu, Gina a Fatimu mal na starosti mladík, ktorého napadli tak, že prišiel o kus svalu na ruke. Krátko nato zomrel pri autonehode. Podnikateľ František Mojžiš v článku pre Plus 7 dní povedal, že sa bojí, aby v tej klietke s Černákovými tigrami neskončil.

Na to mu Černák už z väzenia odkázal, že jeho tigre majú čo žrať aj bez Mojžiša. Faktom však ostáva, že najväčším problémom vrahov bolo zbaviť sa tela obete.

Využiť tigre ako likvidátorov jedného z rozhodujúcich dôkazov vraždy nebol úplne nereálny nápad. Toto všetko však Ruska nezaujímalo, pestoval si svojho mafiána.

Nebolo to nezištne. Pri domovej prehliadke v roku 1997 po zadržaní Černáka sa v jeho trezore vraj našiel aj zoznam spolupracovníkov. A na prvých miestach bolo údajne meno Pavla Ruska!

Filmový festival s mafiánskou záverečnou scénou

Rusko zámerne prehliadal, s kým sa spolčil. Lebo krvavú stopu zanechával Černák všade. Zdramatizoval ňou ešte aj Medzinárodný filmový festival – Forum v Bratislave.
Takto na to spomína František Mojžiš v knihe František Mojžiš a DRUKOS proti mafii: „V tom období ma navštívil aj známy herec a činovník v televízii Markíza, pán Ľubo Gregor.

Odporučil ho na mňa generálny riaditeľ Markízy, Paľo Rusko. Počas obeda, popretkávaného množstvom jeho gagov, inšpirovaných hlavnou postavou v asi prvom pôvodnom televíznom seriáli na Markíze vôbec, mi Ľubo Gregor predostrel umelecký projekt ´Medzinárodný filmový festival – Forum´.

Povedal mi, že pre festival zabezpečuje cez reklamu a sponzorstvo peniaze, a možnosť sponzoringu ponúkol i DRUKOS-u. Keď vyšpecifikoval, akú reklamu a kde získame, zdala sa mi jeho ponuka veľmi výhodná, a rýchlo sme sa dohodli, že budeme najväčším obchodným a reklamným partnerom festivalu.

Na slávnostné otvorenie festivalu v bratislavskom hoteli Danube pozvali samozrejme aj mňa. V Danube boli pán Gregor, Pavol Rusko, šéf festivalu, známy režisér, kadejaké celebrity a známe osobnosti.

Bol som vyzvaný, aby som prehovoril. Tak som povedal, že stav krajiny je taký, že sme museli odovzdať vlastníctvo firmy do záchranných rúk cirkvi.“

Mojžiš takto po prvýkrát prehovoril na verejnosti o brutálnom výpalníctve Černákovej bandy a vedľa neho stál Černákov priaznivec Pavol Rusko a ani brvou nepohol. Bol to paradoxný okamih. Ešte si aj vypýtal sponzoring od Černákovej obete.

Tak ten festival začínal. Po týždni končil tým, že v tom istom hoteli Danube museli príchod festivalových hostí na záverečnú recepciu improvizovane presunúť cez bočný vchod.

Vo vestibule totiž ležala mŕtvola mafiánskeho pobočníka Fabiana a záchranka sa starala o jeho ťažko postreleného bossa Holuba. Obaja prišli z Košíc na pozvanie Černáka, ktorý osobne režíroval túto priam filmovú scénu mafiánskej popravy.

Ani toto neodradilo Ruska, aby svojou televíziou Markíza neslúžil mafiánskemu bossovi a cynickému zabijakovi Černákovi. Ten bol dovtedy médiami opisovaný zásadne negatívne, ak vôbec.

Ruskove mediálne služby sa mu nemohli nepáčiť. A keďže mal o dosahu masmédií predstavu ako mäsiarsky učeň (ktorým aj bol), tlačil na ďalšie televízne výstupy. Tie však dopadli úplne opačne, než si predstavoval. Rusko mu aj tak ochotne poslúžil.

Druhá strana mince

Za všetko v živote vraj platíme. A Pavol Rusko tak nerád platil. Preto mal ešte aj po víťaznom nástupe Rudolfa Schustera do parlamentu a zakrátko aj do prezidentského paláca, vážne problémy.

Takto to opisuje František Mojžiš v knihe František Mojžiš a DRUKOS proti mafii: „Aj vďaka nám sa teda Pavol Rusko vrátil do čela TV Markíza a znovu zasadol do svojho kresla. Poďakoval sa mi po telefóne. Zdalo sa mi, že celkove má s ďakovaním ťažkosti – išlo to z neho ako z chlpatej deky. A o pár rôčkov sa mi poďakoval inak.

V TV Markíza, ktorej generálny riaditeľ Paľo Rusko podporil SOP-ku (stranu, v ktorej som cez Majského odmietol ´hviezdnu´ kariéru podpredsedu), som mal po čase zrazu úplnú stopku. Prvý raz som pocítil mediálnu smrť…

Potvrdili mi to aj niekoľkí redaktori z Markízy po tom, čo im príspevky, natočené so mnou, neodvysielali. Vraj sa v tom ´bystro´ angažovala aj vtedajšia šéfka spravodajstva a vtedy ešte aj manželka pána generálneho, Viera Rusková…

Po istej dobe sa na mňa obrátil Pavol Rusko s požiadavkou postaviť dom a pravdepodobne aj dodať auto pre pána Joža Pročka a postaviť dom a dodať auto pre pani Mišku Marienkovú…

Pročko aj Marienková doniesli aj projekty rodinných domov. Podľa mojich informácií sa pánovi Pročkovi dom nedostaval, pretože jeho projekt bol pre náš systém nevhodný, a pani Marienkovej sa aj začal stavať.

Pre pani Marienkovú sa aj dalo auto pravdepodobne značky Volkswagen. Spôsob financovania a zabezpečenia vozidiel i stavieb pre Pročka a Marienkovú nechal Rusko na nás, doslova mi povedal v tom zmysle, aby sme si to zariadili, a my sme následne mohli prísť len s jedným z variantov získať reklamu v TV Markíza, časopise Markíza, v rádiu Okey alebo v Národnej obrode.

Dom Marienkovej sa nedostaval, pretože celé jednania s pánom Ruskom ohľadne uvedených reklám trvali strašne dlho, pravdepodobne aj niekoľko rokov… Miška Marienková osobne urgovala dokončenie domu…

Po mojich predchádzajúcich skúsenostiach s Paľom Ruskom a jeho spôsobmi som vedel, že odmietnuť to síce môžem, ale bude to moja a DRUKOS-u mediálna smrť.

Pročkovi sa teda dom DRUKOS-om nedostaval, postavil mu ho niekto iný. Marienkovej stavba sa začala, ale vzhľadom k vyššie uvedenému nedošlo z našej strany k jej dokončeniu.

Od Pročka a Marienkovej viem, že zo strany Pavla Ruska im bola za ich účasť na volebnej kampani SOP v roku 1998 sľúbená odmena pravdepodobne v hotovosti miliónov korún. K tomuto plneniu však zo strany Ruska ani SOP nedošlo a pravdepodobne sa hľadalo náhradné naturálne plnenie vo forme áut a domov.“

Po rokoch sa František Mojžiš a Pavol Rusko aj kvôli tomuto sporu stretli na súde. Mojžiš sa totiž rozhodol spolupracovať s políciou a podľa Nového času o Ruskovi vypovedal toto: „Ja som sa rozhodol v roku 1997 spolupracovať s políciou, ale doteraz to nikam neviedlo.

Prečo som sa rozhodol spolupracovať s tímom pána Šáteka, bolo a je, že myslím, že to robí skutočne úprimne. Ja aj moja manželka sme sa rozhodli, že takto sa ďalej žiť nedá. Naše definitívne spontánne rozhodnutie vzniklo, keď sme videli televízny duel Palko – Rusko. To sa nedalo pozerať a nie je možné, aby krajinu ovládali mafiáni.“

Ruskovi táto výpoveď nijako významne nepoškodila. Čoskoro sa stal záporným hrdinom ďaleko závažnejších káuz…

Všetky publikované ukážky z knihy nájdete > tu

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu