Podľa novej štúdie „Fake news 2016“ mohol byť vplyv falošných správ na výsledok prezidentských volieb v USA marginálny

foto koláž: MediaHub.sk, zdroj foto: pixabay.com

Andrew Guess, Brendan Nyhan a Jason Reifler zverejnili svoju štúdiu, ktorá poukazuje na to, aký vplyv a dopad mali falošné správy na prezidentské voľby v roku 2016.

Tak ako takmer všetko na svete aj falošné správy sa rozvíjali postupne. Od klamlivých zábavných stránok až po vážne ohrozenie volebných a mocenských výsledkov či politických preferencií.

Existuje mnoho prieskumov, v ktorých rôzne subjekty zisťujú, aký vplyv majú falošné správy na správanie sa ľudí, no sú to len útržkové zistenia.

Komplexnejší pohľad na falošné správy a ich vplyv na ľudí podľa denníka The New York Times, poskytuje nová štúdia troch výskumníkov z americkej Princetonskej univerzity, inštitúcie Dartmouth College a britskej Exeterskej university.

Podľa štúdie bol dosah falošných správ naozaj široký. Jeden zo štyroch Američanov zo skúmanej vzorky čítal najmenej jeden falošný príbeh, ale aj tí čo čítali v celku veľa falošných správ, v konečnom dôsledku konzumovali oveľa viac pravdivého obsahu, ktorý pochádzal z novín, webových stránok a iných digitálnych zdrojov.

Analýza, ktorú výskumníci zverejnili v prvom januárovom týždni tohto roku, bola vykonaná z histórie internetových prehliadačov počas prezidentskej kampane USA v roku 2016.

Tieto údaje výskumníkom pod zachovaním anonymity poskytlo 2525 obyvateľov USA. Zo získaných údajov autori výskumu zistili, akí ľudia čítali falošné správy, aký druh falošných správ čítali a aké pravdivé správy títo ľudia videli v rovnakom čase. On-line aktivity respondentov boli sledované prieskumnou a analytickou firmou YouGov.

Zostavený tím, ktorý sa podieľal na prieskume, definoval navštívenú webovú stránku ako „fake news“, ak zverejnila aspoň dva preukázateľne falošné príbehy, ktoré určili ekonómovia Hunt Allcott a Matthew Gentzkow vo výskume zverejnenom minulý rok. Z 289 takýchto webových stránok, približne 80 % falošných článkov podporovalo Donalda Trumpa.

On-line správanie účastníkov bolo v niektorých ohľadoch očakávané, ale v iných prekvapujúce. Používatelia, ktorí podporovali Trumpa mali trikrát vyššiu pravdepodobnosť, že navštívia falošné spravodajské stránky, ktoré podporujú ich kandidáta, než mali Clintonovej prívrženci. Približne 65% návštevnosti falošných stránok pripadlo na najkonzervatívnejšiu desatinu osôb zo skúmanej skupiny.

Napriek tomu falošné príbehy predstavovali malý zlomok celkovej spravodajskej spotreby účastníkov, bez ohľadu na politické preferencie. Dokonca aj konzervatívni prívrženci videli v priemere len päť falošných spravodajských článkov za viac ako päť týždňov. Zo získaných údajov sa teda nedá zistiť, aký mali falošné správy účinok.

Podľa profesora psychológie, ekonomiky a manažmentu na Yale University menom David Rand, nová štúdia nevylučuje možnosť, že falošné správy ovplyvnili voľby. Jeho vyjadrenie zverejnil vo svojom článku The New York Times.

Podľa štúdie mali Američania vo veku nad 60 rokov oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že navštívia falošnú spravodajskú lokalitu ako mladší ľudia.

Zo štúdie okrem iného vyplynulo, že na falošné stánky pristupovali čitatelia najčastejšie z Facebooku.

„Aj napriek všetkému rozruchu okolo falošných správ je dôležité uvedomiť si, že falošné správy zasiahli len určitý podsúbor Američanov a väčšina z tých, ktorých zasiahli už bola aj predtým prívržencom jednej alebo druhej strany. Títo ľudia boli tiež dychtiví konzumenti serióznych správ. Sú to ľudia, ktorí sa v politike intenzívne angažujú a dôkladne ju sledujú,“ uviedol profesor Brendan Nyhan pre denník The New York Times.

Zdá sa, že táto správa výrazne narúša presvedčenie, že falošné správy mohli mať veľký vplyv na výsledok prezidentských volieb USA v roku 2016.