Od 29. marca 2014 v Slovenskej národnej galérii na treťom poschodí Esterházyho paláca nájdu fanúšikovia impresionizmu diela slovenských impresionistických maliarov. Túto výstavu sme si nedali ujsť a veru sme neoľutovali.

Už samotná myšlienka dať do pozornosti slovenských umelcov, ktorí sa pridali k revolučným maliarom v Paríži – liahni impresionizmu, je obdivuhodná. Veď koncom 19. storočia sa aj naši umelci potrebovali realizovať a opustiť ateliérovú maľbu, aby sa ocitli v prírode a podali obraz krajiny alebo vybraného motívu tak, ako ho vníma recipient.

Diela v človeku mali zanechať ten najsilnejší dojem – teda impresiu, presne tak, ako tieto emócie pociťuje človek zo slávneho obrazu Clauda Moneta- Impresia, vychádzajúce slnko.

Apropo, nádherne práve zalievajúce slnko implementoval do svojho nesmierne ľudského, a pritom odborného prejavu Jána Abelovského. Návštevníkom vernisáže priblížil 120 diel zo zbierok národnej galérie, regionálnych galérií a súkromných zbierok a Maďarskej národnej galérie s takým šarmom, že ďalšie slová už ani neboli potrebné. Všetci prítomní sa už tešili na vizuálny zážitok z výstavy, ktorá potrvá až do 25. mája.

SNG-Dominik Skutecký, Trh v Banskej Bystrici, 1889. Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica
Dominik Skutecký, Trh v Banskej Bystrici, 1889. Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica

Výstava, ktorá komplexne mapuje slovenské umenie konca 19. storočia a začiatku 20. storočia, poskytuje skutočne pozoruhodné a zároveň rozmanité zážitky z diel Ladislava Mednyánszkeho, Dominika Skuteckého, Józsefa Rippl-Rónaia, Martina Benku či Jozefa Hanullu.

Slovenskí návštevníci uvidia popri spomínaných obľúbených maliaroch aj vzácne maľby šarišských rodákov Pála Szinyeiho Merseho, Tivadara Zemplényiho či doteraz nikdy nevystavované plátna jednej z mála žien-maliarok v našom umení začiatku 20. storočia Želmíry Duchajovej-Švehlovej.

Práve jej Rozkvitnutá jabloň z roku 1915 priam zaliala dušu človeka svetlom a krásou, farebnosťou a osobne som neodolala nutkaniu vybaviť si pri tomto diele populárne klavírne Gymnopédie Erika Satieho. Práve Satie totiž nie je len predchodcom impresionizmu, ale vďaka jeho intimite v skladbách, ktorú tak dômyselne a s citom dokázal pretaviť v akési tiché tajomstvo, je považovaný aj za stvoriteľa ambientnej hudby.

Farba je najdôležitejším aspektom impresionistického diela, v prírode sa však mení podľa toho, aká je vrstva vzduchu a svetla obklopujúca predmet. Obraz sa nám preto javí ako zmes farebných škvrniek a až pri správnom odstupe môže dostať návštevník ten skutočný dojem, ktorý chcel maliar vyjadriť. Výtvarné umenie s hudbou idú akoby dvaja čerstvo zamilovaní snúbenci ruka v ruke.

Tak ako „otec impresionizmus“ Calude Debussy, ktorý tvoril na základe princípu zachytenia predstáv, pričom na prvom mieste jeho väčšiny skladieb je preferovaná senzuálna príjemnosť. Pri mnohých vystavených obrazoch sa akoby spontánne v hlave človeka zjaví nádherné Faunovo popoludnie, lyrická báseň, opisujúca fauna oddychujúceho za slnečného popoludnia, keď spomína na svoje lásky.

Inšpiráciou k napísaniu tejto skladby Debussymu slúžila báseň Stéphana Mallarmého, ktorý bol po premiére natoľko dojatý, že sa neubránil výroku: „Neočakával som niečo také. Tá hudba predlžuje dojem z mojej básne a evokuje jej ovzdušie s väčšou poetikou než farba.“

Skúste si v Slovenskej Národnej galérii pozrieť obraz od Mednyánszkeho Štúdia jarnej oblohy a možno prvou asociáciou bude práve spomínané Faunovo popoludnie alebo slávne Nokturná. Netreba si ich však mýliť s tými, ktoré preslávil romantik Chopin. Napokon, sám Debussy povedal: „Slovo nokturná je tu treba chápať vo všeobecnejšom a dekoratívnom význame.

Nejde o obvyklú formu nokturna, ale predovšetkým o hru svetiel a vnemov.“ Fantázie sa medze nekladú- či už sa vám zhudobní Hmlistá krajina pri rieke či Motív Belianskych Tatier, dominanta impresionistických obrazov, farba, návštevníkovi dokáže priniesť rozmanité asociácie a hlboké vizuálne zážitky popretkávaný hudbou.

Začujete ju akoby spontánne, bez toho, aby vám to niekto prikázal a o to je zážitok z výtvarného umenia mocnejší. Výtvarníci zachytávali slnkom ožiarenú prírodu a práve farby na úkor samotného obsahu nájdeme aj v hudbe alebo v literatúre, napríklad v niektorých intímnych, náladových a silno pocitových dielach od Čechova. Jednoducho, nemožno oddeliť neoddeliteľné.

impresiozmus.sk SNG-wallpaper

ImpresionizmusSK v Slovenskej národnej galérii prináša pohľad na umenie na Slovensku záverom 19. a začiatkom 20. storočia, keď tvorili Manet, Monet, Pissarro, Renoir či Degas. Ukazuje, ako si naši umelci a ich kolegovia tvoriaci na Slovensku v období, keď sa profiloval náš impresionizmus, osvojili zázrak farby, svetla a nového priestoru na obrazoch.

Vrelo všetkým týmto výstavu odporúčame, a to nielen preto, že je profesionálne inštalovaná, ale predovšetkým si konečne spomenieme aj na genézu našich umelcov, ktorí tvorili v línii tých francúzskych. A nemáme sa za čo veru hanbiť.

George Sandová


obraz hore: Ladislav Medňanský, Dáma pri člnkoch, 1875 – 1885, SNG

Zdroj fotografií: Slovenská národná galéria

REKLAMAadv.: