V minulosti pomohli spoločnostiam ako Facebook, Google či Twitter prepracovať sa do pozície, že ľudia sú na ich službách závislí. Oni sami, ale podnikajú kroky, ktoré im pomáhajú ujsť pred nástrahami internetu.

„Pre ľudí je veľmi obvyklé, že vyvíjajú veci s najlepšími zámermi, ale tieto veci majú aj neúmyselné, negatívne dôsledky,“ uviedol v rozhovore pre theguardian.com Justin Rosenstein, ktorý vytvoril tlačidlo „like“ pre Facebook.

A teraz ten istý Justin Rosenstein upravil operačný systém svojho notebooku tak, aby blokoval Reddit, zakazoval Snapchat, ktorý mimochodom porovnáva so závislosťou na drogách a dokonca si zaviedol osobné limity na používanie Facebooku.

Ale ani to nestačilo. V auguste 34-ročný výkonný techník urobil radikálnejší krok k vlastnému obmedzeniu používania sociálnych médií a iných návykových technológií.

Zakúpil si nový iPhone a inštruoval svojho asistenta, aby nastavil funkciu rodičovskej kontroly, ktorá mu zabráni sťahovať aplikácie.

Rosenstein si je vedomý toho, aký negatívny dopad má na človeka závislosť na sociálnych médiách a technologických zariadeniach. Podľa jeho presvedčenia, existuje rastúca obava z toho, že technológie prispievajú k takzvanému „nepretržitému čiastkovému pozorovaniu“, čo výrazne obmedzuje schopnosť ľudí sústrediť sa a možno aj znižuje IQ.

Na túto skutočnosť poukazuje aj jedna z nedávnych štúdií, ktorú zverejnil journals.uchicago.edu, z ktorej vyplynulo, že samotná prítomnosť smartfónov poškodzuje kognitívnu kapacitu človeka a to aj vtedy, keď je zariadenie vypnuté. Toto spôsobuje, že ľudia sú po celý čas nesústredení.

Ďalším odborníkom, ktorý sa snaží chrániť seba a svoju rodinu pred internetom a technológiami je Nir Eyal, ktorý je autorom knihy Závislý: Ako vytvoriť návykové produkty.

Eyal niekoľko rokov poskytoval poradenskú činnosť pre technologický priemysel a tiež vyučoval techniky, ktoré vyvinul podrobným skúmaním toho, ako pôsobia giganti zo Silicon Valley.

„Technológie, ktoré používame sa zmenili na nátlaky, možno dokonca na plnohodnotnú závislosť. Je to impulz na kontrolovanie oznámení o správach. Je to túžba aspoň na pár minút navštíviť službu YouTube, Facebook alebo Twitter, s tým, že o hodinu neskôr sa vrátim a opäť budem na sieti. Nič z toho nie je náhoda. Všetko sa to deje tak, ako to dizajnéri zamýšľali,“ uviedol Nir Eyal pre theguardian.com.

Eyal má tiež vlastné triky ako odolávať nástrahám digitálnej doby. Vo svojom dome nainštaloval časový spínač pripojený k routeru, ktorý denne obmedzuje prístup na internet v stanovenom čase. „Myšlienkou je pripomenúť si, že nie sme bezmocní. Sme pod kontrolou,“ uviedol Nir Eyal.

Podľa Tristana Harris, bývalého zamestnanca spoločnosti Google, ale voľba človeka nie je taká jednoduchá, respektíve tvrdenie, že ľudia nie sú bezmocní, nie je až také samozrejmé.

„Všetci sme pripojení do tohto systému. Všetky naše myšlienky môžu byť kontrolované . Naše voľby nie sú také slobodné, ako si myslíme, že sú,“ uviedol Tristan Harris pre theguardian.com.

Tristan tvrdí, že miliardy ľudí majú len malý vplyv na to, či budú používať tieto všadeprítomné technológie, pretože nevedia o neviditeľných spôsoboch, ktorými malý počet ľudí v Silicon Valley formuje ich životy.

Techniky, ktoré tieto spoločnosti používajú, nie sú vždy všeobecné. Môžu to byť algoritmicky prispôsobené každej osobe. V internej správe spoločnosti Facebook zverejnenej v tomto roku bolo uvedené, že spoločnosť dokáže identifikovať, kedy sa ľudia cítia „neistí“, „bezcenní“ a „potrebujú zvýšiť dôveru“.

Také podrobné informácie sú dokonalou predlohou toho, aké „spúšťacie gombíky“ môžu ľudia za oponou sociálnych a technologických sietí použiť pri konkrétnych osobách.

Technologické spoločnosti môžu všetky tieto zraniteľné informácie využiť, aby udržali ľudí závislých a manipulovali s nimi. „Neexistuje tu žiadny etický kódex,“ vysvetľuje pre theguardian.com Tristan Harris.

Ani James Williams neverí, že rozprávanie o dystopii je prehnané. Ako bývalý stratég spoločnosti Google, ktorý vytvoril systém metrík pre celosvetovú obchodnú inzerciu Google, mal možnosť priamo nahliadnuť na odvetvie, ktoré označuje ako najväčšiu, najtypickejšiu a najcentrálnejšiu formu kontroly pozornosti v ľudskej histórii.

Williams a Harris opustili spoločnosť Google v rovnakom čase. Spoločne založili advokátsku skupinu „Time Well Spent“, ktorá sa snaží vo verejnosti vytvoriť impulz pre zmenu spôsobu, akým veľké spoločnosti premýšľajú o dizajne.

„Osemdesiatsedem percent ľudí sa prebúdza a ide spať so svojim smartfónom. Celý svet má teraz novú prizmu, prostredníctvom ktorej rozumie politike,“ uviedol Jamesa Williams pre theguardian.com.

Williams sa obáva, že dôsledky tohto zmýšľania sú vážne.

Tie isté sily, ktoré viedli technologické spoločnosti k tomu, aby si podmanili používateľov dizajnovými trikmi, rovnako povzbudzujú spoločnosti v tom, aby zobrazovali svet spôsobom, ktorý prináša kompulzívne, neodolateľné sledovanie.

Williams pre theguardian.com vysvetľuje, že spoločnosti navrhujú dizajnové technológie, ktoré majú upútať pozornosť človeka. To znamená, že je uprednostňované to, čo je senzačné, atraktívne pre emócie, hnev a pobúrenie.

Aj médiá stále viac pracujú v službách pre technologické spoločnosti. A aj oni musia hrať podľa pravidiel „ekonomiky pozornosti“, ktorá spočíva vo vytváraní obsahu, ktorý spôsobuje rozruch, pretože to je podmienkou toho, aby v biznise prežili.

V celom tomto procese nejde len o problém s falošnými správami a pochybnými či zlými aktérmi, ktorí využívajú internet na zmenu verejnej mienky.

Samotná ekonomika pozornosti je vytvorená tak, aby podporovala fenomén, akým je napríklad Donald Trump, ktorý je majstrom v získavaní a udržiavaní pozornosti fanúšikov a kritikov, najčastejšie tým, že využíva alebo vytvára pobúrenie.

„Dynamika ekonomiky pozornosti je štrukturálne vytvorená, aby podkopala ľudskú vôľu. Ak je politika vyjadrením našej ľudskej vôle na individuálnej a kolektívnej úrovni, potom ekonomika pozornosti priamo podkopáva predpoklady, na ktorých demokracia spočíva. Ak nás Apple, Facebook, Google, Twitter, Instagram a Snapchat postupne oddeľujú od našej schopnosti riadiť vlastnú myseľ, pýtam sa či by mohol nastať bod, v ktorom už demokracia nefunguje?“ uviedol Williams pre theguardian.com.

„Budeme schopní rozpoznať, či sa to stane a kedy sa to stane? A ak to nedokážeme rozpoznať, potom ako vieme, že sa to už nestalo?“ kladie si otázku James Williams.

Digitálna doba, ktorá je súčasťou evolúcie sa vo svojich začiatkoch javila ako niečo úžasné. Byť „na sieti“ sa zdalo byť veľmi prospešné, dozvedať sa nové veci, zmenšovať vzdialenosti, poznávať nepoznané…

Až kým nezačala tienistá stránka digitálnej doby dobiehať tú pozitívnu stránku, čo dnes môže znamenať, že digitalizácia v konečnom dôsledku ľuďom viac berie ako dáva.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu